Iránska standup komička Nasi: Slovensko má predpoklad jedného dňa integrovať prisťahovalcov

Je vtipná, mladá a šikovná. A vďaka exotickému vzhľadu aj neprehliadnuteľná. Nasi, ktorá je pôvodom Iránka, si popri škole buduje kariéru aj na pódiu za mikrofónom. Prekvapivo – ako standup komička.


Čo priviedlo študentku z Iránu na Slovensko?

Rodičia už dlhšie premýšľali nad odchodom z Iránu a keďže mama pracovala na Slovenskej ambasáde v Teheráne, táto krajina vyzerala ako najlepšia možnosť. Na Slovensku žijeme už 6 rokov a sme tu veľmi spokojní.

Čo vnímaš ako najväčšiu zmenu odkedy ste sa presťahovali?

Určite kultúru. A človek si musí hlavne zvyknúť, že žije s inými ľuďmi. Aj napriek tým rokom stráveným na Slovensku stále cítim, že som iná. Hovorím síce plynule po Slovensky, no stále budem iná. Spočiatku som tento fakt vnímala ako niečo zlé a že život tu bude veľmi ťažký, ale skutočnosť je odlišná. Aj keby ťažký bol, nie je to kvôli tomu, že som na Slovensku.

A čo problémy so slovenčinou?

Stále ich mám! (smiech)

O slovenčine sa hovorí ako o jednom z najťažších jazykov na svete. Môžeš to potvrdiť?

Ak to niekto tvrdí, má pravdu. Slovenčina je naozaj náročná.

img_8492upprr

Aj napriek tým rokom stráveným na Slovensku stále cítim, že som iná. Zdroj: Pavel Bielik

Vieme o tebe, že máš aj staršieho brata, ktorý však má s naším jazykom o čosi väčšie problémy ako ty…

Keď sme na prišli Slovensko, hneď som nastúpila na strednú školu a vtedy je človek nútený s ľuďmi viac komunikovať, nájde si kamarátov a integruje sa rýchlejšie. Môj brat sa však na Slovensku hľadal dlhšie, pretože si nebol istý, či tu chce naozaj študovať. Nebolo to pre neho jednoduché.

Vraciaš sa niekedy do Iránu?

Samozrejme. Vraciame sa aj v decembri na pár dní.

Prejdime k štúdiu. Čo študuješ?

Študujem odbor Európske štúdiá na Univerzite Komenského v Bratislave, zjednodušene politológiu. Na strednej škole som navštevovala rôzne konferencie a zaujalo ma to. V téme medzinárodných vzťahov a politiky som sa skrátka našla. A študujem ho v angličtine, takže moja slovenčina stále nie je dokonalá. (smiech)

V téme medzinárodných vzťahov a politiky som sa skrátka našla.

Máš už aj predstavy, ako ďalej po vysokej škole?

Keďže som ešte len v treťom ročníku, v prvom rade chcem dokončiť magisterské štúdium a pokúsiť sa o doktorandské. Rada by som v budúcnosti pracovala v OSN. Otec v OSN pracoval, keď sme žili v Teheráne. Snáď sa mi to jedného dňa podarí tiež.

Čo ťa najviac baví na študentskom živote na Slovensku?

Alkoholizmus. (smiech) Ale nie, na vysokú školu som chcela ísť od malička. Vzdelanie je v našej rodine veľmi dôležité, preto som hrdá, že môžem študovať. Mám dokonca pocit, že na Slovensku je aj lepší vzdelávací systém. V Iráne je náboženstvo hlavný element asi všade, takže ovplyvňuje aj samotné štúdium. Často tak narazíš na predmety, ktoré môžu byť zbytočné. Napríklad ako budúci inžinier musíš navštevovať predmet, ktorý sa zaoberá analýzou Koránu. Nelogické, ale takto to tam funguje. Aj preto ma stále prekvapuje pesimizmus a beznádej, ktorou disponujú slovenskí študenti. Mnohí tu buď nechcú vôbec študovať, prípadne utekajú do zahraničia hneď po škole. Mám pocit, že niektorí chcú študovať mimo Slovenska len preto, že to znie lepšie, hoci konkrétna škola v zahraničí nemusí byť vôbec kvalitnejšia.

Rada by som v budúcnosti pracovala v OSN.

Rada by som v budúcnosti pracovala v OSN. Zdroj: Pavel Bielik

Teraz otázka súvisiaca s tvojím odborom: Čo hovoríš na politickú situáciu u nás?

Nie je tu až také zlé, ako si mnohí na Slovensku myslia. V mnohých krajinách je to podobné, alebo ešte horšie. Nehovoriac o Iráne. Doteraz si spomínam, ako sa ukázali výsledky parlamentných volieb na Slovensku. Bola som vtedy so Slovákmi v Holandsku, a tých to naozaj zobralo. Boli zdrvení. Vtedy som ich ešte upokojovala, že oproti iným krajinám je na tom Slovensko ešte celkom dobre. Ak sú ľudia málo alebo zle informovaní, vyberajú si nevhodných kandidátov, čo je globálny problém. Ďalšia vec je tá, že mnohí idú voliť pre svoje osobné blaho, nie pre blaho krajiny. Na Slovensku sa dlhé roky politika nikam neposunula, na výber bolí tí istí kandidáti, ktorí v očiach voličov stratili dôveru, čo využili takí ako Kollár a Kotleba. Je to smutné, ale je to tak.

Ako vnímaš utečeneckú otázku v očiach našich politikov? Poniektorí sa voči migrantom rázne vyhranili.

V prvom rade je to podľa môjho názoru niečo, čím zakrývajú skutočné problémy tejto krajiny, ktoré nedokážu dlhodobo vyriešiť.

Nemáš ako Iránčanka väčšie obavy žiť na Slovensku vzhľadom na výsledky posledných volieb a aktuálnu situáciu?

Určite nie. Slovensko má predpoklad jedného dňa bez väčších problémov integrovať prisťahovalcov a byť viac multikultúrne.

Nie je tu až také zlé, ako si mnohí na Slovensku myslia.

Akí sú podľa teba Slováci?

Ste veľmi dobrí a milí ľudia, ale trvalo mi pomerne dlho, kým som si našla priateľov. V Iráne je to iné. Aj keď ste menšina alebo cudzinci, ľudia vás rýchlejšie prijmú k sebe.

Čím to podľa teba je?

Určite svoju úlohu zohrala jazyková bariéra. A tiež si to zrejme vyžaduje čas, kým si na vašu prítomnosť ľudia okolo vás zvyknú. Na Slovensku jednoducho integrácia trvá dlhšie, ak ste cudzinec.

Máš nebodaj aj negatívne skúsenosti?

Áno, ale nič vážne. Myslím, že to patrí k tomu.

Na Slovensku jednoducho integrácia trvá dlhšie, ak ste cudzinec.

Na Slovensku jednoducho integrácia trvá dlhšie, ak ste cudzinec.

Teraz k zábavnejšej téme. Už nejaký ten čas vystupujete spolu s bratom v stand-up comedy show Silné reči. Ako sa dvaja mladí Irančania – súrodenci k takému čosi vôbec dostali?

Náš otec je veľmi vtipný! (smiech) Vždy rád rozprával vtipy a bavil okolie. Často takto púta pozornosť a ľudia ho radi počúvajú. Je to však súčasť celej našej rodiny. Sme podobní, každý z nás má rád humor.

Priblíž nám svoje začiatky.

Keď sme prišli na Slovensko, ako pätnásťročná som vtedy prvýkrát navštívila Youtube, pretože doma je zakázaný. Našla som tam kopec skvelých stand-up komikov a došlo mi, že to chcem skúsiť. Rodičia neboli veľmi nadšení z tohto nápadu, ale neskôr ustúpili. Všetko to začalo v deň, kedy môj starší brat vystúpil na svojej prvej stand-up comedy show Silné reči v Bratislave. Začala som chodiť na „openmike“, kde si nováčikovia skúšajú tieto výstupy. Aj keď to nebolo z mojej strany vždy ideálne, Ján Gordulič, zakladateľ, ma neustále podporoval a hovoril, že mám potenciál, len musím na sebe makať. Nakoniec som sa po roku a pol dostala do hlavnej sekcie.

Vydarilo sa prvé vystúpenie?

Bolo to super! Som rada stredobodom pozornosti, takže ten pocit, keď sa vtip zadarí a publikum sa baví, je na nezaplatenie. Potom to už išlo samo.

Som rada stredobodom pozornosti, takže ten pocit, keď sa vtip zadarí a publikum sa baví, je na nezaplatenie.

Čím sa váš humor najviac líši od toho nášho?

Slováci sú často ironickí. Irónia a sarkazmus, to je niečo, čím disponuje väčšina Slovákov. Tiež si viete urobiť zo seba srandu a nie ste urážliví. Na vystúpeniach často vtipkujem na adresu Slovákov ako alkoholikov a nemajú tendenciu uraziť sa. Skrátka, dobre poznáte svoj život na Slovensku a seba samých, takže si radi urobíte srandu aj zo seba. A to je veľmi cenná vlastnosť. V Iráne to tak nefunguje. U nás síce ľudia dokážu vtipkovať na svoj vlastný účet, no ak by to chcel robiť niekto cudzí, pravdepodobne by sa urazili, pretože sú príliš hrdí na svoj pôvod a kultúru.

Je teda slovenské publikum ústretové?

Áno, je, a je aj veľmi slušné, naozaj. Zatiaľ som vystupovala len v Bratislave, ale moje skúsenosti sú pozitívne.

Na vystúpeniach často vtipkujem na adresu Slovákov ako alkoholikov a nemajú tendenciu uraziť sa.

Na vystúpeniach často vtipkujem na adresu Slovákov ako alkoholikov a nemajú tendenciu uraziť sa. Zdroj: Pavel Bielik

Dokáže sa podobná zábava presadiť aj v Iráne?

Aj tam sú nejaké stand-up comedy show, no Irán je krajina, kde je politika s náboženstvom dosť úzko spätá a je dosť konzervatívna, čo je to pre takýto typ zábavy veľmi ťažké. Ak chceš byť stand-up komik v Iráne, máš pomerne úzke spektrum tém, o ktorých môžeš rozprávať. Humor je jednoducho obmedzený. O náboženských vtipoch v Iráne nemôže byť ani reč.

Ani o tých slušných?

Slušné možno, ale neriskovala by som. (smiech) V Iráne je iná kultúra, a preto je aj zábava o iných témach.

Akých?

Je to skôr taký stereotypný humor. Irán je konzervatívna krajina, čo sa odzrkadľuje aj na zábave.

Ako teba ako komičku ovplyvňuje tvoj pôvod?

Určite v témach, o ktorých rozprávam. Ak človek chce, nájde čosi spoločné aj na živote v Iráne a na Slovensku. Ak zaujímavým spôsobom prednesieš svoje skúsenosti zo zápchy v Iráne a v Bratislave, ľudia sa bavia. O alkohole ani nehovorím, veď je v mojej krajine zakázaný. Vtedy povieš, že ak ťa v Bratislave stojí pivo dve eurá, v Teheráne ťa stojí 10 rokov vo väzení. Dôležité je však tie vtipy podávať opatrne a dávať do toho energiu, preto často preháňaš.

Takže ti v zábave tvoj pôvod ruky nezväzuje?

Nie. Práve kvôli tomu som išla na stand-up. Potrebujem sa cítiť slobodná, veď žijem v slobodnej krajine.

 

Autori: Ján Janočko, Pavel Bielik

Ján Janočko

Profil

Ján Janočko

Sleduj nás na Facebooku

Podobné Príspevky

Diskusia o tomto post