Skauting sa i napriek dnešnej počítačovej ére teší stále veľkému záujmu. Dlhoročný aktívny skaut z Lučenca, Pavol Baláž, vám prezradí prečo.



PAVOL BALÁŽ (20) je rodák z pomyselnej metropoly juhu, ktorý sa už celú dekádu aktívne venuje skautingu. V rozhovore pre náš magazín sa vyjadroval práve k tomuto hobby a opisoval, čo všetko nám skauting môže ponúknuť alebo nás naučiť. Podľa jeho vlastných slov je to cesta, ktorá dokáže človeka zmeniť od základov.

Kedy a ako si sa dostal ku skautingu?

Skautingu sa na Slovensku a novodobo aj v zahraničí venujem už desať rokov. Priviedli ma k nemu spolužiaci a zároveň náborové aktivity, ktoré sa robia najmä pre mladších žiakov na základných školách. Na stredných školách sa nábory robiť nezvyknú, pretože tam majú ľudia už vlastné záujmy a tiež sa ťažšie zachytávajú ako tí mladší, ktorí si nejaké hobby ešte len hľadajú.

Čo sa týka môjho prvého stretnutia, to prebiehalo nasledovne. Vedel som, že jeden môj spolužiak, teraz aj najlepší kamarát, je skaut. Bol piatok, nemal som čo robiť, tak ma zobral na svoju prvú „oddielovku“. To sú stretnutia, na ktorých sa väčšinou stretávajú všetci aktívni skauti.

Keď si teda spomenul „oddielovky“, pokojne nám môžeš predstaviť svoj oddiel…

Pochádzam z južného Slovenska, konkrétne z Lučenca. Sme 73. zbor Tetrov, patríme pod slovenský skauting a máme približne 40 alebo 50 aktívnych členov. Registrovaných je okolo 120, čiže zastúpenie je pomerne veľké. Sme špecifickí v tom, že nie sme len priatelia, ale je medzi nami aj veľká súdržnosť. Sme ako rodina.

Skautský ples
73. zbor Tetrov na vlastnom skautskom plese. Zdroj: archív Pavla Baláža

Ako ťa prechod na skauting ovplyvnil v osobnom živote?

Predtým, než som začal so skautingom, dokázal som presedieť pred počítačom a hrať sa celé dni. To nemalo dobrý vplyv na psychiku a ani na moje telo. Myslím si, že skauting zmení mentalitu úplne každého člena. Z človeka sa stáva líderský typ, pretože sa musí starať o mladších, vytvárať im program, byť jeho súčasťou, komunikovať a spolupracovať.

Počas týchto procesov si každý nájde svoju silnú stránku. Čo sa týka mňa, tak som zistil, že ma baví viesť skupinku, byť požadovaný líder. Ak by som sa nedal na skauting, tak by som bol úplne iný človek. Skauting sa stal mojou súčasťou a neviem si predstaviť, že by som bol mesiac v meste a nezažil nejaké dobrodružstvo alebo nešiel do prírody.

Island
Pavol Baláž v ľadovcovej lagúne na Islande v rámci akcie Rovermoot 2017. Zdroj: archív Pavla Baláža

Je skauting finančne náročné hobby?

Myslím si, že nie. Oficiálny ročný členský poplatok je 10 až 12 eur, čiže to vychádza na jedno euro mesačne. Keď chodievame na chaty, na 3 až 5 dní, tak si vystačíme s desiatimi eurami. V rámci výletov platíme maximálne za dopravu a keď ideme na nejaký kratší výlet, zvykneme spávať v stanoch, čiže neminieme takmer nič.

Skauting je určite dobrým zdrojom zábavy. Čomu všetkému sa môžu priučiť hlavne mladšie ročníky?

Snažíme sa ponúkať sebarozvíjanie, učíme ich samostatnosti a zábavu spájame s adrenalínom. Ľudia sú vďaka skautingu odvážnejší, neboja sa konať spontánne a preto nemusíme všetko dopredu plánovať. Mladí sa stávajú razantnejšími a vedia si stáť za svojím názorom. Ďalším plusom je spolupatričnosť a práca v tíme, pretože človek ako jedinec len málokedy dokáže urobiť niečo väčšie. Snažíme sa, aby si mladší plnili pomocou skautingu svoje sny, aj keď možno trochu inou cestou, ako by čakali.

My sa učíme pracovať v tíme a robiť veľké veci s pomocou ostatných. Okrem tohto je dôležitá aj samostatnosť, pretože dnes sa často stáva, že aj pomerne starší ľudia majú problém odtrhnúť sa od rodičov. Nám nerobí problém v dvojici alebo v trojici si niekam len tak vyraziť.

skauting
Družinový výlet počas tábora na vrch Košútka. Zdroj: archív Pavla Baláža

Ako to všetko vnímajú rodičia? Boja sa o svoje deti zo začiatku?

Niekedy sa boja stále, nielen zo začiatku. Stáva sa to preto, že rodič si to nevyskúša na vlastnej koži a deti môžu pri rozprávaní o svojich zážitkoch preháňať. V takom prípade rodič nevie úplne presne, čo jeho dieťa robí. A práve preto sa snažíme my, starší skauti, vždy posunúť rodičom všetky dôležité informácie o tom, kam ideme a kedy sa vrátime. Čo sa týka programu, tak o tom rozprávajú už deti.

V rámci skautingu sa venuješ aj mnohým dobročinným akciám…

Venujeme sa napríklad dňu narcisov, čo je každoročná akcia. Niekedy sme vo vianočnom období predávali pohľadnice a výťažok smeroval na dobročinné účely, čo zastrešoval UNICEF. Vždy, keď nás nejaká väčšia organizácia alebo mesto požiada o pomoc, neodmietneme a s radosťou pomôžeme. A práve táto ochota pomáhať sa u skautov často prenáša aj do osobného života.

Zanechaj svet lepším, akým bol, keď si do neho prišiel.

Aký je o skauting záujem v dnešnej modernej dobe?

To závisí od veku. Keď sú deti menšie, tak väčšinou oslovujeme rodičov, keďže za nich v tom veku ešte rozhodujú. Rodičom sa následne snažíme ukázať, že toto je cesta, na ktorej sa dieťa bude stále zlepšovať. Aj naše skautské motto hovorí: zanechaj svet lepším, akým bol, keď si do neho prišiel. Chodievame na základné školy robievať nábory, kde prezentujeme, čo je skauting. Snažíme sa im ukázať našu rôznorodosť, pretože na svoje si prídu aj mladší, aj starší. Čiže záujem stále je.

Ako by podľa teba mal vyzerať dobrý skaut? Dá sa to vôbec definovať?

Medzi skautmi máme interný vtip: pravého skauta spoznáš tak, že sa usmieva a smrdí (smiech). V skutočnosti však neexistuje niečo ako pravý skaut, pretože každý sa ním môže stať. Je však určite potrebné mať dobré srdce, byť milý k ostatným a ničoho sa nebáť. Vôbec nie je problém, ak je niekto zo začiatku introvertný, pretože práve vďaka skautingu sa dokážu viacej otvoriť.

Nikdy sa nesnažíme meniť povahu človeka, to väčšinou prichádza samo. Obvykle sa nováčikovia postupne chcú podobať na skautskú komunitu, ktorá je šťastná a teší sa zo života.

Skauting vás niekedy donúti niesť aj ťažké bremená...
Skauting vás niekedy donúti niesť aj ťažké bremená… Zdroj: archív Pavla Baláža

Aké má skauting podmienky na Slovensku a aká je jeho štruktúra?

Čo sa týka fungovania skautingu, hlavne v mestách, tak podmienky najmä pre nových členov vytvára zborový vodca a radcovia. Silu skautingu ako takého my „obyčajní“ členovia až tak nepociťujeme.

Na Slovensku máme Slovenský skauting – ten zabezpečuje všetky geografické oblasti. V oblastiach sú zbory, a tie sa skladajú z oddielov. Ak to mám konkretizovať, tak v našom zbore máme napríklad oddiel „vĺčat“, to sú tí najmenší. V niektorých zboroch to funguje tak, že sú rozdelení na chlapcov a dievčatá.

Oddiely sú tiež delené do družín, čo je najzákladnejšia a najpodstatnejšia súčasť skautingu. V družinách je jeden radca s radcovským dekrétom, ktorý plní rolu lídra pre mladších členov a snaží sa im dať prvotný kontakt so skautom. Družina sa skladá zo šiestich alebo ôsmich členov.

Na aké akcie v rámci skautingu chodíte?

Skauting ponúka takmer neobmedzené množstvo rôznych aktivít, takže začnem postupne. My organizujeme akciu „Metropoly„, ktorá je určená pre deti staršie ako 14 rokov. Usporadúvame to raz za rok a v rámci akcie cestujeme na 5 dní cez nízkonákladovú spoločnosť do nejakej metropoly v Európe. Takto sme navštívili Prahu, Rím, Londýn, Štokholm alebo Krakow. Takáto 5-dňová záležitosť nás obvykle vyjde na nejakých 50 €, pričom je v tom započítané ubytovanie aj cesta.

Ďalšou základnou akciou sú výpravy. V rámci nich chodievame do prírody, na turistiku alebo len tak objavujeme. Chodievame na chaty, kde my starší zabezpečujeme program, no postarať sa oň zvyknú aj mladší. Námetov je kopa – cez rozprávky až po hernú tematiku. Venujeme sa tiež lezeniu na skalách, žumarovaniu (určitý druh lezenia po lane, pozn. red.), jaskyniarstvu alebo splavovaniu. V rámci takýchto akcií sa snažíme posúvať hranice komfortu a prekonávať samých seba. Takéto sebapoznávanie je niečo úžasné.

Splavovanie Hronu
Jeseň 2017. Splavovanie Hrona pri Banskej Bystrici. Zdroj: archív Pavla Baláža

Asi všetkým sú známe skautské tábory. Ako to na nich funguje?

Na začiatok si treba uvedomiť, že tábory sú obvykle najlepšou akciou v roku a účasť na nich si treba zaslúžiť poctivým prístupom. Zvyčajne trvajú dva týždne a my ten náš mávame začiatkom júla. Väčšina zborov má sťahovavé tábory, a tým pádom majú každý rok niečo iné. Vďaka tomu vždy spoznajú nové miesta, vyskúšajú si nové prostredie a všetci sa musia prispôsobiť. My sme typickí tým, že naše táborisko je už desiatky rokov na tom istom mieste, pri Hriňovej v Podpoľaní.

V posledných rokoch fungujú tábory tak, že majú jedného vedúceho. Ten to má všetko „pod palcom“ – zabezpečuje denný chod tábora, harmonogram a administratívu. Potom je tu 5 družín, pričom každá má tiež svojho vedúceho. Jedna družina sa skladá približne z 10 alebo 12 členov, závisí od toho, koľko detí sa do tábora prihlási. Obvykle na tábory chodieva 50 až 60 ľudí.

Na tábore nie je žiadny signál, vodu si berieme z neďalekého prameňa a o elektrine môžeme iba snívať.

 

Ako je to so službami na takýchto táboroch?

Máme päť denných služieb, ktoré si medzi družinami delíme. Prvou službou je voda, čo znamená, že celý deň chodievame naberať vodu do prameňa, zhotovili sme si sprchy z dreva, a preto ich počas dňa napĺňame, aby sa voda zohriala pomocou slnka.

Druhá služba je drevo. Drevo je potrebné nachystať do veľkého teepee v prípade, že by pršalo, tak sa tam pri ohni skryjeme a máme príjemne posedenie. Ďalej drevo nosíme do kuchyne, keďže si kúrime iba ním.

Tretia služba je práca v kuchyni. Je to celkom zábava, pretože ak má nejaký 18-ročný vedúci pod sebou 10 mladších ľudí a musí ich koordinovať tak, aby navarili raňajky, obed a večeru pre 60 ľudí, býva chaos. Niekedy sa až do poslednej chvíle nevie, či to bude vôbec jedlé. Je to veľká zodpovednosť, pretože si nemôžete dovoliť zlyhať.

Štvrtá služba je táborák a po kuchyni je to asi najťažšia služba. V rámci nej staviame táborový oheň v tvare pyramídy, kde používame odpadkové drevo z popadaných stromov. Základná kostra takéhoto táboráka zvykne mať pokojne viac ako 2 metre. Atmosféra pri takom ohni však vždy stojí za to a človek ju v meste nikdy nezažije.

Skautský tábor
Aj takto môžu vyzerať „zásobovacie jednotky“ na skautských táboroch. Zdroj: archív Pavla Baláža

Akým spôsobom si svoj tábor strážite? Predstava, že ste počas noci bez signálu, v lese, s divou zverou, môže byť pre niekoho strašidelná.

Ďalšou špecifickou službou, na ktorej sa striedame, je stráž. V rámci nej človek dozerá na čas, zisťuje, či je už uvarený obed, píska na táborové hry. Po 21:00 prichádza pravá stráž, ktorú mám rád a trvá až do 7:00, kedy je budíček. Počas noci sa striedame každú celú hodinu a strážime v podstate celý tábor. Prioritou vždy ostáva, aby do tábora nevstúpilo zviera. Ak sa tak stane, tak je potrebné zobudiť vedúceho a následne prediskutujeme ďalšie kroky. Neraz sa nám stalo, že v blízkosti bola líška či diviak. Párkrát sa okolo nás pohyboval už aj medveď.

Druhým variantom stráže je ochrana pred prepadlíkmi. V strede tábora býva obrovský stožiar s nejakým symbolom – sekerka alebo vlajka. Ľudia z iného tábora, respektíve skauti z rovnakého oddielu, ktorí práve nie sú na tábore, sa túto sekerku/vlajku snažia nepozorovane ukradnúť. V takom prípade je stráž povinná zobudiť celý tábor, ktorý sa snaží „zlodeja“ zadržať. Väčšinou sa z toho stáva celonočná aktivita, pretože obvykle sa to deje o 2:00 alebo 3:00, kedy je stráž najťažšia kvôli tme, zime a hmle.