Polyglot Vladimír Škultéty: Keď rozmýšľam, nepočujem jazyk, v ktorom myslím

Vladimír Škultéty je polyglot, ovláda 19 jazykov, 9 z nich na vyššej úrovni. Narodil sa a žije v Košiciach a za svoje rodné jazyky považuje slovenčinu, češtinu, angličtinu a maďarčinu. Pracuje ako tlmočník slovenského, anglického a čínskeho jazyka. Vyštudoval medzinárodné vzťahy v Banskej Bystrici a čínsky jazyk v Prahe. V rozhovore nám prezradil niečo o sebe, okrem iného aj to, ako by podľa neho vyzerala hodina cudzieho jazyka.

Čo znamená slovo polyglot, už dávno vieme. Považujete sa za polyglota aj vy? Kedy ste zistili, že máte talent na jazyky? Čo je vaša „hnacia sila“, čo sa učenia týka? Napĺňa vás to? 

Polyglot je niekto, kto ovláda viacero jazykov, čiže čisto technicky je polyglot už aj niekto, kto hovorí dvoma jazykmi. Prakticky je to však oveľa zložitejšie, pretože je veľa názorov na to, koľko jazykov a na akej úrovni musí človek ovládať, aby bol považovaný za polyglota. Ja osobne si myslím, že tá hranica je šesť a viac jazykov na úrovni C1.

Pre mňa bolo slovo polyglot vždy niečo ako pochvala, takže doteraz mám problém o sebe samom povedať, že som polyglot. Kedy som o sebe zistil, že mám talent na jazyky? Je to komplikovaná otázka, lebo rozprávať o sebe samom nie je najľahšie, ale myslím, že veľmi skoro. Keď som mal asi 7 rokov. Mojou hnacou silou je asi veľký záujem o jazyky a cudzie kultúry vo všeobecnosti.

Ako dlho vám trvá učenie nového jazyka, povedzme, že ľahšieho? Ako si vyberáte nový jazyk, ktorý sa naučíte?

Neviem, ako ostatní ľudia, ale ja som sa naučil napríklad taliansky jazyk z nuly na úroveň C1 za tri a pol mesiaca. Rusky asi za tri mesiace, hoci pri týchto jazykoch sa nedá povedať, že sa človek učí z nuly, lebo majú so slovenčinou alebo s angličtinou, ktorú som už predtým vedel, veľmi veľa spoločného.
Jazyky si však väčšinou nevyberám. Nejak sa dostanem do situácie, kedy ma jazyk zaujme a pokiaľ má pre mňa aj praktické využitie, tak sa ho začnem učiť.

Ako si osviežujete pamäť jazykov? Koľkými jazykmi denne rozprávate? Beriete všetky jazyky, ktoré ovládate, za rovnocenné? Alebo niektoré máte v hlave na piedestáli? Ovládate všetky jazyky na jednej úrovni?

Jazyky som si zvykol udržiavať väčšinou počúvaním cudzojazyčných správ a ich simultánnym tlmočením do slovenčiny alebo pravidelnými konverzáciami s kamarátmi-cudzincami. Teraz už skôr len pozeraním zahraničných YouTube videí a príležitostnými konverzáciami. Denne hovorím rozdielnymi jazykmi, ale väčšinou to je slovensky, čínsky a anglicky. Menej často rusky a taliansky.

Celkom určite neovládam všetky jazyky na rovnakej úrovni. Anglicky a slovensky hovorím približne rovnako dobre, ale ostatnými jazykmi rôzne. Slovensky/česky, anglicky, čínsky (mandarínska čínština), nemecky, taliansky, rusky a maďarsky hovorím na úrovni C1 a vyššie, potom to už ide dole vodou.

„Koľko jazykov ovládaš, toľkokrát si človekom.“ Stotožňujete sa s touto frázou? Ako si to vysvetľujete vy? Beriete to len ako nejaký hoax alebo je na tom niečo pravdy?

Do určitej miery áno, ale sám na sebe nepociťujem, že by som mal inú povahu v každom jazyku, v ktorom hovorím. Myslím si, že ak človek ovláda jazyk naozaj dobre, jeho povaha sa nemení a jazyk na ňu vplýva len minimálne.

Aká je vaša profesia? Cestujete veľa? V ktorom európskom štáte sa neviete dohovoriť ich jazykom?

Pracujem ako tlmočník angličtiny, čínštiny a slovenčiny. Tieto (a iné) jazyky aj učím. Uhm, cestujem ako-kedy, niekedy viac, niekedy menej. Minulý rok som žil pol roka na Slovensku a druhú polovicu vo Francúzsku, Nemecku a na Taiwane. Tento rok je to pomalšie.

Európske jazyky ovládam tie základné. Štátov, v ktorých sa neviem dohovoriť miestnym jazykom, je teda veľa: Litva, Lotyšsko, Estónsko, všetky severské krajiny, Grécko, Albánsko, Slovinsko, Malta, Cyprus atď.

Podľa čoho si vyberáte jazyk, ktorý sa budete učiť? Plánujete sa naučiť ešte nejaký jazyk? Je toto váš strop?

Jazyky si veľmi nevyberám, väčšinou k tomu dôjde nejakou zhodou okolností. Teraz sa učím trošku po latinsky, pretože som v poslednom čase čítal veľa o dejinách všeobecne, hlavne o Rímskej ríši, dostala sa mi do rúk kniha Zápisky o vojne Galskej od Júlia Cézara a napadlo mi, že by bolo veľmi zaujímavé čítať, čo presne písal v jeho vlastnom jazyku.

Pred pár rokmi ma jazyky úplne prestali baviť a myslel som si, že sa už asi ďalšie učiť nebudem. No napríklad latinčina ma vyslovene baví, takže možno, ako sa vraví, na dostatočne dlhej časovej osi je všetko len dočasné.

Kto je váš osobný vzor? Máte ich aj viac? V čom je vám vzorom/vzormi?

Je ťažké si vybrať jednu osobu, ktorá by bola mojím vzorom. Je veľa ľudí v rôznych odvetviach, ktorí ma inšpirujú, väčšinou ľudia, ktorí sú v niečom oveľa, oveľa lepší ako ja, napr.: Joshua Fields Millburn, Salman Khan, Lazar Angelov, John McLaughlin, Casey Neistat, Elon Musk alebo taktiež niektorí kamaráti a profesori.

Aké sú vaše koníčky? Čo je vo vašom živote na prvom stupienku hodnotového rebríčka?

Záujmov mám hrozne veľa, nestíham sa im, žiaľ, venovať tak, ako by som chcel. Strašne rád spoznávam nových zaujímavých ľudí, učím sa nové veci a športujem. Neviem, či sa to ráta ako koníček, ale rád chodím na miesta, na ktorých som dávno nebol.
Hodnotový rebríček? Na prvom stupienku bude u mňa asi zdravie a tesne za ním potom vyrovnanosť tela a ducha, poriadok v hlave, sloboda mysle, vzťahy s blízkymi ľuďmi a finančná nezávislosť.

Aký je najťažší jazyk, ktorý ste sa učili? Na ktorý jazyk si spomínate v zmysle, že sa vám učil najľahšie?

Maďarčinu mám najradšej, lebo som sa ju učil už v škôlke. A v škôlke sa nikto nemá zle. Najťažšie sa mi učila asi mandarínska čínština.

Určite ste si prešli povinným školským systémom, ako každý z nás. Hodiny však nie vždy plnia edukačnú funkciu. Ako by podľa vás mala vyzerať vyučovacia hodina?

Na škole som bol už dávno. Možno sa toho veľa zmenilo, avšak podľa mňa, hodina musí byť univerzálna, musí vyhovovať slabším aj dobrým študentom. Rôzni študenti sa učia rôzne. Niektorí majú lepšiu zvukovú, iní vizuálnu pamäť. Výučba musí na seba nadväzovať, aj medzi ročníkmi. Avšak, neviem, či by som to robil lepšie. Určite by však pomohlo nedabovať filmy ani rozprávky do slovenčiny. V závislosti od jazyka, za pár dní sa dá naučiť 500 slovíčok, avšak pomocou mnemotechnických pomôcok.

Ako by teda reálne hodina vyzerala?

Rozdelil by som ich do troch skupín a povedal, nech sa celú hodinu rozprávajú v cudzom jazyku. Je jedno o čom, ale nech komunikujú. Komunikácia je najkomplexnejší spôsob, ako sa jazyk naučiť.

Mnoho študentov má však panický strach z chybnej komunikácie. Vďaka tomuto strachu viazne komunikácia na hodine. Dá sa tomu nejako predísť?

To nevadí. Časom sa to dá do poriadku. Keď sa človek sústredí na chyby, potom sa sústredí na ne a nie na to, čo chce povedať. Snažiť sa hovoriť bez chýb stojí veľmi veľa energie. Energia sa dá investovať aj lepšie a chyby sa postupne vyžehlia. Avšak, keď sa na ne sústredím, mám roztrhanú pozornosť.

V rozvrhoch škôl sa stretávame s počtom plus-mínus 4 hodín. Je tento pomer optimálny? Stačia tieto hodiny na plynulú komunikáciu v cudzom jazyku?

Podľa môjho názoru, hodiny sú komplikované, mali by byť tvorené hravou a zábavnou formou. Štyri hodiny cudzieho jazyka sú málo. Avšak, štyri hodiny intenzívnej komunikácie by sa dali zniesť. To sa však týka iba rozprávania. A zvyšok, mimo školy by som odporučil počúvať youtuberov alebo čítať knihy.

Ako by ste teda navrhovali učenie jazyka vy? Povedzme, že sa potrebujem narýchlo naučiť nejaký jazyk, ako mám postupovať?

Zoberme si napríklad slovinčinu. Určite by som si na začiatok kúpil detektívku v slovinčine a čítal by som ju so slovníkom. Vety a slovíčka by som sa učil cez pamäťové pomôcky. To len pre začiatok, kým nenaberiem slovnú zásobu a nepochopím zhruba, ako slovinčina funguje. Potom by som si našiel slovinských YouTuberov a počúval sekundu po sekunde ako a čo hovoria. Potom by som nahrávku analyzoval, až kým by som nerozumel perfektne, čo znamená. Zároveň by som si našiel 2 – 3 Slovincov, s ktorými by som si denne 2 – 3 hodinky písal. Ale takto to funguje iba pri ľahkých jazykoch.

Máte niekedy nostalgické časy na školu? Aké bolo vaše učenie jazykov ako budúceho polyglota?

Na základnej a strednej škole som si mohol robiť svoje, lebo učitelia vedeli, že anglicky a nemecky viem veľmi dobre. Na vysokej škole sme mali celkom dobrú vyučujúcu na nemčine, angličtinu si už nepamätám, španielčina bola hrozná a ruština, tam sme sa len smiali. Ale zvládol som to.

Pri toľkom množstve rôznych jazykov nemáte niekedy pocit, že sa vám jazyky zlievajú?

Je to ako hrať na hudobný nástroj. Ak hráte na klavíri, tak hráte a nerozmýšľate. Potom vám dajú trúbku a tiež hráte. Iný nástroj, iná logika. Keď sa však jazyky na seba veľmi podobajú a dávno som nimi nerozprával, tak sa môže stať, že sa mi jedno až dve slovíčka popletú.

V akom jazyku uvažujete a rozmýšľate v hlave?

Stále, keď sa ma niekto opýta, zdá sa mi, že keď rozmýšľam, tak rozmýšľam potichu. Keď rozmýšľam, nepočujem nič. A teda ani jazyk, v ktorom rozmýšľam.

Odporučili by ste učenie cudzích jazykov každému, hlavne mladým ľudom? A čo starší ľudia? Je pravda, že starší ľudia chcú ovládať angličtinu minimálne?

Určite áno. Z môjho pohľadu aspoň po anglicky. Angličtina je, aj keď síce s lokálnymi obmedzeniami, ale predsa, globálny komunikačný prostriedok a je v nej uložených najviac informácií, ako napríklad články o vede, dejinách alebo o tom, čo spraviť, keď sa iPhone nechce pripojiť na wifi hot spot a podobne. Človek sa v dnešnej dobe internetu môže naučiť naozaj takmer hocičo a veľmi rýchlo, avšak aby mal k týmto informáciám prístup, musí vedieť po anglicky.

Je pravda, že počítačové prekladače ako Google Translator napredujú veľmi rýchlo, ale dnes sa ešte stále skôr človek naučí dobre po anglicky, než bude počítačový preklad na takej úrovni, že učiť sa cudzí jazyk už nebude potrebné. Skôr narodeným ľuďom teda veľmi odporúčam učiť sa cudzie jazyky. Je to ako mentálna gymnastika, človek ostane dlhšie bystrý a mladý.