Francúzka Jeanne Calment je známa rekordérka, ktorá sa dožila úctyhodných 122 rokov. Niektoré portály ale tvrdia, že Mbah Gotho z Indonézie ju predbehol s vekom 145 rokov a iné zase, že Číňan Li Ching-Yuen sa dožil až 256 rokov. Ktorý príbeh je pravdivý?
Prípad Li Ching-Yuena
Túto informáciu sme objavili na portáli ac.24.cz. V úvode článku sa píše: „Kdo je nejdéle žijícim člověkem na světe? Seznamte se s Li Čing-Juenem, mužem, který žil neuvěřitelných 256 let! Není to výmysl ani pohádka, vážně.“ Šokujúci úvod zrejme zaujme nejedného čitateľa. Dôkazom je aj počet zobrazení článku, ktorý presahuje číslo 420 tisíc. Akonáhle si ale čitateľ s kritickým myslením prečíta zvyšok textu, narazí na nepodložené a ťažko uveriteľné „fakty“. V texte odkazujú napríklad na zdroj en.wikipedia.org, pričom ten tvrdí, že skutočný vek tohto pána sa nedá presne určiť či overiť, pretože nikto nevie, kedy sa presne narodil. Uvádzajú rok 1736, no i 1677. Je jasné, že v spomínanom článku z českého portálu si „fakty“ protirečia hneď zo začiatku. Zrejme si môžeme vybrať, či mal spomínaný pán 197 alebo 256 rokov. Jedna možnosť nepravdepodobnejšia ako tá druhá. Rok úmrtia Li Ching-Yuena je podľa Wikipédie 6. mája 1933.
Recept na dlhovekosť
Či už je záležitosť okolo spomínaného pána a jeho veku pravdivá, alebo nie, jeho radu na dlhovekosť si môžete vyskúšať aj napriek špekuláciám. Podľa Li Chinga by sme mali „udržať naše srdce tiché, sedieť ako korytnačka a spať ako pes.“ Osobne rozumiem akurát spánku, no neviem, ako sedí taká korytnačka.
Nie všetky informácie či udalosti majú tendenciu, aby sa z nich stali správy, ktoré budú medializované. Na to slúžia spravodajské hodnoty, teda kritériá, ktorými sa zvyšuje šanca na to, aby správa „putovala do sveta“. V tejto súvislosti sa spomínajú i hodnoty nazývané spravodajský ping-pong a stádový pud. Ide o to, že jedno médium sa venuje zaujímavej téme, a iné sa snaží o jej rozvíjanie pomocou podobných súvislostí, pričom si túto atraktívnu tému prevezme bez toho, aby si ju overilo. A toto je práve prípad dlhovekosti čínskeho bylinkára, ktorý sa šíri internetom po celom svete.
Ak si do vyhľadávača zadáte heslo s menom tohto bylinkára, nájdete množstvo podobných článkov, ktoré ospevujú jeho neuveriteľnú dlhovekosť. Ani portál vedelisteze.sk nie je výnimkou. Na stránke snopes.com uvádzajú veci na pravú mieru a vyvracajú tento mýtus, keďže nie je preukázané, že by sa Li Ching mohol dožiť 256 rokov. The New York Times uvádza, že najdlhšie žijúcim človekom bola Jeanne Calment, ktorá zomrela vo veku 122 rokov. V texte sa opierajú o rôzne štúdie, v ktorých sa vedci zaoberali dlhovekosťou.
Jeanne Calment
Jeanne Calment zomrela v opatrovateľskom dome 4. augusta 1997. Smrť si príde po každého z nás, no s pani Calment sa neponáhľala. Zomrela vo veku 122 rokov, a tým sa jej podarilo vytvoriť rekord v ľudskej dlhovekosti.
Doktor Jan Vijg pochybuje o tom, že sa ešte stretneme s podobným prípadom ako bola pani Calment. „Vyzerá to tak, že sme dosiahli našu hornú hranicu,“ vraví Vijg, expert na starnutie na Vysokej škole medicíny Alberta Einsteina. „Je to tu, ľudia nikdy nebudú starší ako 115 rokov.“
Doktor a jeho promovaní študenti Xiao Dong a Brandon Milholland publikovali evidenciu pre tento pesimistický predpoklad 5. októbra 2016 v časopise Príroda. Je to posledný verdikt v dlhodobej debate medzi vedcami o tom, či existuje prirodzená prekážka pre ľudský život. Vedúce osobnosti v diskusii uviedli novú štúdiu so silným protichodným názorom.
„Všetko to hovorí o veľmi pôsobivom príbehu, kde je určitý druh hranice,“ hovorí S. Jay Olshansky. Tento profesor verejného zdravia na Univerzite Ilinois v Chicagu mal podobný názor už pred 25 rokmi.
„Je to tu, ľudia nikdy nebudú starší ako 115 rokov.“
James W. Vaupel, riaditeľ centra biodemografie starnutia Max-Planck Odense, odmietol domnienku, že by sa ľudia blížili k hranici životnosti. Novú štúdiu nazval paródiou.
Vaupel vraví: „Deprimujúce je to, ako sa veľakrát stane tá istá chyba vo vede a publikuje sa vo vážených časopisoch.“ Doktor zakladá svoj optimizmus na trendoch prežitia od roku 1900. Dieťa narodené v Spojených štátoch v roku 1900 malo priemerný vek života zhruba 50 rokov. V súčasnosti sa môže dožiť až 79 rokov. Spomedzi všetkých krajín majú Japonci najvyššiu priemernú dĺžku života – 83 rokov.
Dosiahli sme hranicu dlhovekosti?
Keď sa Vijg a jeho študenti zamerali detailnejšie na informácie prežitia a úmrtnosti, videli niečo iné. Mapovali, koľko ľudí žilo v odlišnom veku v určitom roku. Nasledovalo porovnávanie z roka na rok, aby mohli vypočítať, ako rýchlo populácia narastá. Vijg zistil, že najrýchlejšie rastúcou časťou spoločnosti boli starí ľudia. Napríklad vo Francúzsku v 20. rokoch boli takouto skupinou 85-ročné ženy.
Ako sa predĺžila priemerná dĺžka života, tak sa posunula aj jej maximálna hranica. V 90. rokoch mala najrýchlejšia rastúca veková skupina Francúzok 102 rokov. Ak bude tento trend pokračovať, najrýchlejšie rastúcou vekovou skupinou dnes budú 110-roční ľudia. Namiesto toho, aby sa zvyšovanie spomalilo, zastavilo sa.
Rast dĺžky života vždy pre staršiu populáciu sa začal v 80. rokoch spomaľovať a približne pred desaťročím sa zastavil. Vijg tvrdí, že sa to mohlo stať, lebo ľudia dosiahli hranicu dlhovekosti.
Aká je šanca, aby niekto žil dlhšie ako Jeanne?
Pre ďalšie testovanie tejto možnosti výskumníci analyzovali Medzinárodnú databázu dlhovekosti, vypracovanú doktorom Vaupelom a jeho kolegami. Obsahuje detailné správy 534 ľudí, ktorí sa dožili extrémne vysokého veku. Vijg a kolegovia prehľadali všetky dáta: značili rok, v ktorom každá osoba zomrela a zisťovali najvyšší vek, ktorý dosiahli v každom roku od 60. rokov 20. storočia.
V roku 1968 bol najvyšší vek 111 rokov. Od 90. rokov sa toto číslo zvýšilo na 115, ale potom sa aj tento trend zastavil. Až na ojedinelú výnimku pani Calment sa už nikto nedožil viac ako 115 rokov. Toto zastavenie je evidentné nielen medzi najdlhšie žijúcimi. Vijg hovorí: „Keď sa pozriete na druhú najstaršiu osobu, na tretiu, štvrtú a piatu – trend je stále rovnaký.“
Podľa doktora Vijga pani Calment jasne vybočuje z rámca výskumného grafu. Pravdepodobnosť, že by niekto žil dlhšie ako ona, je prakticky nulová. „Potrebovali by ste 10-tisíc svetov ako je ten náš, aby bola šanca, že by sa jeden človek dožil 125 rokov,“ povedal Vijg.
Rovnaká budúcnosť?
Predpokladá sa, že budúcnosť nebude iná. „Očakávame, že v najbližšej budúcnosti sa najstaršia žijúca osoba dožije 115 rokov,“ tvrdí Milholland, spolupracovník Vijga. Vedci sa dlho dohadovali o hranici životnosti u ľudí aj iných tvorov. Až teraz, vďaka vysokému rastu priemernej dĺžky života, ľudia dosahujú pomyselný strop.
Vaupel ale poukazuje na to, že v Japonsku sa ľudia tešia z najrýchlejšieho rastu, ktorý pokračuje. Tiež argumentuje, že Vijg nevyužil najsilnejšie štatistické metódy umožňujúce analýzu dát.
Na druhej strane profesor biológie na M.I.T, Leonard P. Guarente novú štúdiu chválil. Potvrdzuje intuíciu spred desaťročia. Doktor Guarente tvrdí, že „tento papier je dobrou dávkou medicíny, ak ospravedlníte vyjadrenie tých, čo vravia, že neexistuje žiadna hranica dĺžky života.“
Najlepšou nádejou pre nás je nepredlžovať dĺžku života.
Koncom 19. storočia začala priemerná dĺžka života stúpať, lebo zomieralo menej detí a dospelí sa tešili lepšiemu zdraviu. Súviselo to so skončením fajčenia a lepšou stravou. Pomohli aj antibiotiká a lieky na chronické ochorenia. Podľa Guarenteho všetky tieto zlepšenia nevrátili späť prirodzený proces starnutia.
Založené na jeho vlastnom experimentálnom výskume, Vijg opisuje starnutie ako nárast poškodenia DNA a iných molekúl. Naše telá dokážu spomaliť proces opravou niektorej poruchy, ale nakoniec je týchto opráv príliš veľa. „V jednom okamihu sa všetko pokazí a vy skolabujete,“ vraví Vijg.
Najlepšou nádejou pre nás je nepredlžovať dĺžku života. Vijg si myslí, že zdravým spôsobom života môžeme predĺžiť naše roky. „Existuje dobrá šanca na zlepšenie zdravia, čo je veľmi dôležitá vec,“ vraví.
Ďalší rekordman
Koncom augusta minulého roka prišiel The Thelegraph s informáciou, že pán Mbah Gotho z Jávy má 145 rokov. Tento údaj vraj potvrdili aj úrady. Podľa portálu sa Mbah pripravuje na smrť od svojich 122 rokov. Prežil svojich desiatich súrodencov, manželky a dokonca aj ich deti. Z jeho rodiny žijú už len vnuci a pravnuci. Informácie sa ešte v ten deň chytili aj naše slovenské tvnoviny.sk a o deň neskôr aj topky.sk. Žeby tento Indonézan „porazil“ Jeanne Calment? Mýlil sa doktor Vigj, alebo Mbah Gotho v skutočnosti nemá 145 rokov?
Pravda sa v takýchto prípadoch dokazuje ťažko, na jednej strane je množstvo portálov, ktoré o tom píšu ako o obdivuhodnom jave, na strane druhej stoja odborníci, ktorí šokujúce fakty vyvracajú. Stránka aktualne.atlas.sk prináša názor Roberta Younga, ktorý jeho vek považuje za vymyslený. Zdrojom týchto mýtov môže byť kniha od Renee Taylorovej s názvom Hunza Health Secrets for Long Life and Happiness. Píše v nej aj o dlhovekosti hunzov. Opierame sa aj o starší článok na našom portáli, v ktorom sme sa takisto venovali týmto poverám. Pripomenieme aj skutočnosť, že v týchto končinách, odkiaľ pochádza Mbah, nemajú príliš vierohodné matriky. Čomu ako čitagtelia uveríte, ostáva na vás. Hodnotu kritického myslenia však netreba podceňovať, najmä v súčasnosti, kedy sa fakty a klamstvá navzájom dopĺňajú.
Reklama
15 tipov na návštevu opustených budov pre začínajúcich urbexerov 
Pyramídy v Bosne – šokujúca skutočnosť alebo špinavý biznis? 
Kam v Bratislave? Tu je 10 podnikov, ktoré sa oplatí navštíviť 
Nejedia mäso, neužívajú omamné látky, nemajú nemanželský sex. Hare Krišna tak, ako ich nepoznáte 
Moderátorka Dominika Dede Dadíková: Do rádia Vlna som odišla za lepším pocitom a zázemím
Sleduj nás