Branislav Gröhling: Verím, že sa veci dajú zmeniť k lepšiemu

Prečo ste sa absolventom rozhodli pomáhať? Uvádzate, že do vašich kaderníckych salónov prichádzali nepripravení absolventi? Museli ste ešte investovať do ich vzdelania, aby z nich boli kvalitní zamestnanci?

Pred 15 rokmi keď sme začali budovať našu značku sme hľadali nových kolegov prišli sme na to že nie sú pripravení na prax. Okrem toho, že sme ich platili, sme im museli platiť aj školenia a to bolo pre značku a biznis neefektívne. Mal som iba dve možnosti: buď skončiť biznis alebo niečo vymyslieť. Vtedy som si povedal: Gröhling, pôjdeš na stredné školy a budeš vzdelávať. Tak sme začali počas posledných ročníkov na stredných odborných školách pripravovať mladých ľudí. Poslal som mail asi 20 školám sa ozvali sa mi len dve, s ktorými spolupracujem doteraz – Zvolen a Spišská Nová Ves. Postupne sa ale zapojili aj ďalšie školy a po niekoľkých rokoch sme vychytali všetky muchy programu a rozšírili sme školenia aj na odbory kuchár a cukrár. Takto postupne sa rozrastal náš veľký projekt Education, ktorý funguje už desať rokov. Vďaka nemu mnohí mladí ľudia zostali vo svojom regióne, neodišli pracovať do Bratislavy, či do zahraničia, ale začali doma otvárať svoje podniky a pracovať vo svojom odbore. A to ma nesmierne teší.

Ako sa prejavuje to, že absolventi odborných škôl sú prakticky nepripravení? Ktorých odborov sa týka tento problém najviac?

Nepoznajú a neovládajú bežné nové metódy a postupy. Nemajú zručnosť. Napríklad niektorí cukrári sa iba dookola učia robiť punčový a dobošový rez. Žiaci by mali mať praktické základy a mali by svoj odbor ovládať. To ale nie je chyba žiakov, ani učiteľov, ale chyba systému. To súvisí aj s nedostatočným vybavením škôl a stredísk či skromnými možnosťami kontinuálneho vzdelávania pre učiteľov.

Akým spôsobom prebieha váš projekt Education? Kto s vami na ňom spolupracuje?

Vždy v septembri navštívim stredné školy, diskutujem so žiakmi a snažím sa zistiť, kto má potenciál. Vytvárame skupiny žiakov a navštevujeme ich  pravidelne každý mesiac. V decembri začnú tieto skupiny žiakov navštevovať akadémie našich partnerov, kde sa vzdelávajú ďalej a všetko to vyvrcholí v júni veľkým dňom remesiel. Posledný rok na dni remesiel v Trenčíne súťažilo a ukazovalo svoje vedomosti viac ako 53 škôl, dvesto súťažiacich a 2500 návštevníkov.

„Pred 20 rokmi, keď som zakladal ja biznis, mi pomohol jeden človek. Ja som presvedčený, že by som to mal spoločnosti vrátiť a robím to, preto, že chcem a preto, že ma to baví.“

Oslovujú vás aj jednotliví žiaci alebo častejšie celé školy?

Oslovujú nás aj školy a niekedy aj samotní žiaci, s ktorými komunikujem cez Facebook. Je to veľmi individuálne.

Máte spätnú väzbu od vyškolených žiakov cez vaše projekty aj po rokoch? Sledujete ako sa im darí?

Udržiavam kontakt so žiakmi, ktorí sa zúčastnili našich projektov a spätnú väzbu máme mimoriadne pozitívnu. Veľa z nich si otvára vlastné biznisy a pochvália sa tým. Alebo dostávam ďakovné správy od žiakov a rodičov a keď pravidelne cestujem tak ich navštívim a viem, ako sa im darí.

Nevnímajú občas riaditelia škôl vaše iniciatívy tak, že im predostierate, čo majú vlastne robiť?

Sú veľmi radi a vážia si, čo robíme, lebo suplujeme to, čo by mal urobiť štát. Sú to riaditelia, ktorým záleží na svojich žiakoch. A preto sa tešia, keď prídeme, lebo ich žiaci dostanú iný a nový druh vzdelania.

Ktorý projekt má zatiaľ najväčší ohlas v spoločnosti aj v médiách?

Najväčší ohlas má samozrejme projekt Education. Spustili sme už jeho 10. ročník a ďalej si pozornosť získala aj celoslovenská kampaň Študuj remeslá a staň sa aj ty elitou.

Zostávajú žiaci, ktorí prejdú školením vášho projektu Education pracovať na Slovensku?

Ako som už spomínal, mnohí sa na Slovensku zamestnali, či podnikajú.

Ako vnímate skutočnosť, že mnoho šikovných ľudí nájde uplatnenie v zahraničí a už sa nechcú vrátiť na Slovensko? Nepremýšľali ste aj vy nad odchodom do zahraničia?

Na Slovensku sú nižšie mzdy než napríklad v Nemecku a tiež je tu slabá podpora podnikateľského prostredia, čo je niečo, čo je treba urgentne napraviť. Myslím si však, že môže byť prínosné, ak mladí ľudia vycestujú a uvidia, ako to funguje v zahraničí a následne sa vrátia a môžu svoje skúsenosti a poznatky priniesť na Slovensko. Slovensko pre nich musíme zatraktívniť.

Vaše projekty sa realizujú bez podpory štátu? Kto ich teda financuje? Ak vy, máte na to ešte trpezlivosť? Vracajú sa vám náklady, ktoré na to vynakladáte?

Celý projekt Education financujem ja bez podpory štátu a z príspevkov sponzorov. Náklady sa nevracajú, nemajú akým spôsobom vrátiť, za naše školenia žiaci totiž neplatia. Vychovávame mladých ľudí na celom Slovensku a to je investícia do ich budúcnosti a do budúcnosti krajiny. Pred 20 rokmi, keď som zakladal ja biznis, mi pomohol jeden človek. Ja som presvedčený, že by som to mal spoločnosti vrátiť a robím to, preto, že chcem a preto, že ma to baví.

Ktoré odbory na stredných odborných školách majú momentálne nedostatok žiakov? Naopak, ktoré odbory zanikajú alebo už zanikli? Nezažívajú niektoré zaniknuté remeslá renesanciu?

Na stredných školách je to rôzne. Je veľmi ťažké povedať, ktoré odbory miznú, závisí to od regiónu. Niekde zanikajú odbory ako kominár, chovateľov oviec či rýb a iné, ktoré mnohým možno ani nie sú známe. Ťažko nájdete otvorené odbory mäsiar alebo pekár, hoci sú veľmi zaujímavé a v spoločnosti využívané.

„Ideálne stredné odborné školstvo by malo produkovať uplatniteľných žiakov. Takých, ktorí na škole našli vzťah k svojmu odboru a chcú v ňom pracovať.“

Čoraz viac detí si vyberá gymnázium než remeslo. Ako vznikol tento trend a myslíte si, že je do budúcnosti udržateľný? Veď dnes je problém nájsť schopného elektrikára.

Spôsobili sme to my sami spôsobil a trochu to spôsobili aj vládnuce strany. Stále hovorím, že keď sa nám pokazí elektrika, tak čakáme na dobrého elektrikára. Keď nám povie, kedy príde, tak si zoberieme dovolenku a keď ho vyplácame, si každý povieme: Prečo som nešiel za elektrikára? Napriek tomu každý jeden rodič dá svoje dieťa radšej na gymnázium, lebo chce, aby malo titul. Možno je to pozostatok zo socializmu, kedy človek musel mať maturitu. Ale v súčasnosti naozaj platí, že remeslo má zlaté dno. Poznám vynikajúcich kuchárov či cukrárov, ktorí vyštudovali napríklad ekonómiu, ale rozhodli sa robiť, čo ich baví. Nikoho nezaujíma ich titul, ale to čo vedia.

Akí ľudia vyučujú na stredných školách odborné predmety? Sú to prirodzení vodcovia, vzory a zároveň odborníci?

Sú to zväčša pracovití ľudia, ktorí celý život vyučujú. Sú to odborníci, no potrebovali by pravidelný prísun nových trendov a informácií v podobe školení, čo je jedna z vecí, ktoré budú posúvať odborné školstvo ďalej.

Sú ochotní vzdelávať sa aj majstri odborného výcviku? Sledujú nové moderné trendy vo svojom obore?

Učitelia a majstri odborného vzdelávania si nemajú kde osvojovať nové metódy  a študovať nové nové trendy v ich odbore. Zaostáva aj vybavenie stredísk odborného vzdelávania. Chuť vzdelávať sa ale majú. Neraz sa nám stalo, že sa k nášmu projektu vzdelávania pridala aj majsterka a učila sa so žiakmi.

S akými nedostatkami sa potýka vyučovanie tradičných remesiel ako sú murárstvo, kaderníctvo, kuchár/čašník. Zostávajú absolventi vo svojom odbore?

Dôležité je aby si na škole zamilovali svoju profesiu, precvičili si svoje remeslo v praxi a po škole našli uplatnenie. Prax je ale kľúčová a jej nedostatok je tým hlavným dôvodom, prečo sa absolventi nezamestnajú vo svojom odbore.

Mali by byť riaditelia škôl viac manažérmi než učiteľmi? Ako sa z riaditeľa stane kvalitný líder?

Myslím si, že riaditeľ by mal byť manažér, ktorý ma pod palcom smerovanie školy. Myslím si, že riaditelia by školu mali vnímať čiastočne aj ako firmu, do ktorej chcú nalákať tých najlepších zamestnancov.

Ako by podľa vás malo vyzerať ideálne stredné odborné školstvo?

Toto si vyžaduje zdĺhavú odpoveď. V skratke ide o množstvo malých krokov. Je treba racionalizovať, sieť škôl, zefektívniť financovanie škôl, vytvoriť vzdelávanie pre učiteľov a samozrejme v konečnom dôsledku potrebujeme príliv nových učiteľov a tým pádom aj zvýšiť ich mzdy. Ideálne stredné odborné školstvo by malo produkovať uplatniteľných žiakov. Takých, ktorí na škole našli vzťah k svojmu odboru a chcú v ňom pracovať.

„Po 10 rokoch som sa dostal do bodu, kedy si myslím, že aj hoci sme urobili určite systémové zmeny a reagovali na množstvo zákonov, nevieme sa posunúť ďalej.“

Nemáte občas pocit márnosti, keď sledujete, čo sa deje v školstve? Tých káuz je už priveľa a takmer nič sa nehýbe.

Zatiaľ nie, pretože sa vždy nájdu ľudia, ktorí chcú školstvo posunúť k lepšiemu. Na stav školstva reagujem v svojich blogoch, kde dávam do kontrastu to, čo sa robí a to, ako by to malo byť v praxi. Ostávam optimistický a verím, že sa veci dajú zmeniť k lepšiemu.

Prečo ste sa rozhodli pre iniciatívu Jeme zdravo v školách? Zrušili by ste školské bufety?

Ide o nový projekt, ktorý vznikol na základe desaťročného pôsobenia na školách. Keď tam človek učí, tak sa tam aj stravuje. Dôležité je, aby v jedálňach podávali zdravú a zároveň chutnú stravu.

Kto s vami spolupracuje na tomto projekte? Oslovujete na spoluprácu v projektoch aj vašich absolventov?

Na tomto projekte spolupracujú rôzne firmy, ktoré sa zapojili pred niekoľkými rokmi a prepožičali svoje akadémie a ponúkajú aj svojich lektorov.

Aké máte plány do budúcnosti? Chystáte ďalšiu iniciatívu alebo projekt?

Po 10 rokoch som sa dostal do bodu, kedy si myslím, že aj hoci sme urobili určite systémové zmeny a reagovali na množstvo zákonov, nevieme sa posunúť ďalej. Preto som sa rozhodol kandidovať do národnej rady za stranu SaS. Myslím, si že iba z takejto pozície môžem skutočne veci ovplyvniť a uskutočniť systémové zmeny. (Rozhovor bol pripravovaný ešte pred parlamentnými voľbami, pozn. red.)

Stíhate sledovať prácu iných iniciatív, ktoré sa snažia zmeniť slovenské školstvo k lepšiemu?

Poznáme sa aj s kolegami z iných iniciatív. Stretávame sa na spoločných diskusiách a sledujeme navzájom, čo vytvárame. Myslím, že sa snažíme ísť podobným smerom, pretože tak dosiahneme viditeľnejšie výsledky.

Nechcete si založiť vlastnú odbornú školu?

Nad tým som zatiaľ nerozmýšľal. Baví ma robiť to, čo robím.

Stíhate dohliadať na svoj biznis osobne? Nechýba vám práca kaderníka?

Túto prácu som nikdy nerobil. Je to iba mýtus, ktorý vznikol kvôli značke, ktorú som prezentoval. Je to akoby každý majiteľ reštaurácie mal byť kuchár. Na biznis pochopiteľne dohliadam, ale tak ako každá značka, aj my máme svoj menežment.

Na vašej stránke brani.sk uvádzate, že sa vás ľudia pýtajú aj na to, čo sa dá robiť so systémom. Máte na to jednoznačnú odpoveď?

Na to jednoznačná stručná odpoveď nie je. Je to množstvo krokov a zmien, ktoré treba postupne zavádzať, sledovať a testovať. Systémová zmena je dlhodobý a pracný proces, no nie je nemožná.

Aké máte ohlasy na vaše blogy? Prevažujú viac pozitívne ohlasy?

V týchto dňoch som prekonal 300-tisícovú návštevnosť mojich blogov, čo mi potvrdzuje, že školstvo ľudí zaujíma. Moje blogy sú o tom, čo zažívam a o mojich skúsenostiach z praxe. Reakcie na ne sú z 99 percent pozitívne, lebo túto realitu rovnako zažívajú všetci učitelia, rodičia a žiaci.

PROFIL

Branislav Gröhling je podnikateľ – majiteľ siete Štúdií krásy Pierot Exclusive. Počas podnikania zistil, že absolventi odborných škôl prichádzajú do praxe nepripravení. Už 10 rokov sa venuje projektu Education, ktorého cieľom je školiť žiakov odborných škôl. Postupne rozšíril svoje portfólio o ďalšie projekty – Deň podpory remesiel, inciatívu Jeme zdravo v školách, či kampaň Študuj remeslá a staň sa aj ty elitou. Je zároveň aktívnym blogerom, venuje sa oblasti školstva.