Človek vs zviera: Trpia zvieratá v zajatí?

Asi každý z nás bol aspoň raz v živote na podobnom mieste, priznávam sa, ani ja nie som výnimkou. Avšak, čím som staršia, tým si (našťastie) viac uvedomujem, že nie je všetko zlato, čo sa blyští.

Zoologické záhrady

Nedávno som navštívila ZOO Kontakt pri Liptovskom Mikuláši. Mala som zmiešané pocity. Na jednej strane je vidieť, že sa o zvieratká chovatelia a ošetrovatelia dobre starajú, no na strane druhej – je tu napríklad výbeh zvierat, rušná cesta, hluk z áut či množstvo návštevníkov, ktorí sem denne prichádzajú. Na zvuky cesty si vraj zvierací obyvatelia zvykli. Čo iné im ostáva. Keď tak rozmýšľam, aj tá bratislavská je hneď vedľa frekventovanej cesty.

Život pod šapitó nie je taký dobrý, zábavný, láskavý a nejde ani o vzdelávací zážitok, ako to prezentuje cirkusový biznis.

Zvieratá však vyzerali skutočne dobre. Väčšina z nich má len zopár mesiacov a majú ich tam od mláďat. Nie ku všetkým sa človek môže dostať až na dotyk, to hlavne z bezpečnostných dôvodov. Návštevníci tu môžu vidieť typické zvieratá chované na dedinách či farmách – hydinu, somárikov, kozy, koňa, ďalej papagáje, veveričky, medveďa, no i exotickejších klokanov, pumu americkú, tigra či levy. Nechýbali ani dravce, ktoré každý deň nechávajú voľne preletieť aj polhodinku. Loviť ich neučia, pretože sa tu pohybujú aj drobné zvieratá, ktoré by mohli zraniť.

Pýtaš sa, či zvieratám neprekáža kontakt s ľuďmi? Na oficiálnej stránke zoologickej záhrady nájdeš odpoveď na túto otázku. Píšu tam, že: „Zvieratá, ktoré u nás môžete stretnúť, sa narodili v ľudskej opatere. Prítomnosť ľudí je pre nich spojená s bezpečím a dostupnou potravou. Mnohé z nich sa narodili, alebo sú hendikepované a bez človeka by neprežili. Podobne, ako tie, ktoré z rôznych dôvodov nemohli byť vychovávané a kŕmené vlastnými rodičmi.“

Zdroj: Aneta Schmögerová

Zdroj: Aneta Schmögerová

Zdroj: Aneta Schmögerová

Zdroj: Aneta Schmögerová

Zdroj: Aneta Schmögerová

Zdroj: Aneta Schmögerová

Boj s pytliactvom

Česká ZOO Dvůr Králové podnikla rázne kroky v boji proti pytliakom, ktorí tvoria samostatnú kapitolu v ubližovaní zvieratám. Nosorožcom totiž odstránili ich rohy. Urobili to ako preventívne opatrenie po útokoch pytliakov v parížskej ZOO. Riaditeľ zoologickej záhrady sa vyjadril, že to bolo ťažké rozhodnutie, no „riziko je vysoké a bezpečie zvierat je naším prvoradým záujmom.“ Zákrok je bezbolestný. „V rohoch nie je žiadne živé tkanivo,“ vysvetľuje riaditeľ komunikácie a medzinárodných projektov v ZOO Jan Stejskal a dodáva, že „je to kompaktná hmota, podobne ako nechty alebo vlasy.“ Pytliactvo, ako sa môže zdať, sa teda netýka len Afriky či Ázie.

A čo cirkusy?

S témou zvierat v zajatí súvisia aj cirkusy, na ktoré má mnoho z nás rôzne názory. V článku Užívaš si cirkus? Zvieratá nie sa píše, že život pod šapitó nie je taký dobrý, zábavný, láskavý a nejde ani o vzdelávací zážitok, ako to prezentuje cirkusový biznis. Ten sa snaží o to, aby nás presvedčil, že to tak je.

„Ak sú medvede učené k nasledovaniu trénerovej palice a reagujú na neho, potom to obvykle robia cez bolesť a strach.“

Množstvo týchto zvierat zo strachu z ľudí robí to, čo od nich cvičitelia požadujú. Žijú v otrasných podmienkach, sú bité, vyhladované, väznené. Robia to, čo pre ne vôbec nie je prirodzené. A paradoxné je, že sa na to ešte aj chodia pozerať diváci, zvedavci, ale hlavne rodiny s malými deťmi. Čo im potom rodičia hovoria? „Pozri sa, Zuzka, ten levík skáče cez ohnivý kruh,“ alebo „Samko, aha, tamten medveď jazdí na bicykli“?

Nedávno sa objavili aj správy o tom, ako delfín z indonézskeho cirkusu lapá po dychu v dôsledku toho, že bol príliš dlho vonku z vody, zatiaľ čo ostatné zvieratá predvádzali rutinné čísla s trénermi.

Krutá pravda o selfie so zvieratami

„Iróniou je, že si ľudia zvyčajne fotia takéto obrázky, lebo majú radi zvieratá,“ vraví Chiara Vitali, vedúca organizácie World Animal Protection. Chiara ale dodáva, že: „Za týmito fotkami je ale veľa zneužívania či týrania.“ 

V nasledujúcich riadkoch sa budem venovať populárnym turistickým atrakciám spojených so zvieratami, ktoré nie sú také úžasné, ako by sa na prvý pohľad zdali. Rozhodne nie pre zvieratá. Na druhej strane prinášam aj alternatívy, kam môžete ísť s vedomím, že so zvieratami zaobchádzajú dobre.

Jazdenie na slonoch

Ako prvý nevhodný príklad toho, ako sa nestarať o zvieratá, uvádzam jazdenie na slonoch v Thajsku. To nepatrí do thajskej kultúry, vzniklo to ako reakcia na turizmus. Slony totiž často nechávajú hladovať alebo ich bijú, aby boli poddajné. Už aj týždeň takéhoto zaobchádzania na nich zanechá doživotné stopy a strach z ľudí. Preto tak často môžeme vidieť ich trénerov s palicou a ohnutým hákom na jej konci. Chiara vysvetľuje, že „pracujeme s miestnymi, aby sme im ukázali, že ich nechceme pripraviť o ich živobytie, ale to, že môžu pracovať so zvieratami viac humánnym spôsobom.“ Namiesto toho je lepšie vybrať sa so spoločnosťou Rickshaw Travel do parku Elephant Nature Park v Chiang Mai, kde sa starajú o slony, ktoré boli predtým obeťami zlého zaobchádzania. Tu si môžete spraviť fotku, ako sa voľne pohybujú, kúpu alebo sa hrajú.

Zatvorili slávny chrám s tigrami

Minulý rok bolo zadržaných 137 tigrov zo slávneho chrámu Tiger Temple, západne od Bangkoku. Objavili sa totiž správy, že tigre boli pod ťažkými sedatívami, bité palicami a držané v celách. Okrem toho úrady našli 40 mŕtvych mláďat v chladničkách. Chrám, ktorý ročne zarobil odhadom 4,9 milióna eur z predaja lístkov, zatvorili, no plánujú otvoriť zoo hneď vedľa. Ak stále chcete vidieť tigre, zvoľte si radšej spoločnosť, akou je napríklad World Expeditions, s ktorou sa dostanete do rezervácie s názvom Bandhavgarh National Park. Rezervácia je súčasťou iniciatívy Project Tiger a je aj domovom vzácneho bieleho tigra.

Tancujúce medvede

Je jasné, že medvede neboli zrodené na tancovanie, no napriek tomu sú tieto zvieratá využívané na zábavu vo východnej Európe či Ázii. Chiara Vitali vysvetľuje, že „Medvede sú určené na voľné potulovanie sa.“ Ďalej rozpráva o tom, čo musia zažívať tieto zvery: „Divoké zvieratá ako tieto, nemajú inštinktívny vzťah s ľuďmi ako pes, ktorý si vytvorí puto okamžite. Ak sú medvede učené k nasledovaniu trénerovej palice a reagujú na neho, potom to obvykle robia cez bolesť a strach.“

Je tu aj iná možnosť – rezervácia Libearty Bear Sanctuary v Rumunsku, ktorá je aj najväčšou na svete. Tu žijú zvieratá, ktoré majú k dispozícii 69 hektárov lesa. Väčšina z nich bola v minulosti držaná v krutých podmienkach.

Kedy sa to skončí?

Ako ľudstvo by sme sa mali nad sebou zamyslieť. Kedy sa to všetko skončí? To týranie, zneužívanie zvierat na „zábavu“? Koľko zvierat ešte musí trpieť?

Koniec bude až vtedy, keď prestaneme mať dopyt po týchto živých atrakciách. Obávam sa však, že sa to, bohužiaľ, nikdy nestane. Neodsudzujem každý cirkus, každú zoologickú záhradu, lebo do nich nevidím. Určite sú na svete aj také, kde sa o zvieratká starajú dobre. Veď samozrejme, niektoré by bez ľudskej pomoci vo voľnej prírode neprežili, a preto sú chované v zajatí, ale s opaterou. Netreba však zabúdať na zlo vo svete. My ľudia sme nepoučiteľní. Prahneme po peniazoch a to nás robí slepými. Chceme stále viac a viac. No prinajmenšom by pri tom nemal nikto trpieť…

Zdroj: zookontakt.sk, paws.org, independent.co.uk, dailymail.co.uk, news.sky.com