Absolvent FMK Artur Šturmankin: Každý hovorca je tak trochu aj herec

ARTUR ŠTURMANKIN (32) pracoval v mediálnej sfére, kde už počas štúdia na FMK zbieral pracovné skúsenosti. Zastával niekoľko pozícii. Venoval sa dopravným správam, pôsobil ako moderátor a vyskúšal si tiež funkciu PR manažéra v Slovenskom národnom múzeu a J&T banke.

V súčasnosti pracujete na národnom projekte inovujme.sk, ktorého podstatou je zlepšiť inovačný potenciál v našej krajine. Inovačné workshopy, ktoré realizujete sú určené pre stredné aj vysoké školy. Ako takýto workshop vyzerá a čo sa na ňom študenti môžu naučiť?

Workshop je zložený z troch blokov, definujeme si význam pojmov, ako kreativita a inovácia. Pomocou rôznych hier, aktivít a rozhovorov študentom ukazujeme podmienky kreatívneho myslenia, učíme ich konkrétnu techniku generovania nových nápadov. Potom ju aplikujú na fiktívnom a neskôr aj na reálnom zadaní od podniku či samosprávy.

Pracujem na komunikačnom oddelení národného projektu. Okrem štandardných PR činností, ako písanie článkov, tlačových správy či kontakt s médiami, je lektorovanie na školách len malá časť mojej práce, ale paradoxne ma baví najviac.

Kreativita študentov je počas workshopu objavovaná pod vedením odborných školiteľov. Hovorí sa, že klasický proces učenia kreativitu ,,zabíja.“ V čom sú tieto workshopy odlišné od klasického vzdelávania ako napríklad v škole?

Snažíme sa ich čo najviac počúvať a k novým nápadom ich len naviesť. Mileniáli, s ktorými pracujeme, sa vedia nadchnúť pre vec, sú odvážni, odhodlaní a veľmi kreatívni. V škole sa väčšinou učia lineárnemu mysleniu, to sú tie definície a poučky, ktoré sú, samozrejme, dôležitou súčasťou štúdia. Pre nás je však dôležitejšie laterálne myslenie, ktoré je podmienkou kreativity, učíme ich spájať to, čo je na prvý pohľad nespojiteľné, pozrieť sa na vec z iného uhla. Na záver svoje nápady prezentujú vedeniu školy, učíme ich aj základy prezentačných schopností. Máme skúsenosť, že keď hovoria o vlastných nápadoch, samotný prejav je na oveľa vyššej úrovni, ako pri odpovedi na hodine.

Taktiež máte skúsenosti ako PR manažér. Najskôr ste pôsobili v Slovenskom národnom múzeu, neskôr ste zastávali túto pozíciu v J&T banke. V čom je pozícia PR vo finančnej oblasti odlišná od tej kultúrnej?

Najodlišnejšia je asi cieľová skupina, musí jej by prispôsobená komunikácia inštitúcie. Tiež novinárske kontakty, témy z kultúry spracúvajú úplne iní ľudia z iných médií, ako tie finančné. V oboch prípadoch platí, že je najlepšie informáciu podať čo najjednoduchšie. Servisná finančná téma je prijateľnejšia pre viacero médií, ako téma z kultúry. Na druhej strane, pre PRistu sa „ľahšie“ komunikuje nová výstava múzea než nový produkt banky. Ja som mal to šťastie, že privátna banka, v ktorej som pracoval, komunikuje prostredníctvom umenia a má v tejto oblasti aj niekoľko ďalších aktivít.

V J&T banke ste mali na starosti externú komunikáciu. Aké úlohy sú s touto prácou spojené a ktorá z nich Vám pripadala najzaujímavejšia?

Najzaujímavejšia pre mňa bola práve komunikácia prostredníctvom umenia. Banka bezplatne poskytuje voľné priestory spriaznených spoločností pre študentov VŠVU, spolupracuje s národnými kultúrnymi inštitúciami, vydáva publikácie o umení, radí klientom aj s investičným potenciálom diel slovenských výtvarníkov. No veľmi ma bavilo aj moderovanie konferencií pre klientov a priateľov banky po celom Slovensku.

Vo finančnej oblasti ste sa realizovali aj v spoločnosti Allianz ako hovorca. Ako vyzerala vaša bežná pracovná ,,rutina?“

Taká príjemná hovorcovská klasika – mediálny monitoring, spracovanie výstupov, príprava na otázky novinárov, konzultácie s metodikmi, príprava článkov, tlačových správ, organizovanie tlačových konferencií. Tak, ako práca v národnom projekte má bonus lektorovanie na školách a banka mala aktivity v oblasti výtvarného umenia, poisťovňa mala hneď niekoľko bonusov. Napríklad podieľanie sa na tvorbe internej komunikácie – napĺňanie obsahu časopisov, redaktorská práca vo firemnej televízii alebo moderovanie firemnej TEDx konferencie. Som fanúšikom TED konferencií a uvádzať skvelých spíkrov, pracovať s profesionálnym tímom a prijímať energiu od publika bola výnimočná skúsenosť.

Mnoho ľudí si myslí, že práca moderátora spočíva v prečítaní niekoľkých informácii počas sedenia na pohodlnej stoličke. V TA3 ste zastávali práve funkciu moderátora. Ako teda vyzerá takáto príprava pred mediálnym výstupom?

Pred začatím správ som musel byť v televízii približne hodinu, niekoľkokrát som si čítal texty správ, aby ma v živom vysielaní neprekvapilo žiadne slovo. Potom som si v skrinke našiel košeľu, kravatu a sako, neskôr ma na 20 minút odchytila aj pani maskérka. Posledných päť minút som obetoval pre hlasové cvičenia, ktoré som nikdy nepodcenil.

Čo je na práci moderátora najnáročnejšie?

Úprimne? Najťažšie bolo vstávanie. Keď som čítal ranné správy, ktoré sa začínajú o 6, v televízii som musel byť o 5, vstával som teda pred 4tou. Aby som mal 8 hodín spánku, spať som musel chodievať o 20tej. Teda prevrátený režim a rozbitý deň. Náročná je aj podstata živého vysielania, občas sa stane, že vypadne čítačka, že réžia sa rozhodne, že nasledujúcu reportáž nahradí, niekedy sa stane aj technická chyba a, samozrejme, tréma. To je asi individuálne, ale ja som pomerne veľký trémista. Počas komunálnych volieb sme púšťali reportáž z volebných miestností. V jednej z nich bol televízor a tam som zbadal seba, na chvíľu ma rozhodilo, keď som si uvedomil, v koľkých domácnostiach a firmách ma majú zapnutého a koľko ľudí sa môže pobaviť, ak sa pomýlim.

Je práca v dopravných správach náročná či stresujúca? Na čo si treba dávať pri hlásení takýchto správ pozor?

Je stresujúca najmä počas dopravnej špičky a v nepriaznivom počasí. Prečítať správy vo vysielaní je len čerešnička na záver, predchádza tomu prijímanie informácií od vodičov, ich overenie u polície, alebo partnerských inšitúcií, ich spracovanie a nahodenie do viacerých platforiem, kde si ich vodiči môžu nájsť. Vo všeobecnosti sú dopravné správy príjemná práca, sprostredkúvajú totiž informácie, ktoré pomôžu iným. Je to výborná škola pre odbúranie trémy v živom vysielaní a pre tréning jazyka a reči.

Vždy som si vybral hosťa, ktorý robí niečo inak ako ostatní v jeho oblasti.

Vyskúšali ste si taktiež štúdio rádia Aktual, kde ste uskutočnili viacero zaujímavých rozhovorov so svojimi hosťami. Ako by ste popísali prácu v rádiu? V čom je od televízie iná?

Rádio ma oslovilo približne pred rokom, keď sa rozbiehalo. Ponúkol som im autorskú reláciu – rozhovory s inovátormi. Bol som vďačný za dôveru a vysielací čas, moju reláciu hrali každú nedeľu predpoludním od 10 do 12 hodiny. Vždy som si vybral hosťa, ktorý robí niečo inak ako ostatní v jeho oblasti, vopred som mu poslal scenár, pozval som ho do štúdia na nahrávanie a potom som reláciu postrihal. Práve strihanie mi zabralo najviac času. No uznanie za moju prácu sa dostavilo rýchlo, od poslucháčov aj rádia som dostal výbornú spätnú väzbu a Inovátori sa už po niekoľkých mesiacoch stali najobľúbenejšou reláciou rádia.

Na FMK ste sa venovali masmediálnej komunikácii, kde už počas školy ste pôsobili v Zelenej vlne RTVS. Ako si spomínate na svoje prvé začiatky v mediálnej sfére? Mali ste už vtedy jasnú predstavu, pre aké médium chcete neskôr pracovať?

Vždy sa mi páčil Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, Rádio_FM, Rádio Devín… Vážim si ľudí, ktorí preň robia. Myslím, že kvalitou spravodajstva, publicistiky aj samotného rozhlasového prejavu moderátorov RTVS nemá konkurenciu. Začiatky neboli ľahké, no mal som šťastie na kolektív a hlasových pedagógov. Zelená vlna bola v roku 2009 na začiatku, ale rýchlo si získala priazeň vodičov a vypracovala sa na kvalitný, relevantný a počúvaný zdroj dopravných informácií.

Ak by ste mohli študentom poradiť jednu kľúčovú vec, ktorá je pre úspech v mediálnej oblasti dôležitá- čo by to bolo?

Hovorím to často, ale kľúčová vec je pre mňa slušnosť. Korektné správanie, taktnosť v komunikácii, vedieť vyjsť novinárom v ústrety, hájiť farby firmy a zachovať si tvár.