Mnoho záujemcov o štúdium na vysokej škole či univerzite spoločne s rodičmi zvažuje výber aj na základe rôznych rebríčkov kvality. Jedným z nich je tiež hodnotenie agentúry ARRA, ktorý si berie na paškál úroveň jednotlivých fakúlt. Na čo si však treba dávať pozor pri výsledkoch z ARRY je najmä ich ponímanie vedy na univerzitách, ktoré tvorí dosť veľkú časť celého hodnotenia a nemusí byť až tak fér.



Ešte v novembri 2015 zverejnila rankingová a ratingová agentúra ARRA pravidelné hodnotenie fakúlt vysokých škôl na Slovensku za rok 2014. Agentúra ARRA v médiách, ale aj na svojej webovej stránke prehlasuje, že ide o objektívne a merateľné údaje, ktoré čerpá z výročných správ, z Centrálneho registra publikačnej a umeleckej činnosti (CREPČCREUČ) a nakoniec aj z databázy Web of Science. Výsledky hodnotenia fakúlt vysokých škôl ARRA v médiách prezentuje ako reálny obraz o stave pedagogickej a vedecko-výskumnej činnosti na fakulte, podľa ktorého by sa mali potenciálni študenti zariadiť a vybrať si budúce vysokoškolské štúdium.

arra

Nehybný rebríček

Ak sa však pozrieme bližšie  na hodnotenie agentúrou ARRA, tak zistíme, že v poradí medzi fakultami je zachovávané isté „status quo“. Výsledky sú veľmi podobné s predchádzajúcim obdobím, prípadne len minimálne sa pohli smerom hore alebo dolu. Tento stav je zapríčinený metodikou ARRA. Tá napríklad v oblasti vedy používa neúmerne dlhý časový úsek, v ktorom sa výraznejšie neprejaví ani pokles, ani vzostup vedeckej činnosti za posledné obdobie. Z tohto dôvodu výsledky hodnotenia fakúlt vysokých škôl za rok 2014 nezodpovedajú reálnemu stavu vedecko-výskumnej činnosti na fakulte.

Dvojitý meter

Metodologicky neprípustné je aj neakceptovanie databázy Scopus, ktorú Akreditačná komisia SR a MŠ SR od roku 2013 rešpektuje. Scopusovú databázu prijali najmä z toho dôvodu, že je viac ústretová voči humanitným a spoločenským vedám ako Web of Science. To, že agentúra ARRA neberie do úvahy databázu Scopus výrazne skresľuje výsledky hodnotenia vedy a výskumu na fakultách, lebo niektoré fakulty môžu mať výstupy v Scopuse a nemusia ich publikovať vo Web of Science.

To, že agentúra ARRA neberie do úvahy databázu Scopus výrazne skresľuje výsledky hodnotenia vedy a výskumu.

K ďalším metodologickým chybám napríklad patrí aj ignorácia výstupov z CREPČ a CREUČ napríklad v kategórii „ostatné spoločenské vedy“, lebo publikačné zvyklosti v spoločenských vedách stáli prevažne na monografiách a učebných textoch. Za úplný metodologický chaos je možné považovať hodnotenie humanitných, pedagogických a spoločenských vied, v ktorých sú silne prítomné prírodné vedy. Tie výrazne menia hodnotenie fakúlt, lebo základ publikačných výstupov v prírodných vedách dlhodobo predstavujú karentované časopisy.

hodnotenie arra

Okrem toho, nikto ešte nevidel, s akými východiskovými dátami pracuje agentúra a potom, aké je ich aj reálne spracovanie. Stačí len povedať, že dáta z Web of Science, predovšetkým citácie, sa nedajú len tak jednoducho stiahnuť, pretože kompletné sa nachádzajú až v ďalších odkazoch, čo je náročné na čas a na pracovnú kapacitu a je dosť pochybné, či takouto kapacitou disponuje agentúra ARRA.

Čo ďalej?

Na základe tohto sa môžeme zamyslieť, prečo agentúra ARRA, ktorá musí vedieť o svojich metodologických nedostatkoch, stále ich tak tvrdošijne používa a výsledky hodnotenia prezentuje ako reálny obraz stavu vedy a výskumu na fakultách slovenských vysokých škôl? Komu to vyhovuje? Určite starším fakultám a univerzitám s prevahou prírodných a technických vied. Celá ARRA by nestála aj so svojimi deformovanými hodnotiacimi prístupmi za chvíľu námahy, ale nakoľko majú ambíciu ovplyvňovať verejnosť a najmä uchádzačov o štúdium, tak si nemožno pred ich činnosťou zakrývať oči a tváriť sa, že je všetko v poriadku. Na zodpovedanie týchto otázok a ďalších pochybností sme oslovili aj samotnú ARRU, no bez odpovede.