Akademická debata: nástroj na vzdelávanie

Schopnosť hádať sa nestačí. Ani zďaleka

Hlavný lektor Slovenskej debatnej asociácie Martin Burgr sa profesionálne venuje lektorstvu v oblasti komunikácie, argumentácie a presvedčovania. Svoje skúsenosti debatéra uplatnil aj ako lektor a rozhodca v súťažiach organizovaných Slovenskou debatnou asociáciou (SDA) a viedol aj tréningy pre mimovládne a mládežnícke organizácie. Podľa jeho slov verejnosť nevníma rozdiel medzi debatou a diskusiou. Avšak pre SDA  je v týchto pojmoch veľký rozdiel. „Debata má dané pravidlá, sú dané strany a ide o to, aby v nej vznikal spor. Nie preto, aby sa v nej ľudia hádali, ale v tom spore hľadajú lepšie argumenty. Obrusujú svoje presvedčenie, zistia, že môže byť iný argument, ktorý je dobrý, aj keď s ním nesúhlasia. Diskusia je pre nás niečo, kde sa ľudia rozprávajú, nemusia mať odlišné názory a zastávať odlišné strany, ale diskutujú za istým účelom,“ vysvetľuje Burgr.

Na otázku, prečo je debata potrebná aj na vysokých školách, odpovedal z pohľadu debatéra: „Ono je to trochu hlbší problém. Každá spoločnosť sa skladá z ľudí, ktorí majú rôzne morálne, politické či náboženské presvedčenie. Skôr či neskôr teda narazíte na človeka, ktorý povie alebo urobí niečo, čo považujete za nesprávne. Základná otázka znie, ako tohto človeka zmeníte tak, aby ste s ním nemali v budúcnosti konflikty. V zásade existujú dva základné prostriedky: buď použijete presviedčanie, alebo násilie. Debatu potrebujeme preto, aby sme druhých mohli presviedčať, aby druhí mohli presviedčať nás a sme dospeli ku kompromisu a keď nie k nemu, tak aspoň k tolerancii.“

Ťažký chlebíček

Martin vďaka bohatej praxi vie, ako by mala fungovať debata. „Správny debatér by mal byť pracovitý. Argumenty, ktoré by boli presvedčivé a podložené bez toho, že by si hľadal človek informácie, robil si vlastný výskum bez toho a mal dostatok vedomostí, sa hľadajú ťažko,“ vysvetľuje Burgr. Podľa jeho slov nemusí byť debatér výrečný a nájdu sa medzi nimi aj introverti. Najdôležitejšie je nájsť správne informácie pre svoje argumenty. „Časom aj introverta opustí strach rozprávať na verejnosti alebo ho výrazne obmedzí,“ rozpráva Martin, ktorý si spomína, že pri prvých debatách sa mu triasli ruky a nevedel držať papier v rukách. To postupne odišlo. Prípravy na tému trvali aj mesiac a prebiehali čítaním dostupných materiálov a článkov, z ktorých vznikali správne argumenty. „Debatér musí dávať pozor, aby počúval oponenta. Musí myslieť na to, že je to interakcia, aby vedel zareagovať na to, čo oponent povedal. Keď oponent napadne jeho argument a spochybní nejaký dôkaz, on musí byť nachystaný zareagovať a vysvetliť, prečo bol ten dôkaz správny,“ vysvetľuje vyslúžilý debatér Martin s tým, že veľa debatérov sa toto učí dlhšie. Dodáva, že rýchlejšie sa naučí argumentovať, a potom sa naučí počúvať. Keď žiaci prichádzajú, sú zvyknutí podkladať svoje názory iba tvrdeniami.

Pri debatných dueloch nie je dovolené útočiť na súpera. Treba striktne oddeľovať, že sa bavíme o argumentoch, faktoch, nie o ľuďoch. Hovorí sa tomu ad hominem a toto sa vyskytuje najmä vo verejných diskusiách. Nenapadneme argument, ktorý človek povedal, ale napadneme človeka. Preto si myslíme, že keď je človek nedôveryhodný, tak aj jeho argument je nedôveryhodný, čo nie je logicky pravda. Je jedno, kto to povie, argument môže byť zmysluplný. Nie je dovolené skákať si do reči. Keď debatér má svojich 5 minút, ten druhý musí počúvať, a potom má priestor na reakciu. Nie je dovolené klamať a zavádzať. Na to je tam rozhodca, klamanie a zavádzanie je zlý argument, debatér dostane zlé hodnotenie a prehrá debatu.

„Ak stojí študent pred úlohou 5 minút súvisle rozprávať o nejakej téme, je dôležité, aby mal svoju reč rozdelenú do záchytných bodov, o ktoré ju môže oprieť a ktoré si môže jeho poslucháč ľahko zapamätať. Tieto body by mali na seba logicky nadväzovať a mali by viesť k obhajobe tvrdenia, ktoré zastáva,“ vysvetľuje Mgr. Marek Káčer, PhD. z Trnavskej univerzity, ktorý vyučuje predmet Argumentačné praktikum. Druhou dôležitou dispozíciou je podľa Mareka schopnosť počúvať svojho oponenta. Debatéri na seba reagujú, vzniká medzi nimi argumentačný stret – konflikt v argumentoch. Marek Káčer pracuje viac-menej s ľuďmi, ktorí nemajú skúsenosť s debatou. Preto šablónu predmetu tvorí forma debát pre stredoškolské turnaje. Výkon na hodine by mal byť presvedčivý, študenti musia ukázať, čo v nich je. Hoci je predmet praktický, bez dôkladného naštudovania problematiky, o ktorej majú debatovať, z nich dobrí debatéri nebudú.

Slovenská realita 

Na našich stredných školách sa debatuje formát Karla Poppera, kde sú dané dva tímy po troch rečníkoch. Všetci majú určený čas, počas ktorého na seba reagujú. Mnoho študentov – debatérov sa orientuje humanitným smerom. Debatujú o rôznych odborných témach a problémoch, takže si k nim vytvoria vzťah. Zaujímalo nás preto, či môže byť takáto debata vhodným učebným nástrojom určeným na vzdelávanie. „Diskusia môže byť spôsob, ktorý žiakom ukáže, že učiteľ ich vníma ako partnerov. Váži si aj iné informácie, než tie, ktoré získavajú mimo školy a takisto im pomôže formulovať argumenty. Debata je metódou, ktorá sa môže využiť v rôznych častiach hodiny, mení prístup tým, že dáva priestor žiakovi. Pri výmene argumentov sa môžu vzdelávať o iné informácie,“ vymenúva výhody debaty na hodinách.

Debata funguje aj na viacerých slovenských univerzitách. Jednou z nich je už spomínaná Trnavská univerzita, kde vyučuje predmet Argumentačné praktikum Mgr. Marek Káčer, PhD., ktorý fungoval v SDA aj ako rečník, tréner i rozhodca. Tento predmet si zapisujú študenti, ktorí na sebe chcú pracovať a poháňa ich vnútorná motivácia. Počas hodín si študenti osvoja schopnosť štruktúrovať svoj prejav po obsahovej stránke. „Vidím veľký posun na študentoch v tom, že sami dokážu pomenovať chyby, ktoré pri svojich rečiach robia. To je veľmi dôležité, pretože je to základný predpoklad na to, aby sa mohli v budúcnosti zlepšovať, aj keď už tento predmet mať nebudú,“ hovorí Marek.

Devíza do budúcnosti

Podľa Martina dnešní mladí ľudia nemajú dostatočné komunikačné schopnosti. Mnoho zamestnaní od budúcich zamestnancov vyžaduje aj dispozície v presviedčaní, písaní, rozvíjaní a formulovaní myšlienok. A práve na rozvíjanie týchto schopností je tu debata, ktorá má svojich zástancov aj medzi politikmi a politológmi. Mnoho ľudí, ktorí boli debatéri, sú dnes na pozíciách, z ktorých môžu meniť fungovanie krajiny. Sú v mimovládkach, v štátnej správe. Majú určité schopnosti, ktoré sú veľmi cenené.

„Ľudia si myslia, že keď stredoškolák prejde debatou, tak vie presvedčiť hocikoho o hocičom. To som však na sebe nepozoroval. Sú nejaké argumenty, o ktorých som sám presvedčený, a tie viem podávať presvedčivo, ale nedokážem argumentovať o veciach, o ktorých sám nie som presvedčený,“ uzatvára Martin.