Skvelý „Dekalóg“ je najlepšie strávených 10 hodín pri televíznom seriáli

Desať prikázaní. 10 epizód. 10 hodín. Keď sa v roku 1989 v poľskej televízii objavil Kieślowskeho Dekalóg, vtedajšie publikum neverilo vlastným očiam. V ťažkých 80. rokoch si však svoj priestor aj napriek zobrazovanému násiliu a iným neduhom našiel. Kieślowskeho projekt odborná verejnosť okamžite pasovala do pozície najintenzívnejšieho televízneho zážitku všetkých čias. Konkurenčné seriály boli rozsiahlejšie a podstatne lepšie financované, no požadovaný efekt nikdy nedosiahli. Kieślowski nakrútil nízkorozpočtový existencionálny opus, ktorý dodnes nemá obdoby.

Dokonca aj v dobe Netflixu či HBO, kedy produkcia míňa desiatky miliónov dolárov a láka najväčšie filmové hviezdy, poľský projekt stále vyčnieva nad ostatnými. Je strhujúci od prvej do poslednej epizódy, aj preto je pre podobne ambiciózne projekty ukážkou, ako nehazardovať s divákom striedaním kvalitnejších i tých menej kvalitných epizód.

Poľský režisér sám pojem „epizóda“ nemal rád. Novinárov viackrát zahriakol, že Dekalóg nie je seriál, a to aj napriek tomu, že ho zaň celá verejnosť považuje. Projekt vnímal ako 10 filmov, ktoré sú v podstate jedinečné, len zasadené do rovnakého prostredia, kde postavy prežívajú svoje vlastné osudy. Dokázal pritom, že si s 10 rozdielnymi príbehmi vystačí v jednom panelákovom komplexe.

Kieślowski bol posadnutý záležitosťami každodenného života, ktoré sa rozhodol sfilmovať a preniknúť do ich samotnej podstaty. Nežiadal pritom od diváka, aby nachádzal odpovede. On sám otázky rád prostredníctvom Dekalógu tvoril a tlačil tak na našu morálku. A tá každou epizódou trpela nekontrolovateľnou empatiou, ktorú sme prechovávali k postavám. Rovnako presvedčený bol aj tým, že osud je súčtom našich vlastných volieb. Vo filmoch často argumentoval, že život sa nedá riešiť, iba prijať. „Každý má svoj príbeh napísaný,“ zaznie v Dekalógu 8. Ako raz slávny americký kritik Roger Ebert napísal: „Ak sú filmy mašinou, ktorá v nás generuje empatiu, Dekalóg je potom najväčšou továrňou, akú kedy filmový priemysel mal.“

Je žalostne málo tvorcov, pre ktorých platí, že viac znamená lepšie, no Kieślowski bol jeden z nich. Na pohľad ľudská prostota a minimalizmus, na strane druhej tisíce ton betónu, skla a komparzu, ktorý obýval panelákový priestor. Ten vo výsledku vytváral nezameniteľný dojem malosti, čo nám pomáha nájsť seba samého v globálnom meradle. Hrdinovia jeho príbehov prežívajú strasti a radosti každodenného života, trpia i dusia sa v panelákovom priestore. Takým hrdinom je aj atraktívna, no promiskuitná tridsiatnička Magda v Dekalógu 6, ktorá sa necháva ďalekohľadom špehovať mladíkom Tomekom. Napriek tomu, že sa na nedostatok záujmu mužov nemôže sťažovať, chýbajú jej hlbšie city. Až pri vzájomnom stretnutí s Tomekom Magda pochopí dôležitosť prostej ľudskej nehy.

Zdá sa, že záver televíznej minisérie v podobe komediálneho príbehu je správnou voľbou. Aj napriek pesimizmu v predošlých epizódach sa Kieślowski nebojí hazardovať a vykresliť posledný z desatora hriechov zábavnou formou. Dekalóg sa tak uzatvára ako nezabudnuteľný epos, pri ktorom prežívame úzkosť, smútime, ale aj sa schuti zasmejeme. Samotný poľský velikán raz prehlásil: „Ak je kultúra niečoho schopná, tak je to schopnosť spájať.“ Nuž, s Dekalógom dokázal, že kultúra je schopná všetkého.