Napriek svojmu stále mladému veku patrí medzi najlepšie a najvýraznejšie slovenské herečky súčasnosti. Označenie famme fatale slovenského filmu ale rázne odmieta. Tvrdí, že svoju prácu vždy budovala na úplne iných hodnotách. Na filmovom festivale v Karlových Varoch sme sa s Táňou Pauhofovou rozprávali o jej nedávnych, ale aj budúcich filmových a seriálových úlohách, ale aj o tom, prečo u našich západných susedov dostáva na nakrúcanie oveľa viac príležitostí.



Na MFF v Karlových Varoch diváci mali možnosť vidieť premiéru nového českého seriálu Já Mattoni, ktorý momentálne majú možnosť sledovať diváci Českej televízie. Čím vás tento projekt oslovil? 

Obdivujem Českú televíziu za to, ako sa stavia k histórii. Je tu veľa tém, ktoré môžu byť pre diváka zaujímavé, a tiež veľa osobností, o ktorých sa oplatí nakrúcať film či seriál. Samozrejme, rozhodujúci je vždy aj tím ľudí. Režisér Marek Najbrt, s ktorým som už v minulosti spolupracovala, je zárukou naozaj kvalitnej práce. Nebolo nad čím váhať.

Akú postavu v ňom stvárňujete?

Je to blízka priateľka Mattoniho a ľahká dáma, ktorá sa vypracuje na „bordel mamu“. Takéto postavy bežne nehrávam, a preto sa mi to zdalo zaujímavé.

Snažím sa vyberať postavy, ktoré ma napĺňajú radosťou, alebo sú pre mňa výzvou.

Nasledujúca otázka vzhľadom na „povolanie“ vašej postavy zrejme vyznie hlúpo. Ale predsa len,  existuje niečo, čo máte s touto postavou spoločné?

Líšime sa úplne vo všetkom (smiech), ale práve to ma na mojej práci baví, pretože som v minulosti takúto postavu nestvárňovala. Pre herca neexistuje nič horšie ako zaškatuľkovanie do určitého typu úloh. Snažím sa vyberať postavy, ktoré ma napĺňajú radosťou, alebo sú pre mňa výzvou. V tomto prípade to bola tá druhá možnosť, pretože vzhľadom na priestor v seriáli to určite nie je žiadna veľká rola. Môj priestor bol skutočne malý, keďže sa hlavná línia primárne zaoberá niečím úplne iným. Zahrala som si v rámci voľného času takpovediac pre moju osobnú radosť. Napriek tomu si myslím, že je to naozaj kvalitný seriál a som veľmi rada, že som v ňom mohla aspoň na krátku chvíľu účinkovať.

Ako sa pripravujete na svoje úlohy? 

Žiadne špeciálne rituály nemám. Pripravujem sa vždy individuálne podľa toho, akú výzvu pre mňa postava predstavuje. Ak je potrebné hlbšie štúdium, zháňam materiály, čítam a objavujem nové súvislosti. To je jedna z vecí, ktoré ma bavia najviac. Takýmto spôsobom si vždy vybudujem charakter postavy, ktorý sa neskôr snažím emočne naplniť.

Film Vlk z Královských Vinohrad, ktorý mal nedávno premiéru získal rozporuplné reakcie. V epizódnej postave ste sa v ňom objavili aj vy. Ako ho vnímate?

Bohužiaľ som do Karlových Varov prišla až po premietaní, takže som ho ešte nevidela. Z pozície herečky však musím povedať, že som sa vôbec nerozhodovala, či ponuku na účinkovanie prijmem. Bola som poctená, že si ma, hoci len na chvíľu, vybrala do svojho posledného projektu taká legenda.

Foto: Eva Jonisová

Poznali ste režiséra Němce osobne? 

Osobné stretnutie mi už bohužiaľ nebolo dopriate.  Pán Němec zomrel večer pred posledným dňom nakrúcania, na ktorý bola naplánovaná scéna s mojou postavou. Túto smutnú správu som sa dozvedela ráno po príchode na pľac. Ak by som sa s ním v ten deň stretla, mohla by som vám teraz porozprávať viac. Druhému režisérovi Tomášovi Kleinovi sa však film podarilo dokončiť so cťou.

Slovensko-český film Učiteľka mal vo Varoch premiéru a publikum ho vrelo prijalo. Videli ste tento film? Aké sú vaše dojmy?

Áno, videla som ho, pracovali na ňom moji priatelia a myslím si, že diváci, ktorí majú radi filmy pána Hřebejka, si prišli na svoje. Výkony hercov, aj tých mladších, boli vynikajúce. Som nesmierne hrdá, že sa československému filmu opäť niečo podarilo.

Ako famme fatale sa necítim.

Ste jednou z najobsadzovanejších slovenských herečiek v rámci českého filmu. Vnímate rozdiely pri práci so slovenských a českými tvorcami? 

Úprimne, doma nedostávam veľa možností na nakrúcanie. Viac ich paradoxne prichádza z Česka. Možno sa našim tvorcom nehodím do dramaturgického konceptu, a tak u nás majoritne hrávam v SND. Rozhodne to však neberiem tragicky a dúfam, že sa mi v budúcnosti nejaká úloha naskytne.

Môžeme vás označiť za  „famme fatale“ československého filmu? Cítite sa tak?

Tak to ani náhodou (smiech). S úsmevom a pokorou sledujem prívlastky, ktorými sa nálepkujú muži alebo ženy. Je to trochu dojmológia. Ako famme fatale sa necítim. Svoju prácu sa snažím budovať na úplne iných veciach. Je pravda, že ľudia majú tendenciu spájať si herca s úlohami, ktoré hráva a ja mám to šťastie stvárňovať postavy, ktoré toto označenie spĺňajú.

 

Táňa Pauhofová: Narodila sa v roku 1983 v Bratislave a pred kameru sa postavila už ako 12-ročná. Hoci pôvodne túžila po kariére súdnej lekárky, po absolvovaní gymnázia si nakoniec zvolila štúdium na VŠMU. Zahrala si v množstve slovenských a českých filmov: Čert ví proč, Kousek nebe, Muzika, či Něžné vlny. V poslednej dobe sme ju mali možnosť vidieť v trojdielnom seriáli Hoříci keř  a v životopisnom filme Lída Bárová, v ktorom v hlavnej úlohe stvárnila českú herečku a milenku nacistického pohlavára Jospeha Goebbelsa. Okrem filmu sa venuje dabingu a divadlu, je slobodná a žije v Bratislave.

Autor: Branislav Oprala, Pavel Bielik

Foto: Eva Jonisová