Stále však verí, že titul si urobí.



Timo študoval už na dvoch vysokých školách, no žiadnu z nich zatiaľ nedokončil. Vyskúšal štúdium vo Švajčiarsku, Rakúsku a aktuálne študuje druhým rokom v Bratislave. Prečo vymenil elitné zahraničné školy za Slovensko?

„Najskôr som študoval fyziku na ETH (Švajčiarsky federálny technologický inštitút) v Zürichu, potom na Technickej univerzite vo Viedni technickú a finančnú matematiku. Aktuálne študujem Medzinárodné podnikanie v Bratislave na Ekonomickej univerzite,“ vymenúva. S odtupom času ľutuje iba to, že šiel do Viedne opäť na technický smer a nie na Vysokú školu ekonomiky a podnikania, kde by zrejme doštudoval. „Keď som začínal na ETH tak ma bavila fyzika (čo ma baví dodnes), a myslel som si, že štúdium bude veľmi zložitý level príkladov a nejaké dokazovanie teórii,“ rozpráva Timo. Bohužiaľ, ako sa ukázalo, 80 percent času sa dnes pri štúdiu fyziky trávi na počítačoch programovaním a to Tima absolútne nebavilo. „Koniec koncov, preto som tie školy nespravil – vyhodili ma zo skúšky z programovania,“ priznáva.

eth
Vo Švajčiarsku je štúdium iné zdroj: ethz.ch/de

Študentský život musí teda Timovi vyhovovať. On to však vidí trochu inak. „Ja rozlišujem medzi životom študenta a životom slovenského študenta. Nemyslím to pejoratívne, ale  nebývam na internáte, chodím všade autom a nebrigádujem popri škole ako väčšina mojich spolužiakov. Mám jednoducho iný „študentský život“ ako ostatní. Na druhej strane väčšinou nechýbam na školských akciách, aby som si to aspoň trochu vynahradil,“ prezradil Timo, ktorý, popri škole pracuje naplno v obore medzinárodného podnikania. V tomto má relatívne prázdny rozvrh podľa Tima na Slovensku výhodu. „Môžem totiž bez problémov cestovať na potrebné stretnutia aj mimo Slovenska. A nemusím na to chodiť do školy ani externe,“ odôvodňuje.

12346753_10205236822737031_967975213_n
Timo (24) verí, že dokončí bakalára.

Timo momentálne študuje v Bratislave. So školou je spokojný, najmä vďaka vyučujúcim. Aj keď netvrdí, že niektoré predmety nie sú fraška, ale tie „podstatné“ predmety dajú človeku veľa. „Na druhej strane mi na slovenských školách prekážajú najviac dve veci. Prvou sú sylaby a počet hodín za týždeň – v zahraničí má človek prednášku jedného predmetu bežne dva až päťkrát za týždeň. Tú má doplnenú o cvičenia,“ vysvetľuje Timo. Ako všetci dobre vieme, úplne naopak je to u nás, kde máme maximálne jednu prednášku za týždeň z každého predmetu.

Medzi ďalšie obrovské problémy zaraďuje Timo štátnu kontrolu, resp. podliehanie školstva štátu. „Univerzity si musia „privyrábať“ ponukou externého štúdia, ktoré by som zrušil hneď, ako by to šlo. Finančnou závislosťou od štátu pre naše školy odpadá aj nutnosť hľadať investorov, ktorí by si hľadali budúcich zamestnancov z rád študentov. To je jednoznačne najväčšia škoda,“ hovorí o najvčších problémoch nášho školstva.

„Vonku“ iná mentalita aj podmienky 

Keďže Timo nedokončil dve zahraničné vysoké školy, ako ich hodnotí v porovnaní s Ekonomickou univerzitou v Bratislave? Ani švajčiarska ETH, ani viedenská TÚ sa v zásade nelíšili v štýle výučby. Rozdiel bol podľa Tima hlavne v mentalite študentov a peňazí v školstve. „V porovnaní s našimi školami je aj TÚ, ktorá bola pomerne „chudobná“ niekde úplne inde. Každá škola mala nespočetne veľa pracovísk s počítačmi a laboratóriami. ETH mala aj vlastnú veľkú telocvičňu pre študentov. Nehovoriac o tom, že ETH má vlastný autobus, ktorý premáva medzi hlavnou budovou v centre a campusom na Hoenggebergu,“ pochvaľuje Timo.

Čo sa týka študentov, tak v zahraničí nefunguje mentalita nespravil som si úlohu, daj mi to opísať. „Po druhom raze mi spolužiak povedal, že to je naposledy a nabudúce nech si ich robím sám. V Rakúsku sú študenti „normálni“, alebo mentalita študentov sa nelíši od Slovákov. Bratislavčan predsa nemôže mať mentálne ďaleko od Viedenčana,“ uvažuje.

12358008_10205236822577027_1205188130_n
Na predchádzajúcich školách mu robilo problémy najmä programovanie.

Rozdiely sú samozrejme aj vo výške školného. V zahraničí je úplne bežné školné od päťsto do desaťtisíc eur. „U nás sú školy zadarmo, veď sme sociálny štát. Školy zadarmo mi prekážajú hlavne z dôvodu, že oproti zahraničiu, kde 9 z 10 ľudí malo záujem o školu a naozaj sa snažilo. Na slovenských vysokých školách o takýchto číslach môžeme len snívať (možno s výnimkou STU),“ hodnotí úroveň slovenských študentov.

Najsmutnejšie podľa Tima je, že titul dostane väčšina týchto neserióznych ľudí. „Potom pred našou školou vidno na zemi slogany typu „päť rokov zábavy, polhodina hanby a do konca života Ing. Toto má za následok, že každý študent je nútený si spraviť aj 2. stupeň vysokoškolského štúdia, pretože bakalára má už každý.“  

Zo zahraničia má Timo iné skúsenosti. Na master štúdium ide naozaj len človek, kto chce ostať v akademickom prostredí. Všetci, čo idú do praxe majú „len“ Bc/Bsc. Najhoršie je, že bežný slovenský zamestnávateľ sa na toto tiež nastavil, a častokrát odmieta prijímať ľudí s Bc. na vyššie platené pozície. „Napríklad môj kamarát si spravil bakalára v hotelierstve vo Švajčiarsku a teraz robí normálneho hotelového junior manažéra v San Franciscu. U nás by ho ale vysmiali ako chudáka, čo nemá mastera,“ uzatvára rozprávanie večný študent Timo, ktorý pevne verí. že na Slovensku si dokončí minimálne bakalára.