Aké je tajomstvo dlhovekosti kmeňa z údolia Hunza? Plné klamstiev a výmyslov.

Internet nedávno obletela senzačná správa, že v pakistanskej oblasti Hunza sa obyvatelia bežne dožívajú 120 rokov a viac. Podľa internetových zdrojov je v tomto himalájskom údolí dokonca bežné rodiť deti v šesťdesiatke. Informáciu postupne prinieslo viacero zahraničných webov, ktoré sa zaoberajú najmä zdravým životným štýlom a viac či menej presné preklady ich článkov publikovali aj rôzne viac či menej dôveryhodné slovenské portály.

Redaktori týchto webových stránok sa odvolávajú najmä na zdravý životný štýl kmeňa Burusho. Jeho príslušníci konzumujú veľa zeleniny a ovocia (najmä marhúľ), minimum mäsa (to však v skutočnosti platí len o letných mesiacoch) a soli, žiadny alkohol (sú poväčšinou moslimovia) a majú veľa pohybu pri práci na poli. Zdrojom ich sily má byť aj voda z ľadovcov. No a samozrejme žiadny stres ani smog, nakoľko oblasť je vzialená od uponáhľanej civilizácie. Na tom nie je nič prekvapujúce, je všeobecne známe, že strava a pohyb môžu ovplyvniť zdravie. Ale že by predlžovali život na 150 rokov?

Forever Young

V slovenskej verzii článku publikovaného napríklad na portáli interez.sk  sa autor odvoláva na príhodu londýnskych colníkov, ktorí mali zostať v šoku, keď v roku 1984 na letisku kontrolovali istého Saida Abdula Mobudu. Ten sa preukázal pasom, kde figuroval rok narodenia 1832.  O prípade vraj mali písať médiá. Keď sme hľadali články, ktoré by o tomto prípade informovali, nezašli sme ďaleko. Tú istú formuláciu sme našli len na weboch o zdravom životnom štýle a pár súkromných blogoch. V širšom kontexte potom aj na rôznych tematických weboch serióznych médií (napr. primar.sme.sk, ci zena.pravda.sk).

Čo však zvyšok legendy? Existujú hunzovia, ktorí sa dožívajú nadštandardného veku a prekypujú zdravím? Zo všetkého najskôr sme nahliadli do zoznamov najdlhšie žijúcich ľudí na svete. Okrem Guinessovej knihy rekorov eviduje nezvyčajnú dlhovekosť aj americký výskumný program Gerontology Research Group. Obidva rebríčky sa odvolávajú na oficiálne dokumenty, akými sú rodné listy v kombinácii s ďalšími dôkazmi.

V zozname najstarších žijúcich ľudí však (čiastočne vzhľadom na prísny spôsob overovania dokladov) dominujú skôr príslušníci ďalších rozvinutých krajín. Najdlhšie žijúcim mužom na zemi je momentálne Japonec Yasaturo Koide narodený v roku 1903 a najstarším žijúcim človekom vôbec je obyvateľka New Yorku Susannah Mushatt Jones, ktorá sa narodila ešte v poslednom roku 19-teho storočia.

Pakistancov z oblasti Hunza sme márne hľadali aj v rebríčku najdlhšie žijúcich ľudí. Jeho vrchol tvoria takmer výhradne ženy a najstaršia z nich zomrela vo veku nedožitých 123 rokov. Bizarnou informáciou vo vzťahu k zdravému životnému štýlu je, že si po dobrom obede dopriala pohár vína, ešte dva roky pred smrťou natočila hudobný album a fajčiť prestala vo veku 117 rokov.

Ako vznikajú moderné legendy

Je pravdou, že trendy v priemernej dĺžke života sa za posledné storočie drasticky zmenili. Väčšina portálov zaoberajúcich sa zdravím tvrdí, že príchod civilizovaných zvyklostí a nerestí počas kolonizácie dramaticky zhoršil zdravie a teda aj dĺžku života domorodcov. Dostupné dáta však rozprávajú trochu iný príbeh a aj archeológovia sa zhodujú v tom, že všetky kostrové pozostatky patria ľuďom, ktorí mali do dnešného dôchodkového veku pekne ďaleko. Strach zo smrti a rôzne iné motivácie však ľudí motivujú k hľadaniu príbehov z histórie aj súčasnosti, ktoré by dávali šancu na dlhý život.

Legendu o dlhovekých a šťastných ľuďoch z údolia Hunza odštartovali knihy Studies in Deficiency Disease od Sira Roberta McCarrisona (1921) a The Wheel of Health od Guy Wrencha (1938), ktoré sa stali základnými textami hnutia propagujúceho zdravý životný štýl. V rovnakom období vychádza tiež populárny román a následne aj film Lost Horizon popisujúci bájne himalájske mesto Shangri-La, ktoré sa v tej dobe vydáva hľadať nejeden zámožný dobrodruh.

Už v roku 1954 rokoch mýty o dlhovekosti a zdraví miestnych ľudí popiera Dr. John Clark vo svojej knihe Lost Kingdom Of Himalayas, ktorú napísal po 20-tich mesiacoch strávených v oblasti. Popisuje v nej rôzne choroby, ktorými trpia a spomína aj pomerne vysokú úmrtnosť rodinných príslušníkov žiakov miestnej školy.

V čase povojnového hospodárskeho boomu v Amerike však pre vznik senzácií stačilo aj málo, a príležitosti sa chytil J.I.Rodale; horlivý propagátor zdravého životného štýlu, znovuobjaviteľ organickej potravy a zakladateľ Rodale Inc. Ten, napriek tomu, že v Hunze nikdy nebol vydal v roku 1955 knihu The Healthy Hunzas, v ktorej podrobne popísal príčiny ich dlhovekosti. Napriek húževnatej propagácii benefitov naturálnej výživy zomrel na infarkt vo veku 72 rokov počas nakrúcania televíznej talkshow.

Druhým významným zdrojom mýtov, z ktorého dodnes čerpajú inšpiráciu rôzni odborníci na zdravú výživu a predajcovia potravinových doplnkov predstavuje kniha cestovateľky Renee Taylorovej z roku 1964 s názvom Hunza Health Secrets For Long Life and Happiness. Popisuje v nej svoje dojmy z pobytu u panovníka Hunzov, ktorý jej porozprával svoju verziu toho ako žije jeho slávny ľud.

Populárny román Jamesa Miltona v ktorom sa hlavná postava ocitne v bájnom meste Shangri-La skrytom pred zrakmi civilizovaného sveta.

Kniha cestovateľky Renee Taylor v ktorej prináša rozhovor s vládcom Hunzy.

Kniha o Hunzoch od zakladateľa časopisov Men's Health a Prevention.

Kniha v ktorej Dr. John Clark popisuje svoje zážitky z pohľadu doktora pôsobiaceho voblasti Hunza.

Kniha prirovnávajúca oblasť Hunzy k bájnemu mestu Shangri-La

Reprint knihy Renee Taylorovej z roku 1978.

Číslo časopisu National Geographic, ktoré prinieslo článok o hľadaní receptu na dlhvekosť.

Moderné vydanie jednej z najznámejších kníh o organickej strave.

Zrejme tu má svoj pôvod aj mýtus o 140 ročných starcoch, ktorý možno pripísať faktu, že tamojšie kmene majú nielen minimum systematických záznamov o dátumoch narodení a úmrtí, ale aj iné kultúrne vnímanie času. Ako jej hovorí samotný Mir (vládca kmeňa Burusho žijúceho v oblasti Hunza) “vek nemá nič spoločné s kalendárom” (str. 51) a je odvodený najmä od miery múdrosti, zručnosti a skúsenosti človeka. Sama autorka v knihe píše, že starec ktorý skákal s loptou a tvrdil, že má 145 rokov no mal telo 50-60 ročného. (str. 64)

Nedostatok potravy, sucho a prašné prostredie tiež zrejme spôsobili, že ludia z tejto oblasti vyzerali staršie už v skoršom veku, a preto pôsobili ako vitálni starci. Finálnu podobu mýtického obrazu dlhovekých Hunzov fotografiami členov kmeňa dotvoril Dr. Alexander Leaf v januárovom vydaní National Geografic z roku 1973.

Čo majú spoločné starci z Hunzy a oravskí junáci?

Legenda o veselých 120-ročných moslimoch z pakistanskej provincie je v skutočnosti len jednou z množstva variácií na nesmrteľnú tému večnej mladosti, ktorých je už toľko, že Národné centrum biotechnologických informácií v spolupráci s Národnou medicínskou knižnicou v USA vypracovali štúdiu nazvanú Typológia mýtov o extrémnej dlhovekosti. Miesta ako Hunza v nej radia do kategórie mýtov viazaných na mystickú lokalitu, v ktorej sa fenomén vyskytuje. Prítomný je aj patriarchálny element (spomínajú sa výhradne starci) a presah na legendy o zázračných potravinách (spomínané marhule a pramenistá voda). 

Medzi podobné mýty, ktoré sa ako bumerang vracajú dodnes patrí napríklad údolie Vilcabamba v Ekvádore, kde malo v 70-tych rokoch žiť medzi 819 ľuďmi až 9 viac než storočných ľudí. Istý Miguel Carpio tvrdil, že má 123 rokov, ďalší Gabriel Enzo zasa 132 a Jose David dokonca 142 rokov. Ostatní taktiež tvrdili, že dovŕšili hranicu 120 rokov. Takýto úspech pripisovali podobne ako v prípade Hunzy čírej vode, čistému ovzdušiu, izolácii od sveta a pravidelnému pohybu.

Až na konci desaťročia zistil Dr. Sylvia Forman z Berkley, že najstaršia osoba v dedine má “len” 96 rokov. Priemerný vek ostatných stovkárov bol 86. Ako príčiny dlhoročného omylu, ktorý z dedinky spravil turistickú destináciu označil dve skutočnosti. Dedinčania preháňali výšku svojho veku kvôli prestíži (čo im v danom veku už snáď ani nemôžeme mať za zlé). Druhým dôvodom bola vysoká koncetrácia rovnakých mien v komunite, vďaka ktorej si výskumíci mohli v dokladoch ľahko popliesť identity.

Podobne tak chyba mohla vzniknúť aj v Pakistane, no mediálna história neustále dokazuje, že príbehy sú silnejšie než fakty, a tak má Hunza spolu so stovkami ďalších spoľahlivo vyvrátených mýtov svoje miesto na trhu s dôverčivosťou a pomáha predávať všetko od zázračnej vody po marhulové jadierka, ktoré sa zložením aj účinkami nie veľmi líšia od tých, čo rastú babke na záhrade. Ak ste fanúšikom pohybu a zdravej výživy, ste nepochybne na dobrej ceste k dlhšiemu životu. Ten sa však určite zaobíde aj bez zbytočných klamstiev a výmyslov.