Ak bude aj naďalej technologický pokrok takto šialene napredovať a ak nevymeníme online kontakt za reálny, čoskoro už nebude virtuálna realita až taká virtuálna.



Predstavte si populárnu hru The Sims upgradnutú na realistickejší a najmä virtuálnejší level, pripojte k nej možnosť komunikácie s ostatnými simíkmi a voilá, virtuálny svet s výstižným názvom Second Life je na svete. Medzi simíkovským svetom a tým v Second Life však nájdeme ešte jeden veľmi podstatný rozdiel. Zatiaľ čo si Sims zahráte pokojne aj v offline móde, avatar v Second life je neustále online a predstavuje reálnu osobu sediacu za počítačom. 

Second life
Zdroj: secondlife.com

Avatarovské postavičky spolu môžu komunikovať cez súkromné správy, verejný chat alebo cez hlasové správy. Dovolené je tu v podstate všetko – môžete niekoho zbaliť, chodiť tancovať do klubu, vybudovať si kariéru, obchodovať či dokonca cestovať. Tvorcovia virtuálneho sveta rozhodne medze svojej ani vašej fantázii nekladú. Pre hráčov online hier ako Dota alebo World of Warcraft, ktorí sa bežne vydávajú na dobrodružstvá ako animovaná figúrka, to možno nie je nič nové, ale pre bežného „smrteľníka“ je fakeový svet niečo, s čím sa nestretáva každý deň.

Ako funguje Second Life?

Akonáhle sa prihlásite do hry a vyberiete avatara, za ktorého chcete hrať, začínate svoj druhý život. Prihlásiť sa môžete dvojako – na výber je bezplatná registrácia alebo rozšírená verzia za poplatok. Kto je to ten avatar? Jednoducho povedané, je to grafický zástupca vašej osoby v hre –  to znamená, že rozhodnutia a myšlienky sú síce vaše, no telo je iba virtuálne. Okrem toho, že máte možnosť vytvoriť si postavu človeka, hra umožňuje aj vyskúšať si život sci-fi postáv, ako sú upíri či roboti.

Rozhodnutia a myšlienky sú síce vaše, no telo je iba virtuálne.

Aktivitami hráčov sa priestor v hre veľmi rýchlo mení, pretože tak ako v skutočnom živote, aj tu si avatari zveľaďujú svoje domovy. Kupujú si pozemky, stavajú domy, sťahujú sa a podobne. Biznis model Second Life spočíva v tom, že môžete do fakeového sveta investovať aj svoje skutočné peniaze. Vo virtuálnom priestore vychádzajú dokonca noviny, ktoré sa týkajú výlučne aktivít zo života v hre. Ľudia si tieto noviny môžu kúpiť za skutočné (naše) peniaze alebo si zadovážiť tzv. linden doláre, čo je mena, ktorú používa virtuálny svet. Za tieto doláre si potom nakupujú oblečenie, doplnky alebo platia vstupné do exkluzívnych priestorov hry.

Virtuálny svet Second Life funguje na online trhu už trinásť rokov a svoje životy tu žilo dokopy cca 20 miliónov ľudí. Zvláštne je, že sa tam niektorí ľudia „hrajú“ už desiatky rokov. Ak mám byť úprimná, trochu ma desí predstava, že človek, s ktorým sa stretnem na ulici, sa ponáhľa domov k počítaču do svojho druhého života, kde možno zabíja ľudí alebo kradne. Oblasť virtuálnej reality je stále populárnejšia, preto som sa rozhodla pozrieť na tento druhý svet trochu detailnejšie. Je sa naozaj čoho báť?

second life
Zdroj: neogaf.com

Na túto kontroverznú tému som sa opýtala Michala Kabáta, učiteľa na Fakulte masmediálnej komunikácie, ktorý sa tejto oblasti aktívne venuje. Michal vníma svet virtuálnej reality z dvoch uhlov. „Ak by si sa narodila do sveta, kde je normálne tráviť vo virtuálnej realite viac času, tak je možné, že to, čo my vnímame ako realitu, sa stane tým doplnkovým a „nereálnym“. Ľudský mozog je veľmi plastický a dokáže sa prispôsobiť rôznym situáciám, nielen v rámci evolúcie, ale aj počas života jednotlivca.“

Láska vo virtuálnej realite?!

Hráčka Valentína sa do Second Life zaregistrovala v roku 2006. Začala virtuálne pracovať v kluboch a baroch ako tanečníčka a „just for fun“ skúsila flirtovať s rôznymi avatarmi. Strávila veľa času vytváraním svojho „avie looku“ a nakupovala linden dolármi, čo jej sily stačili… No a potom sa to stalo. „Urobila som vlastne iba to, čo tam robia takmer všetci. Stretla som chlapíka, kúpili sme si dom, často sme sa dokonca rozprávali o svadbe. (Iba v Second life, samozrejme.) Zo začiatku som nemala záujem o žiadnu interakciu s iným avatarom. Držala som sa toho, že je to iba hra a nepripúšťala som si možnosť, že sa do toho celého vložím viac osobnejšie,“  vysvetľuje na svojom blogu Valentina.

Neskôr však začala so svojím virtuálnym partnerom skypovať a počas hry si neustále posielali hlasové správy. Okrem virtuálnej bariéry ich delilo aj niekoľko tisíc kilometrov. Valentina žila v chaotickom New Yorku a jej virtuálna láska v divokej Austrálii. Hoci si nevedela predstaviť, že by reálne nasadla do lietadla, aby sa s ním stretla naživo, city sa postupne prehlbovali. Časom to však s pánom úžasným nebolo až také sladké ako na začiatku, pretože čas v hre plynie predsa len inak, ako v ozajstnom svete. „Zistila som, že ma podvádza, takže sa žiadny happyend nekonal. To bol koniec nielen nášho vzťahu, ale pre mňa aj jedno veľké STOP vzťahom v Second life.“ V roku 2008 dala Valentina aj napriek predošlému sklamaniu virtuálnemu vzťahu šancu a dopadlo to happyendom.

Second life
Zdroj: omgahitsdatingonsl.files.wordpress.com

Odvrátená strana virtuálnej reality

Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, prečo je virtuálna realita dnes taká príťažlivá? Predstavte si, že sedíte celý deň v malom priestore kancelárie, robíte monotónnu prácu dvanásť hodín denne a večer sa premiestnite do jednoizbového bytu, kde si zohrejete večeru v mikrovlnke. Odrazu sa však prezlečiete do teplákov a otvoríte svoj laptop, nasadíte oculus a v priebehu minúty sa ocitnete v luxusnom apartmáne odkiaľ plánujete pracovnú cestu na Hawai. Pýtam sa teda, čo si vyberiete – americký sen či všednú realitu? Verím, že je ľahké stať sa závislým od niečoho, čo je naozaj pekné, ale stojí to za to, vystaviť sa riziku, že tomu úplne podľahneme? Michal v tomto smere vysvetľuje, že táto závislosť síce môže znieť ako hrozba, ale pre iného to môže byť niečím, čo je v zásade naozaj lepšie ako realita.

Vo virtuálnom svete máme šancu naplniť svoje predstavy o tom, čo chceme a nie je to viazané na materiálne zdroje. Nie sú tam žiadne konflikty, žiadne vojny, v podstate je to jedno veľké „kráľovstvo nebeské,“  vysvetľuje. Toto všetko môžeme mať všetci – ak sa teda dokážeme oslobodiť od predstavy, že technológia je niečo zlé. Je potrebné si uvedomiť jedno, žiadny virtuálny svet nevyrieši skutočné problémy a ak si myslíte opak, máte ešte vážnejší problém. Odborníci mu dokonca dali meno a nazýva sa transhumanizmus.

virtual reality
(Zdroj: elearningindustry.com)

Blázni alebo vizionári?

Transhumanisti veria, že pokročilejšie technológie vyriešia naše problémy. Podporujú výskum na zastavenie starnutia a predĺženie ľudského života a ich dlhodobým cieľom je umožniť uploadovať ľudskú myseľ do počítača. (Ak neviete ako, pozrite si film s Johnnym Deppom Transcendencia.) Podľa ich teórie sa vďaka počítaču staneme nezávislými od tela a budeme žiť „plnohodnotne“ vo virtuálnom priestore, kde nás čas prestane trápiť.

 „Pre mňa je splynutie ľudí a strojov jediným možným spôsobom, ako si nevybrať prežitie jedného alebo druhého.“

Zatiaľ je skupina transhumanistov svojou organizáciou a filozofiou takmer nerozlíšiteľná od náboženstva. Počtom sú síce malá skupinka, ale tvoria ju najmä nadpriemerne zarábajúci a vzdelaní ľudia, ktorí majú moc ovplyvňovať davy. Michal Kabát transhumanizmus nepovažuje za úplne zlo: „Pre mňa je splynutie ľudí a strojov jediným možným spôsobom, ako si nevybrať prežitie jedného alebo druhého. Pripadá mi krajne neproduktívne zastávať postoj, že by sme týmto smerom nemali ísť. Niekto ním napokon aj tak pôjde a môžeme na to ešte všetci svojou nepripravenosťou doplatiť.“

Realita už celé storočie po Einsteinovi nie je absolútna, ale relatívna. Dnes už je dokonca aj čoraz virtuálnejšia a je preto len na nás, aký veľký priestor necháme online svetu na to, aby nás ovplyvnil.