Dostanú imigranti vysokoškolské vzdelanie?



Mnohí poznáme viac alebo menej medializované či propagované príbehy a osudy študentov, ktorí rozvíjajú svoj talent na zahraničných univerzitách. Z mnohých strán čítame a počujeme príbehy aj o mladých Slovákoch, ktorí sú úspešní za hranicami a ich start-upové projekty sa stávajú zaujímavými v očiach profesionálov z daného odboru. Ide o mladých ľudí, ktorí odišli do krajiny, kde mali možnosti a adekvátny prístup zo strany štátnych či školských inštitúcii a ktorí môžu rozvíjať svoj talent kdekoľvek na svete, ak sú dostatočne ambiciózni. Bez obmedzení. Bez prekážok. A bez predsudkov.

utečenci karlova univerzita
Zdroj: pexels.com

Takíto mladí ľudia sa nachádzajú aj medzi utečencami. O utečeneckej kríze už toho bolo napísané mnoho a pozornosť v médiách upútava vo väčšej miere zložka, ktorá vyvoláva rozpory takmer všade v spoločnosti, kam sa pohneme. Pozrime sa však na  „fenomén“ prisťahovaleckej vlny z iného hľadiska.

Vzdelanie = spokojnosť?

Spolu s prisťahovalcami  prichádza do spoločnosti aj otázka ohľadom miery a rozsahu ich asimilácie v rámci novej spoločnosti. Ide o socializáciu vo všetkých aspektoch života – predovšetkým otázky týkajúce sa  zamestnania či štúdia. Dôležití sú mladí ľudia, ktorí v rámci momentálneho fenoménu globálneho prisťahovalectva, ktorému Európa čelí, potrebujú na začatie nového života v cudzej krajine predovšetkým priateľský prístup. Je dôležité, aby neboli odradení hneď od začiatku. Demotivácia mladých ľudí vedie v mnohých prípadoch k negatívnej asimilácii týchto prisťahovalcov v rámci novej spoločnosti.

Zdroj: pexels.com
Zdroj: pexels.com

Možnosť rozvoja mladých ľudí predovšetkým v rámci vzdelávacieho procesu či účasti  na rôznych kultúrno- spoločenských aktivitách reprodukuje a zabraňuje vytváraniu frustrácie či pocitu menejcennosti v spoločnosti novej krajiny. A ktorý šťastný, vzdelaný a mladý človek s dostatočným priestorom na sebarealizáciu konvertuje na radikálne názory alebo sa potýka s problémom zapadnutia do novej spoločnosti? Týka sa to predovšetkým aspektu vzdelávania, ktoré by malo byť mladým ľuďom ľahko dostupné. Pozreli sme sa na to, ako sa k tomu stavajú najväčšie univerzity Slovenskej a Českej republiky.

Podpora prisťahovalcov zo strany Univerzity Karlovej

V rámci témy utečeneckej krízy bola na oficiálnej stránke Univerzity Karlovej v Prahe zverejnená správa, že UK ponúkne imigrantom/utečencom štúdium zdarma. Univerzita ponúka odpustenie školného v rámci platených študijných programov v anglickom jazyku- príjme teda len tých najlepších. Pôjde totiž o  utečencov, ktorí aktívne ovládajú anglický jazyk. Podmienkou prijatia bude totiž úspešné absolvovanie prijímacieho konania, ktoré zahŕňa aj skúšku z tohto jazyka.

Právo na štúdium zdarma na Karlovke sa týka utečencov, ktorí získajú azyl a právo pobytu na území Českej republiky.

„Všeobecne však všetci záujemcovia musia prejsť štandardným výberovým konaním, ktoré musia úspešne zložiť, aby mohli byť prijatí. Prihlášky sa podávajú do konca februára 2017, takže zatiaľ neevidujeme žiadny oficiálny záujem z rady týchto ľudí o štúdium na UK,“ uviedol stanovisko Petr Podzimek z oddelenia vonkajších vzťahov UK. V rámci témy vzdelávania sú teda utečenci prijímaní ako každý iný zahraničný študent.

Zdroj: Karlova univerzita
Zdroj: Karlova univerzita. Do projektu sa zapojila aj Filozofická fakulta.

Svoje študijné programy v anglickom jazyku ponúkli Fakulta sociálnych vied, Fakulta humanitných štúdií a Filozofická fakulta. Ubytovanie týchto študentov zabezpečí Univerzita Karlova na svojich internátoch. Rovnako UK predpokladá, že pôjde o približne 10 študentov so statusom imigrant/utečenec a že ich bude možné priradiť popri štúdiu do študijných skupín s „bežnými“ samoplatcami študentov v akreditovaných programoch v anglickom jazyku. Všetky informácie sú uverejnené na oficiálnej stránke UK.

Čo na to študenti?

Zdá sa, že imigranti sú na najstaršej českej unvierzite vítaní. Študent právnickej fakulty, Tomáš Kubala, to vidí takto: „Podľa môjho názoru je to dobrý spôsob ako ukázať, že sa Karlova univerzita podieľa na pomoci tým talentovanejším, ktorí nedostali vzdelanie v dôsledku konfliktov v ich domovských krajinách. Nielenže sa pomôže tým, ktorí našu pomoc potrebujú , ale aj my ako študenti sa môžeme obohatiť o nové poznatky z východnej kultúry a ich náboženstva.“ Aj keď sa Tomášovi myšlienka páči, za značný nedostatok považuje fakt, že ako študenta ho doposiaľ o tom nikto neinformoval. Podľa jeho slov je táto téma momentálne vo svete veľmi medializovaná a mala by sa minimálne o tom viesť diskusia, aký názor na to majú študenti, aby sa predišlo prípadným konfliktom.

„Ako študenta ma o tom nikto neinformoval.“

Názor na túto tému dopĺňa ďalší študent prvého ročníka Právnickej fakulty, Jakub Klič: „Ja s tým problém nemám. Ak by ich prijali, tak maximálne 10, čo je nič, školu a ani štát to nezruinuje. Vzali by len tých najlepších, čiže sa zvýši konkurencia a spoznám novu kultúru. Nejaká xenofóbia, predsudky atď. nie sú podľa môjho názoru na mieste.“

Situácia na slovenských univerzitách

Nás však predovšetkým zaujímalo aj to, aké stanovisko má k tejto situácii najväčšia slovenská univerzita. Rektor Univerzity Komenského v Bratislave, Karol Mičieta, nám poskytol ich oficiálne vyhlásenie. „Univerzita Komenského pôsobí v programe pomoci študentom pochádzajúcim z krízových oblastí. Chceme prispieť ku kultivácii spoločenskej diskusie o problematike migrantov z Afriky a z Blízkeho východu v slovenskej spoločnosti, k hľadaniu efektívneho riešenia a jeho kultúrnosti,“ prezradil Mičieta pre gaudeo.sk.

Rektor Univerzity Komenského
Rektor Univerzity Komenského

Podľa rektora Univerzity Komenského Slovensko v prevažnej miere nie je cieľovou krajinou utečencov. Avšak v prípade záujmu okrem spomínanej možnosti štúdia, pri potrebnej znalosti angličtiny a dodržania úrovne univerzitných nárokov aj legislatívnych kritérií, Univerzita Komenského ponúka tiež ďalšie možnosti  ich integrácie do slovenskej spoločnosti. Napríklad prostredníctvom využitia multikulturálnych skúseností a ľudsko-právnych aktivít našich katedier UNESCO. Ale tiež oboznamovaním so slovenskou históriou, kultúrou a slovenskými reáliami. „A, samozrejme, vieme ponúknuť tiež našich skúsených jazykových lektorov na výučbu slovenského jazyka,“ dodáva rektor Mičieta.

Svoju reakciu na prosbu o stanovisko v rámci poskytovania štúdia imigrantom nám poskytla aj Slovenská technická univerzita v Bratislave, ktorá však vníma, že doteraz utečenci viac potrebovali primárne potreby ako je jedlo či voda. Hovorkyňa univerzity, Andrea Hajdúchová, v odpovedi uviedla, že na STU sú pripravení poskytnúť utečencom aj štipendiá, pokiaľ sa rozhodnú u nich študovať a splnia požiadavky pre štúdium. „Niektoré štipendiá  môžu získať už dnes, okrem iného má univerzita štipendiá na podporu mimoriadnych študentov, športovcov, ale aj štipendiá práve na podporu zahraničných študentov. Ale vnímame, že doteraz utečenci viac potrebovali jedlo a strechu nad hlavou, takže aktuálne sme skôr reagovali na túto potrebu a  v spolupráci s vládou sme im toto poskytli v našom zariadení v Gabčíkove.“

Medzi ďalšie univerzity, ktoré sme požiadali o stanovisko k tejto téme patrí aj Technická univerzita v Košiciach, tá nám však svoju odpoveď neuviedla.