Dunnig-Krugerov efekt: Vie hlupák o tom, že je hlúpy? Ani náhodou

V roku 1995 McArthur Wheeler vylúpil dve banky. Keďže pri lúpežiach nenosil masku, aby zakryl svoju identitu, pre políciu nebolo ťažké ho dolapiť. Na tomto prípade je pozoruhodné, že Wheeler sa vôbec neobával toho, že by mohol skončiť v putách. Pred lúpežou si totižto potrel tvár citrónovou šťavou v presvedčení, že sa tak pre bezpečnostné kamery stane neviditeľným. Od svojho presvedčenia neupustil ani vtedy, keď mu vyšetrovatelia ukázali zábery z bezpečnostných kamier, aby ho vyviedli z omylu. Wheeler bol nielenže extrémne tvrdohlavý, ale zároveň sa u neho prejavil zaujímavý psychologický efekt, ktorý dnes nazývame Dunning-Krugerov efekt.

Spomínaný prípad zaujal profesora Davida Dunninga z Cornellovej univerzity, ktorý si k spolupráci prizval svojho kolegu Justina Krugera a spoločne sa rozhodli prísť na to, čo stojí za neoblomným Wheelerovým presvedčením. V rámci svojho výskumu Dunning a Kruger na študentoch skúmali ich úroveň zmyslu pre humor, logické uvažovanie a znalosť anglickej gramatiky. Nakoniec študentov vyzvali, aby sami zhodnotili svoje všeobecné znalosti a odhadli úspešnosť vypracovania testu.

Výsledky boli viac než prekvapivé. Po vyhodnotení výsledkov Dunning s Krugerom zistili, že tí študenti, ktorí v teste dopadli najhoršie, sa najviac preceňovali a, naopak, tí, ktorí v teste dopadli najlepšie, sa podceňovali. Študenti boli následne oboznámení s výsledkami testov a dostali možnosť si testy zopakovať. Menej úspešní študenti svoje výsledky nezmenili, zatiaľ čo študenti, ktorí dosiahli nadpriemerné výsledky, pri druhom pokuse svoje výsledky ešte zlepšili. Výskum tak preukázal, že kompetentní jedinci dokážu lepšie pracovať s feedbackom než nekompetentní. Neskôr realizované výskumy tieto výsledky potvrdili a navyše preukázali, že nekompetentní majú sklon výsledky bagatelizovať a zhadzovať úroveň celého testu.

Dunning celú záležitosť opísal slovami: „Ak ste nekompetentný, neviete o tom.“ Inak povedané, základom pre Dunning-Krugerov efekt je minimálna znalosť danej problematiky. Ak sa v niečom nevyznáte, neviete ani objektívne posúdiť, aký dobrý v tom ste. Zatiaľ čo inteligentní ľudia majú sklon podceňovať samých seba, menej inteligentní ľudia sa zasa preceňujú. Ľudia sa najčastejšie preceňujú v celospoločenských kategóriách, ako je šoférovanie, gramatika, písanie alebo logika. A práve neznalosť je v prípade Dunning-Krugerovho efektu kameňom úrazu. Tým, že sa preceňujúci človek v danej problematike nevyzná, nevie, aké má v skutočnosti limity. Kompetentný jedinec nielenže dokáže lepšie odhadnúť svoje vlastné limity, ale má dokonca aj sklon preceňovať ostatných. Inteligentní ľudia sa často domnievajú, že ak je nejaká úloha ľahká pre nich, je rovnako jednoduchá aj pre ostatných.

Mýty o Dunning-Krugerovom efekte

Pre hlupáka každý hlúpy je dnes často citovaná múdrosť z filmu Forrest Gump. V psychologických časopisoch sa často spája práve s Dunning-Krugerovým efektom. Mnohí autori pri charakteristike tohto efektu tvrdia, že jedinci, ktorí sa preceňujú, sa zároveň považujú aj za lepších a múdrejších. Tento fakt však pôvodný výskum nikdy nedokázal, práve naopak. Nekompetentný sa považuje za kompetentného, nie však kompetentnejšieho, než sú ostatní. Inak povedané, hlupák si nemyslí, že je múdrejší než ostatní. Len však nevie o tom, že je vlastne úplne blbý.

Po zverejnení výsledkov sa z Dunning-Krugerovho efektu stal fenomén, ktorý si okrem fanúšikov získal aj mnohých odporcov. Dunning s Krugerom za výskum získali IG Nobelovu cenu, ktorá sa udeľuje za triviálne alebo neobvyklé výsledky výskumov. Kritika na seba samozrejme nenechala dlho čakať a viaceré experimenty sa pokúsili výsledky výskumu vyvrátiť. Žiaden z „proti“ výskumov však nepriniesol relevantné a akceptovateľné výsledky, preto Dunnig-Krugerov efekt možno považovať za platný. Autori výskumu však tvrdia, že na celej problematike zostáva stále veľa faktov neobjasnených, a preto sa svojej štúdii venujú dodnes.