VIDEO: Rozhovor s Marcelom Merčiakom: Športová trojka obnoví svoje vysielanie

Aké sú vaše pocity z nedávno skončenej kvalifikácie na MS v Rusku 2018?

Sú zmiešané, pretože sme dosiahli, čo sme chceli – druhé miesto v skupine, ale, bohužiaľ, nestačilo to na postup do baráže. Nemôžeme tú kvalifikáciu hodnotiť ako neúspešnú ani ako úspešnú. Je to veľká škoda, pretože sa dalo opäť dokopy veľmi dobré mužstvo, ktoré pokračovalo pod vedením trénera Jána Kozáka v dobrom období, ťahanom od leta 2014. Veľká škoda, že chlapci stratili šancu ešte pred novembrom hrať o MS.

Čo podľa vás rozhodlo o tom, že sme nakoniec nepostúpili do baráže? Vieme, že nám chýbal jeden bod…

Rozhodla veľmi zlá komunikácia zväzu a vôbec celého národného tímu na začiatku kvalifikácie, keď boli záujmy reprezentačného tímu do 21 rokov uprednostnené pred záujmami A-mužstva, čo je absolútne svetová anomália. Neviem si predstaviť, že by v Anglicku niekto poukazoval na to, aby dobre rozbehnutá kvalifikácia dvadsaťjednotky bola úspešne dotiahnutá za cenu toho, že tréner A-mužstva nebude mať najlepších mladých hráčov k dispozícii. To je prípad Milana Škriniara, Stana Lobotku, ktorí mohli v tom tíme byť už od obdobia po Majstrovstvách Európy vo Francúzsku. Koniec-koncov Milan išiel do širšieho tímu aj do kádra na Euro a hral chvíľku proti Angličanom a celý zápas proti Nemecku v osemfinále. Myslím si, že to bol prvý dôležitý aspekt. Tréner Kozák to aj priznal potom v septembri tohto roka po výhre nad Slovinskom, že už v živote takú džentlmenskú dohodu so žiadnym iným trénerom neuzavrie. To je jedna vec. Druhá vec – myslím si, že kvalifikáciu a také negatívnejšie pocity smerom k nej vyvolal zápas v Slovinsku, pretože sme to nezvládli herne. Aj keď sme mali zápas defenzívne pod kontrolou, súper nemal veľa šancí, ale jeden gól predsa len dal, a to Slovincom postačilo na víťazstvo 1:0. Veľká škoda nadstaveného času proti Angličanom v domácom prostredí a o to viac aj fakt, že statočný výkon v Škótsku, veľmi dobrý výkon celej obrany a fantastické zákroky Martina Dúbravku nám nepriniesli vytúžený bodík.

Spomínali ste dvojicu Lobotka – Škriniar. Myslíte si, že práve oni dvaja by mohli byť v budúcnosti ťahúňmi slovenskej reprezentácie, niečo ako Hamšík – Škrtel?

Podmieňovací spôsob mohli byť treba dať preč, pretože oni budú oporami reprezentácie, pokiaľ budú zdravotne v poriadku. Výkonnostne sú nastavení veľmi dobre, hrajú vo veľmi náročnom prostredí v silných ligách. Z Milana Škriniara bude možno o rok-dva jeden z najdrahších svetových stopérov na základe kvalít, ktoré preukazuje každý týždeň v Interi Miláno. Jeho pozícia krátko po tom, ako prišiel do tohto veľkého klubu, je neotrasiteľná. Nielen u trénera Luciana Spallettiho, ale aj u fanúšikov, u verejnosti, ktorá sa venuje talianskemu futbalu. Stano Lobotka hrá v strede poľa v lige, ktorá má najlepších stredopoliarov na zemeguli. Nikde nenájdete tak skvelých záložníkov ako v Španielsku v poslednom desaťročí. On sa uchytil. Takže o týchto dvoch netreba pochybovať. Myslím si, že ak Marek Hamšík bude opäť zdravotne v poriadku, tak má pred sebou 4-5 silných reprezentačných rokov. To znamená nejaké dva kvalifikačné cykly. Verím, že aj Maťo Škrtel vydrží minimálne do Eura 2020. Som stopercentne presvedčený, že budeme veľmi vážne hrať o účasť na turnaji v kvalifikácii, ktorá bude ťahaná od marca do novembra 2019.

Z prvých dvoch zápasov kvalifikácie sme nemali ani jeden bod, hoci sme boli k nim blízko. Vtedy sa na pretras dostali kauzy Stocha a Weissa. Myslíte si, že aj to mohlo čiastočne ovplyvniť začiatok kvalifikácie?

Určite nie. Stochov prípad bol vyriešený v deň návratu z Majstrovstiev Európy, kde Kozák veľmi jasne povedal, že s týmto hráčom už spolupracovať nebude a na základe aféry, ktorá prebehla, je to úplne zrozumiteľné a jasné, prečo sa tak rozhodol. Hoci on sám tiež uznáva, že Miroslav Stoch je futbalista s veľkými kvalitami, ktorý by za normálnych okolností do reprezentačného tímu patril. Prípad Vlada Weissa mužstvo poškodil, pretože bol zranený pred zápasom s Anglickom, kvôli tomu nehral v septembri 2016 a jeho aféra prišla tesne pred začiatkom zrazu na zápasy so Slovinskom a Škótskom. Veľká škoda, že tam nemohol byť k dispozícii, stopercentne by proti Slovincom hral. Pre mňa sú dva veľmi silné momenty z kvalifikácie, čo sú zasa veľmi pozitívne. Ako mužstvo zareagovalo na to, že prehralo prvé dva zápasy. Po prehre v Ľubľane sme mali 72 hodín na to, aby sme sa nastavili a naštartovali na zápas so Škótskom. Vieme, že s ostrovnými mužstvami sme nemali nikdy dobré výsledky. Nehovorím, že sme proti nim nevedeli hrať, ale nevedeli sme to pretaviť do dobrých výsledkov. To, že sa nám nad Škótmi podarilo vyhrať 3:0, bol reštart kvalifikácie. Mužstvo ukázalo, že má kvalitu, že sa hráči dokážu nahradiť. My vieme, že nemáme nejakú širokú špičku. A druhý pozitívny moment bol, že v septembri tohto roka sme už futbalovo boli na výške v ťažkých zápasoch – so Slovinskom sme jasne herne dominovali a v Anglicku herný prejav prvých 25-30 minút všetkých príjemne prekvapil. O to väčšia škoda, že sme vo Wembley nedokázali mať aspoň bod.

„Prípad Vlada Weissa mužstvo poškodil.“

Okrem nás sa na MS 2018 nepredstavia ani veľmoci ako Holandsko alebo Taliansko. Utrpí tým podľa vás kvalita šampionátu?

Myslím si, že MS bez Talianska sú niečo ako Louvre bez obrazu Mony Lisy alebo Londýn bez Big Benu. Veľká škoda najmä Talianov, pretože oni nepatria do koloritu MS len svojou vášňou, ale aj tým, že sú tretia najúspešnejšia krajina histórie. Získali štyri tituly svetového šampióna. Holanďania majú veľkú krízu. Nevystihli čas generačnej výmeny v reprezentačnom tíme. Myslím si, že rovnako nekvalitní boli už pred MS v Brazílii, ale v tom čase mali veľmi pragmatického trénera Louisa van Gaala, ktorý začal s Holanďanmi ako prvý v histórii hrať s piatimi obrancami 5-3-2. Mali ešte kvalitu Robbena, ešte v tom čase celkom dobrého Van Persieho. Takisto Wesley Snijder mal vynikajúci turnaj, ale okrem Robbena celá súčasná generácia išla veľmi dole a už kvalifikácia na Euro 2016, keď Holanďania boli vo svojej skupine až štvrtí, tak už to bol veľmi silný výstražný prst, že niečo nie je v poriadku. Teraz mali opäť ťažkú skupinu – Francúzsko, Švédsko, Bulharsko. Hlavne prehrou v Sofii stratili šancu o boj o druhé miesto za chrbtom Francúzska. Myslím si, že so svojou súčasnou kvalitou na šampionát nepatria, že sú mnohé silnejšie tímy ako „Oranjes“. Keby mi niekto pred piatimi rokmi povedal, že takto budeme hodnotiť Holanďanov v roku 2017, neveril by som tomu. Ešte sa vrátim k Talianom. Bez nich MS stratia svoje čaro. Mal som pocit pred barážovou odvetou, že teraz Taliansko spraví všetko pre to, aby Švédov zlomilo. Vždy zabrali vtedy, keď im tieklo do topánok. Dokázali hrať svoj najlepší futbal, ale je treba dať si ruku na srdce a povedať, že teraz jednoducho nemajú také osobnosti, ako boli Andrea Pirlo, Francesco Totti alebo Alessandro del Piero.

Spomínali ste, že okrem Holanďanov je veľa lepších tímov v Európe. Myslíte si, že medzi nich patríme aj my?

Ťažko povedať. Myslím si, že momentálne sme na vyrovnanej úrovni a určite keby prebiehala kvalifikácia, som presvedčený, že aj náš realizačný tím na čele s trénermi Kozákom a Tarkovičom by bol schopný pripraviť našich na dva veľmi vyrovnané zápasy. Čisto hypoteticky, keby sme boli spoločne v baráži a hrali proti sebe, cítil by som veľkú šancu cez súčasné Holandsko postúpiť na MS.

„Bez Talianov stratia Majstrovstvá sveta svoje čaro.“

Aký je váš názor na novovzniknutú Ligu národov?

Zatiaľ nie je môj názor vyšpecifikovaný, pretože samotná súťaž ešte neprebieha. Je to proces, ktorým prešiel reprezentačný futbal dlhodobo za posledné roky, a to tým, že akonáhle prišli asociačné termíny, ktoré neboli vyplnené kvalifikačnými zápasmi, silní chcú hrať so silnými, aby to bolo atraktívne pre televízny trh, televízne spoločnosti, aby mohli od nich pýtať čo najviac peňazí. Vytvorením nového produktu, ktorý bude mať súťažný charakter, UEFA vyplnila dieru na trhu. Netreba si robiť nejaké veľké ilúzie. Je v tom súťažný náboj. Keby sa nám podarilo vyhrať skupinu, mali by sme bez ohľadu na kvalifikačné výsledky zabezpečené miesto v baráži o Euro, čo je silný bonus pre krajiny ako sme my. Čiže prepojenie medzi Ligou národov a európskym šampionátom je silné. Druhá vec, UEFA ešte nešpecifikovala, čo bude s druhým ročníkom Ligy národov. Tá by sa mala hrať na jeseň 2020 a aká bude nadväznosť Ligy národov na kvalifikáciu MS v Katare. Ak tam tiež príde silný bonus a silný náboj, v súvislosti s tým, že uspejete v Lige národov a máte niečo garantované aj pre kvalifikáciu, potom to bude pre nás určite veľký motivačný faktor.

Keďže pochádzam z Košíc, rád by som počul váš názor na stav futbalu v tomto meste.

Nie je to len stav futbalu v Košiciach, je to stav všeobecne klubového futbalu na Slovensku. Najväčšie bašty slovenského futbalu, najstaršie klubové značky nehrajú v najvyššej súťaži. Bratislava mala v sezónach 81/82 a 84/85 tri kluby v československej šestnásťčlennej lige – Slovan Bratislava, Inter Bratislava a ZŤS Petržalka. V súčasnosti má jeden jediný. Košice mali kedysi dva kluby vo federálnej lige ( VSS a Lokomotívu ). V súčasnosti nemajú žiadny. V lige paberkuje Prešov, ktorý je najstarším klubom na Slovensku, takisto klub s druhým najvyšším počtom federálnych ligových ročníkov. Do ligy sa až na základe licenčného rozhodnutia vrátila Nitra. Banská Bystrica hrá v tretej lige. Aj Bratislava, ako som spomínal, je veľkým dôkazom toho, že klubový futbal na Slovensku je vo veľkej kríze. Polmiliónová metropola nemôže mať jeden ligový klub. Tým nechcem povedať, že ligová súťaž by sa nemala hrať v Zlatých Moravciach, v Senici alebo v Podbrezovej. Ak v tamojšom prostredí dokážu vygenerovať peniaze na lepší chod klubov, tak prosím. Ale ligový futbal sa musí hrať v najväčších mestách. Opakujem, bez známych značiek ani lákadlo pre divákov nebude veľké. Zlaté Moravce alebo Senica nemôžu lákať divákov vo veľkých mestách.

„Ligový futbal sa musí hrať v najväčších mestách.“

Minulý rok získala titul suverénne Žilina, teraz niečo podobné prežíva Trnava, aj keď z jej náskoku sa už niečo ukrojilo. Ale hrá sa v novom formáte ligy. Čo si o tom myslíte?

Myslím si, že minimálne dramatickosť bude vyššia. Rysuje sa vcelku vyrovnaný ročník, pretože vlaňajší jesenný trhák Žiliny bol taký, že Slovan ho veľmi ťažko mohol ukracovať. Myslím si, že Trnava na to herne takto nemá, ako to, čo predviedla Žilina v minulej sezóne. Pre ňu je tá výhoda, že ak by mala po jeseni alebo na konci základnej časti po troch jarných kolách šesťbodový náskok, tak to je už dobrý odstup, pretože potom budú hrať tie mužstvá medzi sebou. Ťažko predpokladať, že v desiatich kolách, kde hrá prvá šestka proti sebe, príde mužstvo a dosiahne osem víťazstiev pri súčasnej vyrovnanosti kádrov aj zápasov. Dáva to určitý náboj dramatickosti. Takýto systém liga už mala hneď po svojom vzniku, takže nie je to v našej zemepisnej oblasti nič nové. Teraz to bude otvorené a myslím si, že Trnava si to neudrží.

Čo si myslíte, akú má naša liga kvalitu v porovnaní so susednými krajinami?

Nemáme také dobré finančné zázemie a infraštruktúru. Pre mňa osobne je posledných desať rokov malý futbalový zázrak, že dokážeme vygenerovať hráčov, ktorí prestupujú do zahraničia a dokážu sa tam uchytiť a ktorí potom vytvoria dobrý reprezentačný tím. Keď sa vrátime späť na MS 2010 do Južnej Afriky, z okolitých krajín tam nebol nikto – neboli tam Česi, Rakúšania, Poliaci, Ukrajina, Maďari. Dva tímy z týchto spomínaných našich susedov sme my v kvalifikácii preskočili – Čechov a Poliakov. Pritom je absolútne nepomer v tom, čo všetko týchto päť okolitých krajín pre futbal urobilo, aké investície doň išli. Čo sa urobilo pre futbal v Maďarsku, Rakúsku, ako napredoval futbal v Poľsku a na Ukrajine v súvislosti s ME 2012. Česi sú tiež ďalej vo všetkom tom, čo kluby musia mať a aké podmienky musí mať futbalová mládež. Keď sa vrátim k tej otázke, aká je kvalita ligy, myslím si, že nie sú veľké výkonnostné rozdiely. Myslím si, že keby tieto okolité krajiny hrali proti sebe, konfrontácia klubov v Európe by bola častejšia. Najmä v predkole Ligy majstrov by sa viackrát stalo, že hrá náš šampión proti českému, poľskému, maďarskému. Myslím si, že mnohokrát by Žilina, Slovan alebo Trenčín nevypadávali. Som presvedčený o tom, že momentálne v českej lige z našej prvej šestky alebo sedmičky by sa štyri alebo päť klubov určite uplatnilo. Neboli by na špici, neboli by možno v prvej štvorke-päťke, ale proti zvyšným tímom by vedeli hrať vyrovnané zápasy.

Cez leto sme boli svedkami rapídneho nárastu cien na futbalovom trhu. Myslíte si, že to takto bude pokračovať aj naďalej?

Túto otázku si kladú odborníci vo svete futbalu už niekoľko rokov. V roku 1996 bol najdrahší prestup za 15 miliónov libier, keď Alan Shearer prestupoval do Newcastlu United. Vtedy to bolo veľké haló. O päť rokov neskôr prestupoval Zinedine Zidane do Realu Madrid za 60 miliónov libier. Potom to trošku ustrnulo až do obdobia prestupov Ronalda a Balea. Špirála sa točí veľmi rýchlym tempom. Z najdrahšieho prestupu histórie bol ďalší dvojnásobne drahý. Myslím si, že to bol anomálny skok. Najnebezpečnejšie je finančné zázemie PSG, lebo to sú peniaze katarskej vlády a takto to nemôže fungovať. Aby ktorýkoľvek klub na svete, ktorý má obrovské fanúšikovské zázemie, nebol postavený na reálnej hodnote akciovej spoločnosti, ale na základe toho, že niekto urobí pri dlžobnom období klubu jeden bankový transfer a dlžobné peniaze zmaže, alebo ktorý by bol schopný za hráča zaplatiť len tak 220 miliónov eur, toto futbalu veľmi škodí.

Ktorý športový výsledok jednotlivca alebo kolektívu považujete za najväčší v rámci Slovenska za tento rok?

Myslím si, že zjazdoví lyžiari urobili fantastické výsledky. Tým nemyslím len slalomové triumfy Petry Vlhovej a predtým Veroniky Zuzulovej, ale aj strieborná medaila v súťaži družstiev na MS v St. Moritzi, že to predurčuje zjazdársky tím k tomu, aby získal ocenenie Športovec roka v rámci kolektívov. Medzi jednotlivcami je to úplne jasné. Peter Sagan je prvý cyklista, ktorý sa stal v kategórii profesionálov tretíkrát za sebou majstrom sveta. Myslím si, že Sagan je najväčší športový zjav v histórii samostatného Slovenska za posledné štvrťstoročie. Myslím, že keď raz skončí kariéru, a to verím, že ešte veľa vody v Dunaji pretečie, tak ho budeme považovať za najlepšieho slovenského športovca v histórii.

„Sagan je najväčší športový zjav v histórii samostatného Slovenska.“

Ako komentátor ste pochodili niekoľko desiatok krajín. V ktorej sa vám najviac páčilo?

Pre mňa je nezabudnuteľná olympiáda v Sydney, kde som u protinožcov bol prvýkrát. Človek potrebuje 32 hodín, aby tam doletel. Bolo tam úžasne, čo sa týka atmosféry, ľudí, ich mentality a skvelo zvládnutej olympiády. Čaro mala každá krajina. Mal som to šťastie a bol som v Brazílii na finále MS Nemecka proti Argentíne na Maracane. Pre mňa je však vždy najkrajší deň v roku, keď sa hrá finále Ligy majstrov. Či to bolo finále v Miláne, v Moskve alebo v Lisabone, vždy sme si užili celý deň, keď je mesto plné ľudí z celého sveta, ktorí prídu fandiť.

Keby ste mali vybrať jeden zápas, ktorý ste komentovali, ktorý sa vám najviac vryl do pamäte?

Keďže som ich odkomentoval skoro tisíc, ťažko je vyberať. Ale budeme patriotistickejší. Naše víťazstvo nad Talianskom v Johannesburgu 24. júna 2010. Na celý deň do smrti určite nezabudnem. Na to, čo sa dialo po 18. hodine tamojšieho času, keď už bol koniec zápasu. Mám zimomriavky vždy, keď sa pozerám na zábery z toho zápasu a aj z celej kvalifikácie, do Južnej Afriky s krásnym vyvrcholením v snehu v Gorzówe v Poľsku, kde sme vyhrali 1:0, radosť z postupu, že chalani to dokázali, že už sa dostali do cieľa nečakane krásnej cesty. S futbalom najväčšie emócie boli určite v súvislosti s mužstvom Vlada Weissa.

Športová trojka vysielala takmer tri roky, no teraz je jej vysielanie pozastavené. Myslíte si, že sa ešte niekedy dočkáme jej návratu?

Som optimista a aj na základe informácií, ktoré mám, to vyzerá tak, že sa po zhruba ôsmich rokoch vysielanie obnoví. Na jar v roku 2019, ak všetko do seba zapadne tak, ako má, pred MS v hokeji, ktoré by mali byť v Košiciach a v Bratislave, by sme mali začať vysielať tretiu programovú službu.

Od roku 2014 moderujete vedomostnú šou Čo ja viem. V čom je to iné oproti komentovaniu športových zápasov, napríklad čo sa prípravy týka?

Šport má svoju vlastnú špecifickú emóciu, do ktorej sa musíte dostať. Mnohým to trvá roky. Šport má vlastné zákonitosti. Priamy prenos športu je podľa mňa najväčší fenomén v televíznom vysielaní, pretože je to najväčšia reality show na svete. A táto vedomostná súťaž, nie je to živé vysielanie, to je prvý dôležitý faktor. Druhý dôležitý aspekt je, že komentovanie mi pomáha v rámci tejto šou v tom, že človek je zvyknutý rýchlo hodnotiť nejakú situáciu, v tomto prípade nejaký bodový stav, či moji hostia alebo študenti zareagovali správne alebo nesprávne na odpoveď. Samozrejme, je to vedomostná zábavná relácia, v tom to má úplne iný charakter. Aj príprava na to je úplne iná. Tým, že človek je zvyknutý pripravovať sa 4-5 hodín na každý priamy prenos, je to pre mňa ľahšie s tými skúsenosťami a v súvislosti s touto reláciou, keď dostávame podklady, debatujeme o tom, aké bude rozvrstvenie otázok, čo všetko tam musí byť, či je znenie otázky zrozumiteľné, či to v grafickej úprave vyzerá dobre. Čiže je tam množstvo komponentov, ale som rád, že som vtedy prikývol na tú ponuku, pretože som sa dostal do styku s množstvom ľudí, ktorí sú na Slovensku známi. Je dobré ich poznať, mať sa s nimi o čom porozprávať aj na niečo úsmevné zaspomínať z nahrávania, takže som rád. Aj to povedomie ľudí – mnoho ľudí sleduje šport, pozná vás podľa hlasu, ale oveľa väčšie množstvo ľudí sleduje takúto reláciu a o to väčší počet ľudí vás pozná.

Môžete prezradiť, ktoré vrcholové športové podujatia bude RTVS vysielať v budúcom roku?

Čaká nás športový super rok. Každý párny rok má takéto označenie. Od 9. do 25. februára to budú 23. ZOH v Pjongčangu, potom v máji MS v hokeji v Dánsku, od 14. júna do 15. júla MS vo futbale v Rusku. Myslím si, že to bude najsledovanejšie športové podujatie budúceho roka. Počas júla, ešte v čase trvania futbalových MS, to bude Tour de France s Petrom Saganom. Verím, že dlhšie ako štyri etapy v tomto roku. A k tomu Liga majstrov, Európska liga, futbalová liga, hokejová liga, v marci a apríli bude play-off. Všetky zápasy reprezentačného tímu od leta 2018 budeme vysielať bez ohľadu na to, či budú kvalifikačné, priateľské alebo súťažné v Lige národov. Takže je toho dosť.