Situáciu, keď predsedovi vlády tejto krajiny prekážal jej prezident, sme už raz zažili.



Vtedy ale bolo v móde barbarstvo a jemu prislúchajúce ,,skutky“. V dnešnej dobe sa dá nežiadúca osoba zdiskreditovať oveľa sofistikovanejšie. To však premiérovi evidentne nebráni, aby využil i módu deväťdesiatych rokov.

Generálny prokurátor sa medzičasom prostredníctvom svojej hovorkyne dištancoval od akýchkoľvek tvrdení, ktoré Robert Fico vypustil na nedeľňajšej tlačovke.  Údajného rozhovoru v hoteli Bôrik sa Čižnár podľa jeho vlastných slov vôbec nezúčastnil. Prezident zase tvrdí, že prítomný bol premiér, generálny prokurátor a vtedajší riaditeľ SIS. Ak by to aj bola pravda, znamenalo by to, že premiér, doktor práv, bol svedkom pokusu o nepriamu korupciu a ovplyvňovanie orgánov činných v trestnom konaní. V skratke, bol svedkom trestného činu, ktorý nenahlásil.

Ak to teda pravda nie je, znamená to, že premiér klame. A tiež zneužíva moc, postavenie a svoj mandát na svoje vlastné politické záujmy, ktorými je najmä diskreditácia človeka dlhodobo figurujúceho na popredných miestach jeho osobného listu nežiadúcich osôb. Ak vedel o daňových podvodoch v KTAG už začiatkom augusta, odkiaľ o nich vedel a prečo ich nenahlásil?

Podobnosti medzi Robertom Ficom a jeho predchodcom spred dvadsiatich rokov sú čisto náhodné. Ale ich vzťah s prezidentom je takmer identický.