Štúdium v zahraničí je bez pochýb dobrá voľba.



Lepšie spoznať inú kultúru, prehĺbiť znalosť cudzieho jazyka, vyskúšať si život na vlastnú päsť. Ako si teda spávne vybrať na ktorej vysokej škole sa študent o túto možnosť bude uchádzať? Odpoveďou je svedomité zváženie si motivácie výberu vysokej školy, jazykových požiadaviek zahraničnej inštitúcie a v neposlednom rade i svojich finančných možností.

studium, univerzita, student, rozhodovanie

Často sa stáva, že študenti na to idú z opačného konca. Po úspešnom absolvovaní peripetií s prijímacím či výberovým konaním na zahraničnú univerzitu prichádza na rad ďalšia dôležitá otázka. Otázka financovania štúdia a životných nákladov v zahraničí. Bohužiaľ, študenti svoje plány ´študovať vonku´ častokrát nedotiahnu do zdarného konca, a to aj kvôli vysokým nákladom za štúdium a ubytovaniu v danej krajine. Aké sú bežné ceny poplatkov za vysokoškolské štúdium v zahraničí? Je lacnejšie ostať na starom kontinente, či sa vybrať ďalej do sveta?

Americký sen

Príbuzní často nabádajú vysokoškolákov k štúdiu v Spojených štátoch amerických. Mnohí Slováci si štúdium v Severnej Amerike spájajú s tými najpretížnejšími univerzitami sveta. Na základe umiestnenia v renomovanom rebríčku Times Higher Education sa samozrejme nemýlia.

V prvej desiatke univerzitít s najlepším menom vo svete v akademickom roku 2015/2016 sa nachádza až 6 v Spojených štátoch. Či už California Institute of Technology (1.miesto), Stanford University (3.miesto), Massachussesetts Institute of Technology (5.), Harvard University (6.), Princeton University (7.) alebo University of Chicago (10.), výberom ktorejkoľvek z nich si študenti zabezpečia nenahraditeľný riadok vo svojom Curriculum Vitae a teda šancu na nepomerne zaujímavejšiu ponuku zamestnania ako ich spolužiaci, ktorí zotrvali iba na domácich vysokých školách.

California Institute of Technology. Naľavo vidíme laboratórium fyziky a napravo laboratórium matematiky a fyziky. Zdroj: wiki
California Institute of Technology. Naľavo vidíme laboratórium fyziky a napravo laboratórium matematiky a fyziky. Zdroj: wiki

Blízka rodina a priatelia si však málokedy uvedomujú, že náklady na štúdium a život sa v prípade amerických univerzít šplhajú do astronomických výšok. Faktom je, že v minulom akademickom roku bola podľa The Chronical of Higher Education priemerná cena za dva semestre štúdia na amerických univerzitách 18 943 $ (16 728 €), z toho viac ako polovicu, a to 9 804 $, tvorili náklady na bývanie. Preto si nevieme tak úplne predstaviť granty, ktoré by väčšinovo pokryli celkové náklady na štúdium v USA. Navyše, tieto čísla sú iba priemerné a v prípade najlukratívnejších amerických univerzít sa celkové náklady za ich navštevovanie spolu s pobytom v zahraničí pre našinca môžu vyšplhať až na 65 000 $ (57 400 €). Celoročné pôsobenie na americkej univerzite si preto mnohí študenti dobre premyslia, keďže v menšom meste by za túto sumu dokázali bez problémov financovať v plnej výške kúpu dvoj- až trojizbového bytu.

Viac ako polovicu z nákladov na dva semestre štúdia v USA tvoria náklady na bývanie. Je to v priemere 9 804  $.

Aby sme však neopomenuli zvyšné štyri univerzity, ktoré sa v tomto akademickom roku umiestnili na popredných priečkach ako hrdí reprezentanti kvality vysokoškolského vzdelávania vo Veľkej Británii a Švajčiarsku, musíme spomenúť i University of Oxford (2.miesto), University of Cambridge (4.), Imperial College London (8.) a ETH Zürich, Swiss Federal Institute of Technology (9.), na ktorom študoval aj Slovák Timo.

Kde je teda lacno a kde je draho?

Nie vždy však platí, že vysoké poplatky za školné idú ruka v ruke s umiestnením sa univerzity na popredných miestach v celosvetovo uznávaných rebríčkoch kvality vysokých škôl. Podľa HSBC Holdings, britského bankového a finančného gigantu, je to práve Austrália, kde je univerzitné vzdelanie najdrahšie. Štúdium za dva semestre sa tu v priemere pohybuje na úrovni 42.093 $ (37 171 €). O čosi menej študenti zaplatia za jeden akademický rok v Singapure (v priemere 36 564 $ = 32 288 €), či v už spomínanej Veľkej Británii (35 045 $ = 30 947 €). Naopak, medzi najlacnejšie vysokoškolské inštitúcie patria tie v Indii ( v priemere 5 642 $ ročne = 4 982 €), čo je vzhľadom na celkovú životnú úroveň v tejto krajine pochopiteľné.

Štúdium v Indii patrí medzi najlacnejšie. Zdroj: University of Fraser Valley, India.
Štúdium v Indii patrí medzi najlacnejšie. Zdroj: University of Fraser Valley, India.

Aby sme sa však nestratili v záľahe čísel a lokácií, časopis Forbes nám prehľad najdhahších univerzít vo svete uľahčil nasledovne. Najdrahšie univerzity (z hľadiska poplatkov spojených so štúdiom) sú bez akýchkoľvek pochýb tie americké (na čele s George Washington Univerzity), v tesnom závese s ďalšou svetovou veľmocou, akou je Británia (the University of Buckingham). V prípade finančných nákladov spojených s pobytom v zahraničí taktiež stoja na vrchole rebríčka Spojené štáty americké (medzi najdrahšie internáty patria tie v štátoch Washington, NY a California).

Úplne inou kategóriou sú luxusné univerzity, ktorých najpodstatnejšou misiou nie je ani tak poskytnúť špičkové vysokoškolské vzdelanie, ako skôr, i počas štúdia, umožniť študentom z bohatých rodín štúdium v absolútnom pohodlí a luxuse, na aký sú zvyknutí z domova. Ich prvoradým zámerom je preto prvotriedne ubytovanie, ktoré svojim klientom poskytujú. Medzi tieto patria The University of Arizona v Tuscone, The University of New Florida v Jacksonville, ale aj

Aj takto môže vyzerať internát. Tento je z Arizony.
Aj takto môže vyzerať internát. Tento je z Arizony.

Po prečítaní predchádzajúcich riadkov by sme preto študujúcim kolegom radi odkázali, že otázku financovania svojho štúdia ´vonku´, by spolu s promptným vybavovaním si grantu, ktorý im to uľahčí, nemali brať na ľahkú váhu. Naopak, prioritné riešenie tejto otázky a svedomité zistenie si všetkých pre a proti štúdiu v tej ktorej lokácii, môžu podstatne prispieť k tomu, aby ich misia študovať v zahraničí bola úspešná.