Tohtoročná TVaT na pôde FMK UCM vyvrcholí posledným prednáškovým blokom o médiách. Tešiť sa môžete na novinárov z Denníka SME, Denník N, Fičí.sk či Aktuality.sk.



V prvom bloku budú prednášať Dávid Tvrdoň a Tomáš Prokopčák zo SME o podcastoch a dátovej žurnalistike.
Od Filipa Struhárika z Denníka N sa dozvieme ako sa zmenil Facebook za posledný rok. Na pôdu FMK zavíta aj bloger a freelacer Jakub Goda, ktorý porozpráva o tom, ako sa mu podarilo infiltrovať do redakcie dezinformačného webu a vysvetlí, ako tieto pochybné médiá fungujú.

Zdroj: Facebook FMK
V doobednajších blokoch vystúpia spíkri Zdroj: Facebook FMK

V druhom bloku Zuzana Bodnárová z Fičí.sk prezradí ako robiť web pre mladých. Diskusiu uzatvorí Marek Vagovič z Aktuality.sk a Adam Valček zo SME. Diskutovať sa bude o tom, či Slovákov zaujíma investigatíva 9 mesiacov po vražde novinára Jána Kuciaka. Diskusiu bude viesť doktorka Magda Švecová.

Zdroj: Facebook FMK
V poobednom bloku vystúpia spíkri Zdroj: Facebook FMK

(14:35)

Koniec Týždňa vedy a techniky je už tu a ja sa s vami lúčim a ďakujem, že ste tu boli so mnou a prečítali ste si môj článok.

(14:30)

Otázka z publika: „Prechádzajú vaše články cenzúrou?“
Odpoveď spíkrov: „Nie, editovanie je na mne a ak je nejaký problém, rieši sa to cez vydavateľa.“

(14:25)

Otázka z publika: „Viete si predstaviť, že by ste nepracovali v investigatíve? A že by vôbec nebola?“
Odpoveď spíkrov: Myslím, že to tu vždy bude. Žili by sme asi šťastnejší život, ale bez toho by to nešlo.“

Otázka z publika: „Máte pocit, že bolo vyšetrovanie objektívne?“
Odpoveď spíkrov: „Veľa vecí sa nepotvrdilo, ale boli sme prekvapení, ze vôbec vyšetrovatelia prišli na toľko vecí a som zvedavý ako to celé dopadne, ale budeme si musieť na to počkať.“

(14:20)

Otázka z publika: Aký je váš názor na vraždu Kuciaka? A to, že sa našla aj zbraň.“ 
Spíkri odpovedali: Buď to boli amatéri. Alebo sa im to prepieklo, lebo vrah bol zapletený možno aj v iných prípadoch. Bol príliš sebavedomý, keď sa mu prepiekli viaceré vraždy a tak si už nedával pozor.“

Otázka z publika: „Prečo sa vrah priznal?“
Spíkri odpovedali: „Musel sa zľaknúť. Uvedomil si do čoho sa zapojil a pre poľahčujúce okolnosti, chcel spolupracovať s políciou.“

(14:10)

Často im prišli články o Kuciakovej vražde, ktoré neboli správne a museli vedieť selektovať takéto informácie. Vysvetľujú ako sa vďaka malým detailov spraví článok. Dátové informácie sú veľmi dôležité a uviedol príklad ako Kuciak dokázal zistiť dôležité informácie len z mailovej schránky. Informácie získavajú z rôznych zdrojov, novinári musia byt flexibilný.

(14:00)

Ako to býva v iných krajinách zo žurnalistikou? Podľa spíkrov je to Slovensku ešte stále dobre, keďže v niektorých krajinách to novinári majú naozaj ťažké. Napríklad v Taliansku, kde novinári nemôžu poväčšine ani vychádzať z domu. Pre to je dobrý nápad, dávať si pozor pod aký článok sa podpíšeme. Niekedy sa stáva, že sa novinári vôbec nepodpíšu pod svoj článok.

(13:55)

Spíkri opisujú aké to bolo po Kuciakovej vražde a ako ich ovládla paranoja, mali strach, že to isté sa môže stať aj im. Všetci v ich okolí sa zaujímali o prípad a boli pod drobnohľadom všetkých. Po incidente sa vyhýbali stretnutí a boli opatrní. Mali tiež policajtov ako fyzickú ochranu, čo im bolo veľmi nepríjemné, keďže za nimi všade chodili. Pri písaní článkov to bolo veľmi zložité, hlavne keď získavali informácie.

(13:50)

Ako sa dá zjednodušiť písanie a aby ľudia články dočítali až do konca? Pomôcť si môžeme videami alebo opakovaním slov, ktoré ľudia už poznajú z článkov predtým čiže nepoužívať ťažké slová a ak áno, aby ich význam ľudia poznali. Je potrebné zaujať čitateľa už od začiatku článku. Zjednodušiť text môžeme pomocou infografík a podobne.

(13:40)

Slovákov stále tento problém zaujíma a spíker Valček dúfa, že stále bude. V Aktualitách si tieto príspevky ľudia stále čítajú a majú záujem sa dozvedieť nové informácie. Situácia sa zmenila jedine v tom, že už je menej článkov.

(13:30)

Po kvíze pokračujeme s Marekom Vagovičom z Aktuality.sk a Adamom Valčekom zo Sme.sk. Diskutovať budeme o tom, či Slovákov zaujíma investigatíva 9 mesiacov po vražde novinára Jána Kuciaka. Diskusiu vedie Magda Švecová.

Zdroj: Mária Marková
Zdroj: Mária Marková

(13:10)

Dôležité je sledovať internetové trendy a oplatí sa zamerať na SEO a newsletter. Máme si dávať pozor na to čo budeme písať a čo je naopak dobré nepísať. Všetko čo budeme publikovať si musíme overovať.

(13:00)

Vysvetľuje ako je dôležité prijímať konštruktívnu kritiku a feedback. Texty by nám mal vždy niekto skontrolovať a to nám pomôže sa posunúť ďalej a zlepšovať sa.

(12:50)

„Témy sú všade“, inšpiruje nás spíkerka a dáva nám príklady o čom všetkom a pre koho môžeme písať. Môžeme sa sústrediť na to čo nás baví.

(12:40)

A sme späť v druhom bloku o médiách. Odštartuje Zuzana Bodnárová (šéfredaktorka, Fíčí.sme.sk) s témou 10 zásad, ako robiť web pre mladých.

Zdroj: Mária Marková
Zdroj: Mária Marková

MÉDIÁ – 2.blok

(12:00)

Po obedovej prestávke sme späť.

(11:55)

Zdôrazňuje, že je dôležité riešiť na internete čo sa deje. Násilie sa preklápa z virtuálneho priestoru do fyzického. Ako príklad uviedol prípad Pizzagate, etnické čistky v Mjanmarsku, keď si muž prečítal článok a vyšiel do ulíc a začal strieľať. Tiež má názor, že dezinformačné weby vychovávajú voličov pre fašistické strany.

(11:45)

Limity, ktoré musel pri falošných správach dodržiavať boli, že nemôže písať žiadne zdravotnícke nezmysly a neškodiť nikomu konkrétnemu. Vyrobil vlastnú hoax stránku, kde napísal absurdný článok. Hlavné správy tento článok použili a po spätnej väzbe od čitateľov, ktorý upozornili na to, že sú to nezmysly, dostal vyhadzov. Po tejto skúsenosti napísal o tom článok.

Zdroj: Mária Marková
Zdroj: Mária Marková

(11:35)

Podelil sa s nami o to ako poslal do Hlavných správ svoj článok a ako prekvapivo uspel. Druhý krát pridal falošné informácie, ale aj tak jeho článok vydali. A tak to pokračovalo ďalej, skúšal ako ďaleko môže zájsť. Za článok dostal 5 eur ak mal do 5000 videní + 1 euro za každých 1000 videní nad 5000.

Zdroj: Mária Marková
Zdroj: Mária Marková

(11:30)

Ako prasknúť bubliny a zvýšiť povedomie o dezinformáciách? Debunkovanie hoaxov sa väčšinou nedostáva k správnej cieľovej skupine a vo všeobecnosti zaujíma len relatívne málo ľudí. Napríklad falošná správa, že Pápež podporil Trumpa mala vyše 1 milión zdieľaní. Vyvrátenie tejto správy malo len 30 000 zdieľaní.

(11:25)

Spíker nám ukazuje jeho obľúbené hoaxy, ktoré si môžete pozrieť spolu s nami. Najproduktívnejšie dezinformačné média na SR majú až okolo 60 článkov denne a zásobujú celý ekosystém.

Zdroj: Mária Marková
Zdroj: Mária Marková
Zdroj: Mária Marková
Zdroj: Mária Marková

(11:20)

Sme späť po krátkej prestávke a nasleduje Jakub Goda (bloger a tvorca vizuálnych efektov a 3D grafiky vo filme a v reklame, Gode VFX/CGI), ktorý bude hovoriť o tom ako písal hoaxy pre Hlavné správy, prečo to urobil a aký to malo zmysel.

Zdroj: Mária Marková
Zdroj: Mária Marková

(10:55)

Diskusia: „Ako sa zmenil Denník N?“ Spíker na túto otázku odpovedal, že majú sociálne siete, ktoré sa špecifikujú na ženy a iné cieľové skupiny, aby čo najviac oslovili ľudí.

(10:50)

Falošných účtov je na Facebook veľmi veľa, alebo boj proti nim je veľmi ťažký. Aj keď sa falošné účty nahlasujú, tak sa veľmi často stane, že sa nezmažú. Pre to sa dezinformácie šíria ďalej. Od septembra 2018 nahlásili vyše 800 falošných účtov zo Slovenska a Česka, ale aj tak sa väčšina z nich nezmazala. Ak vás táto téma zaujala môžete sa prihlásiť na odber newslettra Mediarifing.

(10:40)

V dnešnej dobe je veľmi ľahké dezinformovať ľudí, lebo sa hoax ťažko vyvráti. Pre to má Facebook notifikácie, ktoré by mali ľudí upozorniť, že sa jedná o nesprávne informácie. Snažia sa bojovať proti klamstvám pomocou odhaľovania dezinformáciách v obrázkoch a videách.

Zdroj: Mária Marková
Zdroj: Mária Marková

(10:30)

Viete, ktoré média sú dôveryhodné? Podľa Filipa Struhárika sú to tie, ktorým verí široká škála rôznych ľudí, nie úzka skupina. Čo je podľa mňa zaujímavé a uveriteľné. Ľudia sa vždy zameriavajú na to čo si druhý ľudia myslia a určite aj to čo sledujú. Priznajte sa, koľko krát ste si pozreli stránky, ktoré vám odporučili vaši priatelia?

(10:25)

Aké riziká sú v Meaningful Social Interactions? Často sa stáva, že na sociálnych sieťach sa ukazujú vymyslené správy, keďže sú pre ľudí zaujímavejšie. Tiež sa hovorí, že ak ľudia pozerajú napr. Netflix môže to spôsobiť depresie, ale štatistiky ukázali, že to nie je pravda. Ľudia si myslia, že najväčšia strata času je pri Facebooku, pri Netflixe je to len 1%.

(10:20)

Sociálna sieť sa až tak nezameriava na čas strávený na webe. Väčší dôraz vkladá na dobrý pocit používateľa, šťastie a zdravie, viac priateľov a rodinu. Vysvetlil nám čo sú Meaningful Social Interactions a že vznikajú medzi ľuďmi, nie medzi človekom a značkou. Komentáre sú cennejšie ako lajky a ich prejavom sú komentáre či súkromné správy.

(10:15)

Na začiatku prednášky sa zameral na to prečo bol prieskumník, aké chyby obsahoval a ktoré krajiny ho používali. Okrem Slovenska to bolo aj USA.

Zdroj: Mária Marková
Zdroj: Mária Marková

(10:10)

Nasleduje prednáška „Ako sa zmenil Facebook za posledný rok?“ od Filipa Struhárika (editor a social media manager pre Denník N, autor MediaBrifingu).

Zdroj: Mária Marková
Zdroj: Mária Marková

(10:00)

Nasleduje prestávka, ktorá je sprevádzaná kvízom počas ktorého ste mohli získať veľa lákavých cien ako je napríklad táto.

Zdroj: Mária Marková
Zdroj: Mária Marková

(9:50)

Diskusia: „Akými komplikáciami sa stretávajú a čoho by sa mali vyvarovať?“ To bola prvá otázky od publika na čo spíkri vtipne odpovedali, že poväčšine sa pohádajú o to kto z nich bude odpovedať na otázky poslucháčov. Najťažšia vec je prísť s obsahom, ktorý by poslucháčov zaujal.

(9:40)

Najviac počúvajú ľudia doma a to až 40%, po ceste domov, práci alebo všeobecne na cestách (30%) a nakoniec v práci (20%). Poslucháči sú najčastejšie mladí, vzdelaní a fanúšikovia daného podcastu.

(9:30)

Štatisticky počúva podcasty viac ako 50 000 ľudí na SME.sk, ale napríklad v rádio Expres je číslo oveľa väčšie a to až okolo 350 000 ľudí. Zdá sa, že ľudí o záujem o podcasty sa zvyšuje a je čoraz populárnejšie. Zaujímavé je, že sa nezaujímajú len mladší poslucháči. Takmer polovica má menej ako 35 rokov.

Zdroj: Mária Marková
Zdroj: Mária Marková

(9:20)

Príklad z podcasty.sme.sk. Zatiaľ môžete vidieť 8 podcastov, ale v budúcnosti sa môžeme určite tešiť na viac.

Zdroj: Mária Marková
Zdroj: Mária Marková

(9:15)

Dobré ráno podcast na Slovensku, Spíkri vysvetlili ako by mal správny podcast vyzerať a čo všetko má obsahovať.  Mal by zaujať do niekoľko sekúnd, obsahovať 5 krátkych správ, pozvať jedného hosťa a zamerať sa len na jednu tému. Ako príklad nám uviedli Dobré ráno na Slovensku.

Zdroj: Mária Marková
Zdroj: Mária Marková

(9:10)

Na fotke si môžete pozrieť ako vyzerajú podcasty v iných krajinách. Tiež nám porozprávali ako sa líšia od Slovenských.

Zdroj: Mária Marková
Zdroj: Mária Marková

(9:05)

Spíkri začali rozprávať o náraste podcastu a kde ich ľudia najčastejšie sledujú.

Zdroj: Mária Marková
Zdroj: Mária Marková

(8:55)

Dobré ráno. Vítam vás už štvrtý a posledný deň na udalosti Týždeň vedy a techniky, ktorý organizuje Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. O chvíľu sa dozvieme od Tomáša Prokopčáka (zástupca šéfredaktorky, Sme.sk) a Dávida Tvrdoňa (produktový manažér, Sme.sk), prečo podcast nie je rádio. Odkaz na prezentáciu nájdete na tomto odkaze.

MÉDIÁ – 1.blok