Prezident Andrej Kiska odpovedal na otázky študentov. Čo zaujímalo študentov UCM?

Prednáška bola veľmi motivujúca a po celý čas prezident vyzýval študentov k tomu, aby sa nebáli prezentovať svoje názory a hovoriť o veciach nahlas. Veď práve študenti boli tí, ktorí 17. novembra 1989 „vyštrngali“ kľúčmi slobodu pre celý národ.

Dôležité je nevzdať sa po neúspechu

Azda najpútavejšia časť prednášky bol opis odchodu za zárobkom vtedy 27 ročného Andreja Kisku do Spojených štátov amerických. „V roku 1990 som sa pokúsil emigrovať do Ameriky s víziou zárobku. Nevedel som si však nájsť prácu a všade ma odmietali. Tak som predával bagety v malom obchodíku na benzínovej pumpe “, prezdradil prezident. Pred návratom do rodného Slovenska, za svojou manželkou a dvomi malými deťmi, sa rozhodol spraviť odvážny, a možno vtedy nepremyslený, čin. „Za peniaze zarobené v Amerike som kúpil akcie firmy, ktorá tri týždne na to zbankrotovala. “

Otvorene o Kotlebovi

Prezident sa nevyhol ani vyjadreniu svojho názoru na extrémistickú politickú stranu, ktorá minulý rok zožala úspech v parlamentných voľbách, v ktorých strana získala 209 779 platných hlasov a bolo jej udelených 14 poslaneckých mandátov. Volebný úspech politickej strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) pobúril samotného prezidenta, ktorého tento fakt nenechal chladným. Prezident pred študentmi uviedol dôvod, prečo v roku 2016 po zvíťazení v parlamentných voľbách nepozval Mariana Kotlebu na stretnutie do prezidentského paláca aj napriek tomu, že bol právoplatne zvolený v demokratických voľbách. „Nevidím dôvod stretávať sa s extrémistami a nechcem aby menovaný sedel za tým stolom, kde sedávajú ľudia odhodlaní bojovať za lepšie Slovensko. Nesadnem si za spoločný stôl s niekým, kto prehlasuje, že Slovenské Národné Povstanie je najtemnejšia časť našej histórie a s človekom, ktorý prehlásil, že 70 000 židov odvlečených zo Slovenska a zabitých počas 2. svetovej vojny nie je náš problém, lebo to je národ židovský a my sme národ slovenský“, rozhorčil sa prezident. Študenti toto vyjadrenie podporili vrúcnym potleskom.“ Bol som veľmi pozitívne prekvapený, ako reagovali študenti na moje vyjadrenia na adresu tejto politickej strany“, poznamenal prezident.

Po prednáške nasledovala otvorená diskusia, v ktorej prezident otvorene zodpovedal na otázky študentov, ktoré zazneli.

Redakcia študentského magazínu Gaudeo prezidentovi taktiež položila zopár otázok:

Počas prednášky ste apelovali na študentov, aby sa viac angažovali a zaujímali o aktuálnu situáciu v krajine. Ako sa my študenti môžeme čo i len trochu podieľať na zmene krajiny a systému štátu k lepšiemu?

Keby som bol vami a chcel by som našu krajinu zmeniť. Dal by som tých, ktorým na našej krajine záleží, dokopy, spojil by som ich. Netvrdím, že by som vytvoril politickú stranu, ale spravil by som také mládežnícke hnutie. Ak je hlas veľkej skupiny ľudí počuť, verte mi, že každý jeden politik ho počúva. Nesmie to však byť výkrik jednotlivca, musí to byť hlas skupiny. Máte sociálne siete, viete sa spájať a je vo vás obrovská chuť zmeniť našu krajinu. Ja by som vás chcel vyzvať, aby ste sa nebáli kričať keď cítite, že veci nie sú správne.

Tento rok ste navštívili mnoho vysokých škôl na Slovensku, kde prednášate pre študentov témy, o ktorých sa bežne z médií nedozvieme. Aké máte pocity z tejto diskusie? Bola v niečom diskusia so študentmi UCM odlišná, ako ostatné?

Asi nie, študenti sa chcú pýtať veľa vecí a mňa mrzí, že je tak málo času na zodpovedanie všetkých otázok. Bol som veľmi milo prekvapený záujmom o to, ako môžu prispieť k zmene spoločnosti. Stále vyzývam študentov, aby boli aktívni, aby bolo počuť ich hlas. Práve ten je v našej spoločnosti nesmierne dôležitý, pretože mladí ľudia vedia často najlepšie pomenovať čo našu krajinu trápi. Mňa ako prezidenta mrzí, že mnoho z nich chce odísť z našej krajiny a práve preto ich hlas treba počúvať a spraviť všetko pre to, aby nám tu chceli ostať žiť.

Aká je funkcia prezidenta v štáte ?

Často dostávam otázku potrebujeme prezidenta ? Načo nám je ? prezident je volený občanmi a ja prezidenta vnímam ako postavu, ktorá spoločnosť spája. Každá vláda má svoju opozíciu, žiaľ opozícia u nás vždy kritizuje čokoľvek sa spraví. Práve preto by tu mal fungovať prezident, ako nezávislý človek, ktorý dokáže pochváliť či ministerku spravodlivosti, či ministra zdravotníctva alebo ich dokáže aj skritizovať. Posledné čo si želáme je, aby tu vznikli dva tábory navzájom sa nenávidiacich ľudí. Bol by som skutočne smutný keby sme v takej krajine žili.

O tom, ako ste odmietli pozvať Mariana Kotlebu do prezidentského paláca sa rozvírili rôzne diskusie. Ďalšou témou, ktorá je veľmi citlivá a subjektívna je otázka migrantov. Zastávate názor, ktorý niektorých obyvateľov Slovenska poburuje.

Slovensko patrí medzi 10 % najvyspelejších štátov sveta. Problémom je, že my si to nemyslíme. Máme pocit, že my sme tí chudobní. Nie, my skutočne patríme medzi najvyspelejšie štáty sveta z pohľadu príjmov, životnej úrovne a tak ďalej. A nie je morálnou povinnosťou našej úspešnej krajiny pomáhať? Je taký problém pre našu vyspelú krajinu pomôcť symbolicky tisíc, dvetisíc ľuďom? Nevieme skutočne ukázať našu pozitívnu tvár? Jasné, že nehovoríme o ekonomických migrantoch, samozrejme, že musíme dávať pozor na bezpečnosť ale nevieme ukázať aká sme úžasná a úspešná krajina ? Často vysvetľujem túto tému na nasledujúcom príklade: Keď bol na východe konflikt Ruska s Ukrajinou, veľmi som sa bál, že tam vznikne vojna. Keby tam v tom čase vznikla vojna, tak verte, že na Slovensko by prišlo možno 200 – 500 tisíc utečencov z Ukrajiny. Čo by sme robili potom? Kričali by sme po celej Európskej únií : Poďte nám pomôcť! A čakali by sme, kým nám pomôžu. Ale keď príde do Talianska 300 000 utečencov tak my, bohužiaľ, povieme, že s tým nič nemáme.

Zdroj: Jakub Kovalík

Zdroj: Jakub Kovalík

Zdroj: Jakub Kovalík