Opýtali sme sa našich vysokoškolákov: Kto je hodný Nobela či Pulitzera?

Pri príležitosti výročia udeľovania Pulitzerovho ocenenia som sa rozhodla, vziať vás dnes na chvíľu do minulosti. Zoznámime sa s dvomi zaujímavými pánmi, ktorí patrili medzi špičkových profíkov svojej doby hneď v niekoľkých oblastiach.

Jóseph Pulitzer Americký spisovateľ maďarského pôvodu; ten, čo má na svedomí začiatky investigatívnej žurnalistiky. Za svojho života patril k najmocnejším žurnalistom v USA a zapísal sa tak do pamäti nielen svojej generácie, ale aj tým dnešným a budúcim. Viedol vskutku produktívny život. Mal čuch na novinárske senzácie a každý kto ho stretol, ani na chvíľu nezapochyboval, že je rodený žurnalista. Priniesol závan inovácií do sveta, ktorý bol voči novinkám dosť skeptický, ale vôbec ho to nezastavilo. Práve naopak. Venoval sa investigatívnej aj bulvárnej žurnalistike a odhaľoval korupčné kauzy v politike. Dokonca vo svojich novinách predstavil pojmy, ktoré sú pre nás v 21. storočí viac ako samozrejmé, ale v dobách minulých o nich ešte nikto nepočul. Boli to napríklad komiksy, športové rubriky, rubrika dámskej módy, palcové titulky či rôzne iné obrazové ilustrácie. Pracoval tvrdo a veril, že novinárstvo patrí k profesiám, ktoré treba vykonávať oduševnene. Možno preto nesie prestížne žurnalistické ocenenie práve jeho meno.

Na Pulitzerovu cenu som sa opýtala aj študenta žurnalistiky v Bratislave Roba. Na otázku, koho považuje za svoj novodobý vzor má jednoznačnú odpoveď: „Zo zahraničných žurnalistov je mi veľmi sympatická práca americkej moderátorky, herečky a vydavateľky Oprah Winfreyovej. Predovšetkým som obdivoval jej rolu moderátorky vo vlastnej The Oprah Winfrey Show, ktorá sa vysielala 25 rokov. Oprah sa vyznačuje úžasnou charizmou, vo svojej šou dokázala neuveriteľným spôsobom precítiť emócie a bravúrnym spôsobom zvládala interview so svetovými osobnosťami. Dodnes je pre mňa nezabudnuteľný jej rozhovor s cyklistom Lancom Armstrongom, ktorý sa práve Oprah otvorene priznal k užívaniu dopingu.“ Ak sa pýtate ako vznikla slávna Pulitzerova cena, odpoveď je taká, že ju síce Joseph zriadil už počas svojho života, ale svetu o nej povedal až po smrti prostredníctvom svojej poslednej vôle, v ktorej daroval štedrú sumu peňazí Columbijskej univerzite. Tá dodnes v jeho mene prestížnu Pulitzerovu cenu udeľuje, a to už od roku 1917. Vtedy Pulitzer určil iba štyri ceny pre oblasť žurnalistky, štyri pre beletriu a jednu cenu za vzdelávanie. Dnes už je týchto kategórií neuveriteľných 21.

Alfred Bernhard Nobel  – otec dynamitu, švédsky chemik, inžinier a jeden z najvýznamnejších vynálezcov 19. storočia. Alfred Nobel svoje zapálenie pre chémiu a vynálezy zdedil po svojom otcovi Immanuelovi, ktorý založil továreň na výrobu nitroglycerínu. Alfred Nobel mal už vtedy pre túto vysoko výbušnú tekutinu mimoriadnu slabosť a uvažoval nad jej praktickým využitím. V otcovej továrni však došlo k výbuchu, kde prišlo o život mnoho ľudí (medzi nimi aj Alfredov mladší brat). Alfred mal od tejto nehody veľké výčitky svedomia ohľadom výbušnín, no napriek tomu ho stále lákalo podmaniť si silu nitroglycerínu. Svoju experimentálnu činnosť presunul na starú loď, ukotvenú v strede jazera a ako nejaký profesor Indigo tam každý deň experimentoval, až kým jeho firma v roku 1867 nezačala vyrábať výbušninu pod názvom dynamit. Paradoxný bol v jeho živote najmä fakt, že nenávidel vojny, a predsa vyrobil niečo, čo patrilo k vojenským zbraniam. Na konci života bol sužovaný práve takýmito pochybnosťami a mal aj značné kardiologické problémy. Vtedy sa rozhodol, že je čas napísať testament, ktorý obletel svet. Svojím závetom poveril švédsku Akadémiu vied rozdeľovaním cien a obdaril ju čiastkou 32 miliónov švédskych korún. Tá v jeho mene dodnes (podobne ako Columbijská univerzita Pulitzera) udeľuje Nobelovu cenu v jeho mene.

Najlepší liek na depresiu je horúci kúpeľ a Nobelova cena. (Dodie Smith- anglická spisovateľka)

Nobelove ceny sú všeobecne považované za najhodnotnejšie ocenenia, ktoré sa dnes dajú získať. Udeľujú sa v piatich kategoriách: fyzika, chémia, medicína, literatúra a za prínos pre mier; spolu s týmito cenami sa udeľuje tiež špeciálne cena Švédskej ríšskej banky za ekonómiu. Najvýznamnejšie svetové ocenenia už poznáme. Moja otázka však znie: Poznáme aj dnes ľudí, ktorí patria medzi profesionálov v oblasti, ktorej sa venujú? Dokáže práca iných ľudí stále inšpirovať? Pozrite sa ako odpovedali vysokoškoláci na otázku, či obdivujú niekoho z odboru, ktorý študujú:

Martin, (Informatika, TUKE): „Elon Musk je najpozoruhodnejší človek, ktorého prácu a idey chceš proste spoznať. Je to vlastne aj človek, ktorého obdivujem. Stojí za firmami PayPal, SpaceX, Tesla Motors, SolarCity a on je aj ten, čo vymyslel Hyperloop, ktorý je teraz na Slovensku vo veľkom spomínaný. Má spojiť Viedeň, Bratislavu a Budapešt za niekoľko minút.”

Patrik (Využívanie alternatívnych zdrojov TUKE): „Nemám vzor v oblasti, ktorú študujem, ale spracovával som nedávno školský projekt o Nashovej teórii hier a musím povedať, že ma tento chlapík John Forbes Nash naozaj zaujal. Obdivujem ho za to, že aj napriek tomu, že mu bola diagnostikovaná schizofrénia, dotiahol to vo svojej kariére až na samý vrchol. V roku 1994 dostal dokonca Nobelovku za ekonómiu.“

Katka (Biotechnológia, STU): „Keďže sa s tým, čo študujem stretávam iba v škole a nie je to veľmi populárny odbor, mojim vzorom je učiteľ a docent z našej školy doc. Ing. Martin Rebroš, PhD. Je z neho hneď na prvý pohľad cítiť entuziazmus a zanietenie pre to, čomu sa venuje a vie to preniesť aj na svojich študentov.“

Stano (Financie podniku v zameraní na algoritmické riešenie obchodovania s využitím umelej inteligencie VUT FP): „Nieže by to bolo priamo “stalkovanie” ale napr. taký Eugene F. Fama. Zaujal ma počas doktorandského štúdia, kde som sa venoval predikciám vývoja trhu. Jeho myšlienka je, že trh sa dá predikovať v dlhšom období, nie v krátkom. Toto ma zaujalo, keďže ja som sa  sústreďoval práve na krátke obdobie.  Podľa mňa nemá tak celkom pravdu, a to je dôvod, prečo ma práve jeho práca zaujala najviac, je to pre mňa v podstate výzva.” 

Ivanka (Architektúra na STU Bratislava): „Mne sa veľmi páči tvorba Zahy Hadid, je to vyše 60-ročná architektka, ktorá ma zaujala hlavne tým, že jej stavby sú ľahko rozpoznateľné. Má ako keby taký svoj vlastný rukopis a jej stavby nie sú fádne ani nudné. Ešte viem o nej takú zaujímavosť, že je to prvá žena, ktorá získala Pritzkerovu cenu- je to veľmi podobné Nobelovej.”

A čo vy ostatní? Poznáte niekoho, kto je hodný prestížneho ocenenia?