Autor prvého snímača akupunktúrnych bodov Marek Kukučka: Súčiastky sme pozháňali sami

Pôsobíš v Ústave automobilovej mechatroniky na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave. Ako súvisí automobilová mechatronika s akupunktúrou?

Náš ústav vznikol na podporu automobilového priemyslu, aby sa vychovávali ľudia, ktorí v tomto odbore budú pracovať – keďže sa u nás automobilový priemysel celkom dobre rozbehol. Na našom ústave sa vyučuje a robí všeobecne mechatronika, ktorá sa kvôli podpore automobilového priemyslu nazvala „automobilová“, aby to dobre znelo (úsmev). A ťažisko je, samozrejme, aj v tej automobilovej. No je tu aj aplikovaná mechatronika a v nej sú aj iné odvetvia – automatizácia, informatika, „bio-veci“… A práve k tým „bio-veciam“ patrí biomechatronika. Predtým som pôsobil na Katedre rádioelektroniky, potom v Ústave elektroniky a fotoniky, a už od mojich študentských čias ma bavilo niečo so zdravím a elektronikou. Mechatronika pre mňa je spojenie mechaniky, elektroniky do biomechatroniky, k tomu ešte aj biomedicínske veci, snímače a všeličo, čo súvisí s telom a so zdravím.

Bol si ty sám iniciátorom myšlienky, že alternatívnu medicínu možno nejako dokázať alebo to na Slovensku už niekto skúšal?

Ja som sa nesnažil všeobecne dokazovať alternatívnu medicínu, to je veľmi široký pojem. Robili sme projekty, kde som bol ako spoluriešiteľ alebo zodpovedný riešiteľ, a to bolo tiež z tejto oblasti – merali sa napätia na človeku, diagnostikovalo sa to… Niečo podobné ako EKG na srdci. Merali sme evokované potenciály, napr. zrakové, a k tomu bolo aj niečo, čo sa dá zastrešiť pod akupunktúru. Začali sme zisťovať niečo o nej alebo o elektrických vlastnostiach akupunktúrnych bodov. Keď na to pozrieme tak trošku neskromne, je to na Slovensku jedinečná vec – takýto spôsob snímania, táto sonda, princíp, výskum v tejto oblasti.

Konzultovali ste túto tému aj s lekármi?

Spolupracovali sme a aj naďalej spolupracujeme s MUDr. Gustávom Solárom, PhD., ktorý vedie Prvú kliniku akupunktúry a naturálnej medicíny. Je vyštudovaný psychiater a dlhodobo sa venuje problematike naturálnej medicíny. Spolu sme rozmýšľali a skúšali, ako by sme spravili niečo, čo dokáže oskenovať pokožku alebo celú tvár, prípadne uši, prsty, ako by sa podarilo zobraziť akupunktúrne mikrosystémy na premietnutie nášho zdravotného stavu. Akupunkturisti stále na menších a menších miestach dokážu pomocou bodov, ktoré namerajú a napichajú, diagnostikovať a liečiť. Spolupracujeme aj s MUDr. Borisom Ivaničom, MSc., ktorý pracuje na Detskej klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny SZU a DFNsP v Bratislave. Je vyštudovaný lekár a zároveň študoval aj tradičnú čínsku medicínu v Číne – svoje poznanie využíva aj v súkromnej ambulancii, aj v normálnej praxi. Ďalej spolupracujeme v rámci nášho spoločného výskumu aj s Ústavom merania SAV, s kolegom Mgr. Mišom Teplanom, PhD. On je skeptickejší a vedeckejší, ja som skôr optimistickejší a plný entuziazmu, ale navzájom sa dopĺňame.

Na tlmenie bolesti akupunktúra veľmi dobre funguje.

Na akom systéme funguje snímač akupunktúrnych bodov?

Keby sme pozerali elektrickými očami na kožu, ako by asi vyzerala? My vidíme optické svetlo, ktoré dopadá, svieti, odráža sa, vidíme rôznu farbu, jas. Keby sme pozerali akoby elektrickým prúdom, tak vidíme, že prichádza elektrický prúd, vchádza do pokožky a môže z nej aj vychádzať. Na niektorých miestach maličký elektrický prúd (ktorý je taký malý, že ho ani necítime, ale dá sa zmerať) lepšie vchádza do pokožky a na niektorých miestach horšie. Práve tie miesta, kde lepšie prechádza, sú vodivejšie (odbornejšie povedané miesta, ktoré majú vyššiu elektrickú kapacitu a menšiu impedanciu). Keď máme striedavý prúd, ten prechádza ešte lepšie cez tieto miesta. Jednosmerný prúd tiež a dá sa to pomocou neho nájsť, ale keď máme striedavý – sínusový (ktorý je napríklad aj v zásuvke, tam je ale oveľa silnejší), pomocou takého typu signálu sa to dá ešte lepšie odhaliť. Začali sme skúmať, hľadať, zisťovať a postupne sme vyvíjali prvý mapovač, kde to bolo robené na podobnom princípe. Skenovali sme pokožku, ktorej sa dotýkajú rôzne elektródy, z nich vychádza elektrický signál, prechádza telom, uzatvára sa do vzťažnej elektródy a v jednom časovom okamihu prechádza vždy jednou elektródou, a to sa rýchlo strieda. V tomto prototype sondy ich je 8×8, teda dokopy 64. Všetky sa vystriedajú v priebehu cca 20 sekúnd. Prejde merací prúd, zistí, čo sa na tom mieste nachádza. Vznikne maličké napätie, ktoré sa zosníma, premení sa na číslo, to sa dostane do počítača a zobrazí sa do grafu, do mapy. Na mape vzniknú miesta rôznej farby, a keď sa podarí dobre zmerať a trafiť ten bod, prejaví sa ako modrá časť na mape, také ohraničené údolie, ktoré má okolo seba kopček žltej alebo červenej farby – a to sú miesta, kadiaľ prúd ľahšie prechádza.

Ako dlho trvalo zostrojenie snímača?

Na začiatku bolo nie veľmi intenzívne rozmýšľanie, kedy sme vymýšľali, ako to vlastne snímať, ako to elektronicky realizovať, aké súčiastky použiť a aký princíp – vôbec to nešlo tak ľahko, ako sme si to predstavovali. Trvalo to asi rok. Ďalší rok sme spolu so študentmi robili v rámci spoločného projektu prvý merač, ktorý mal inú sondu, špicatejšie elektródy, nebol ešte riadený mikroprocesorom. O ďalší rok sme to celé prepracovali, urobili k tomu pripojenie cez USB, riadenie cez procesor a program v MATLAB-e. Využívame ho na to, aby komunikoval s meračom, aby ho riadil a na počítači ukázal mapu, môžeme v ňom zmeraný graf zväčšiť, otočiť atď. Takže dokopy asi tri roky, kým sme to všetko vymysleli. Potom sme to stále vylepšovali, robili sme novú sondu s pomocou elektród, ktoré sa lepšie stláčajú – to je mechanická sonda. Neskôr sme vymysleli s externým doktorandom z Nemecka pneumatickú verziu sondy. Realizovanie trvalo asi ďalšie dva roky. Skúšali sme aj gumenú sondu z vodivej aj nevodivej gumy, ale to sa nám ešte nepodarilo dostať do funkčného prototypu.

Dostal sa váš objav do povedomia už aj v zahraničí?

V súčasnej vedeckej literatúre ani na konferenciách sme sa zatiaľ nestretli práve s takýmto typom snímača. S trochu podobnými sme sa však stretli v historickej literatúre. Najskôr sme totiž zostrojili snímač, až potom zisťovali (úsmev).S prekvapením sme našli článok zo 70. rokov od amerického profesora Roberta O. Beckera a jeho tímu z Upstate Medical Centre v Syrakúzach v USA, publikovaný v časopise „Psychoenergetic Systems“, ktorého principiálny pohľad na konštrukciu snímača aj namerané hodnoty bodov boli veľmi podobné tým našim.

Máte nejaké ďalšie nápady? Plánujete niečo nové?

Teraz sa venujeme hlavne tomuto. Chceli by sme merač-mapovač v budúcnosti rozšíriť na väčší počet elektród. Ich počet vždy súvisí s druhou mocninou. Teraz máme 8×8, tak nabudúce vyskúšame možno 16×16 elektród. Snímanie bude hustejšie a dôkladnejšie. Chceli by sme vylepšiť aj dosku, miniaturizovať multiplexory, procesor, zrýchliť komunikáciu, urobiť rôzne verzie snímacích sond.

Ako sa vám podarilo zostrojiť snímač, keď veda na Slovensku nie je veľmi finančne podporovaná? Mali ste nejakých sponzorov?

Mali sme takých sponzorov ako napríklad mňa, kolegyňu a k tomu študentov, ktorí s nami pracovali na tom projekte (úsmev). Za vlastné peniaze sme nakúpili, pozháňali súčiastky. Vtedy neboli peniaze ani na katedre – nebežal aktuálne k tejto téme žiadny projekt, ako napr. VEGA, KEGA, tak nás škola nemohla podporiť. Museli sme si poradiť sami. Napríklad jeden študent doma našiel hŕbu rôznych elektród, tak sme ich vyskúšali, vybrali sme tie najvhodnejšie. Keby sme to boli kupovali, tak jedna elektróda stojí okolo 2,50 €. Je ich tam 64, plus celá konštrukcia, príp. ďalšie rozvody, procesor… Teda my-učitelia, naši študenti, nezanedbateľne prispel aj externý zahraničný doktorand, ktorý do toho tiež vložil veľa zo svojho.

Nemyslím si, že keď akupunktúra existuje a funguje, tak by sa všetko malo riešiť len pomocou nej.

Čo by mohlo inšpirovať stredoškolákov k štúdiu vedy?

Mňa už od základnej školy bavila elektrotechnika – rádiá, vysielačky. Vždy som sa tešil, keď som pochopil, ako niečo funguje. Tak ma to ťahalo aj na strednú školu a neskôr na vysokú. No teraz je stále viac mladých ľudí, ktorí ešte nevedia, čo chcú. Nie sú takí zvedaví konštruktéri. Sú pragmatickejší. No je ťažšia doba, málo peňazí. Chcú doma pomôcť, niečo zarobiť, tak už počas školy brigádujú. Z tohto pragmatického hľadiska je ako reklama dobrý najmä pohľad na uplatnenie a finančné ohodnotenie absolventov vysokých technických škôl v praxi.

Čo si myslíš o súčasnom trende, kedy istá skupina ľudí uprednostňuje alternatívnu medicínu pred návštevou lekára a odmieta napríklad aj očkovanie u detí?

Keď to ľudia berú tak, že chodia k bežnému lekárovi, liečia sa a nezaberá to, alebo majú možno osobné negatívne skúsenosti, že im doktor „nesadol“, nerozumeli si… Ale skôr to, že klasická liečba nezaberá, človek napriek tomu chce byť zdravý a hľadá rôzne spôsoby, počúva a číta, že existuje taký prístroj, také nejaké vyšetrenie, a že to pomôže – tak je pochopiteľné, že ľudia sa chcú vyliečiť. Ale nemyslím si, že keď akupunktúra existuje a funguje, tak by sa všetko malo riešiť len pomocou nej. Bežná medicína a napríklad chirurgia je v mnohých prípadoch nevyhnutná.

Takže keď si zlomím ruku, pôjdem k chirurgovi a nie k akupunkturistovi…

Keby si si zlomila ruku a mala k dispozícii dobrého akupunkturistu, tak by ti pomohol možno v tom, že by ti dokázal utlmiť bolesť bez toho, aby ti museli pichnúť injekciu. Na tlmenie bolesti akupunktúra veľmi dobre funguje. Ale zastaviť krvácanie a dať to do dlahy, prípadne možno poupravovať cievy, keby išlo o otvorenú zlomeninu, tak na to určite treba chirurga. Aj jedno, aj druhé je užitočné a dobré. Ale všade sú ľudia, ktorí presadzujú svoje názory. Podobne je to aj medzi doktormi. Niektorí dokážu spolupracovať a podporovať sa, aj keď sú z rôznych oblastí. A niektorí majú len tú svoju pravdu. Ale dala by sa nájsť aj všeobecná pravda, len je to dlhodobý proces. No dôležité je to, čo je dobré pre človeka.