Veronika Pizano: Škola ťažko prežije, keď má málo žiakov, ale keď si ich naberie veľa, nemá dostatočnú kvalitu

Veronika Pizano je aktívna v mnohých oblastiach. S plným nasadením sa venuje rodine, pôsobí v MONO, bloguje, učí. Nemá návod na to, ako sa to všetko dá stihnúť, ale naučila sa rozlišovať, čo je podstatné a čo nie.


Aká profesia vás momentálne najviac napĺňa a baví?

Momentálne pôsobím v neziskovke, pracujem na magazíne mono.sk. Je to web o online žurnalistike. Snažíme sa o žurnalizmus, tzv. longformy a podcasty. Je to nezávislé od veľkých médií. Neziskový znamená to, že zisk nie je primárny cieľ, tu je hlavné zameranie sa na tému a na otváranie rôznych tém.

Ako stíhate všetky aktivity, ktorým sa venujete? Dá sa vôbec robiť toľko vecí naraz a na 100%? MONO, blogy, učenie.

Dá sa to bez problémov. Ľudia, keď niečo robia, tak majú pocit, že to robia dlho a na 100%. Prácu robia 8 hodín, ale v skutočnosti ju robia len dve hodiny. Ja sa snažím eliminovať čas, ktorý väčšina ľudí považuje za efektívny, ale v skutočnosti efektívny nie je. V dobe sociálnych sietí majú ľudia pocit, že robili osem hodín na nejakej veci, ale štyri hodiny strávili na emaile alebo na sociálnych sieťach. Väčšine je to o prioritách. Mám rodinu, tá má prioritu, ale pre mňa nastupuje pracovný čas večer. Rozlišovať, čo je podstatné, som sa naučila až pri deťoch.

Podľa čoho si vyberáte aktivity, ktorým sa venujete?

To je kombinácia viacerých faktorov. Keď človek robí nejakú vec a dáva o tom vedieť, tak príležitosti prídu. Keď človek nič nerobí, tak mu nič nepríde do cesty. Veci striedam podľa toho, kde vidím pre mňa najväčší potenciál.

Na FMK UCM v Trnave ste učili študentov z odboru marketing, teraz v media relations. Tí vás chvália za prístup, vraj ste prísna, ale im sa to páči. Ako sa to prejavuje?

Dávam podmienky a dodržujem, aby boli dodržané. Po určitom čase zistia, že je pre nich užitočné, keď musia niečo robiť.

„Aktívnejším človekom som sa stala po skončení školy, keď som si našla prvú prácu.“

Zažili ste situáciu, že boli na vás študenti nároční a nie naopak?

Asi nie. Študenti skôr čakajú, že ja na nich kladiem nároky. Keď boli dlho v nejakom systéme, ktorý od nich vyžaduje, aby boli ticho, aby hovorili, iba keď ich učiteľ vyvolá, ťažko od nich čakáme, že budú klásť nejaké podmienky. Vedia, že majú povinnosti, ale netušia, aké majú práva a jedným z tých práv je požadovať kvalitné vzdelanie.

Boli ste aktívnou študentkou alebo ste viac aktívnejšou pedagogičkou?

Ako študentka som sa prihlasovala na ŠVOČ, na stáže, do esejistických súťaží. Ale ten level, ktorý som dosiahla po škole, to bolo niečo iné. Aktívnejším človekom som sa stala po skončení školy, keď som si našla prvú prácu.

Čo by ste odporučili študentom, keď majú pocit, že škola im stojí v ceste za vzdelaním?

Ak má niekto taký pocit, tak je na nesprávnom mieste v živote.

V. Pizano pracovala pre TEDxBratislava ako dobrovoľníčka. Foto: archív TEDx

V. Pizano pracovala pre TEDxBratislava ako dobrovoľníčka. Foto: archív TEDx

Akú hodnotu má pre vás dobrovoľníctvo? Boli ste dobrovoľníčka už počas vysokoškolského štúdia?

Počas vysokej školy som chodila pomáhať na konferenciu v Smoleniciach. To boli dobrovoľnícke začiatky. Reálne až TEDx. Je to niečo, čo človek robí pre výsledok a radosť z práce. Študentov som sa snažila nalákať do TEDx.

O čo vás obohatilo organizovanie TEDx? Ktorí rečníci vás najviac zaujali? Podľa čoho sa vyberajú rečníci? Čím sa odlišuje slovenský tedex od tých zahraničných?

Obohatilo ma o ľudí, bola to perfektná partia, veľké množstvo kontaktov a skúseností. Naučila som sa kaučovať spíkrov. Úlohou kaučov je naviesť rečníka, ako o téme rozprávať, treba robiť nácviky, prechádza sa prezentácia. Ten talk je už trošku nacvičený, vedia, kde majú povedať pointu a ako ju podať. V každom ročníku ma zaujali nejakí rečníci. Vždy sme mali zoznam rečníkov. Vyberajú sa podľa témy, aby boli zastúpené rôzne témy aj rodová vyváženosť. Taktiež ako vedia rozprávať, aká je ich ochota do toho ísť, nechať sa kaučovať, radiť si. TEDx sú licencované podujatia. Rozdiel je v rozsahu a v rozpočte, ktorý je nižší, než má veľký TEDx. Úroveň je však veľmi porovnateľná.

V čom sa líšia od seba vedecké konferencie a konferencie typu TEDx?

To sa ani nedá porovnať. To sú dva rozdielne formáty. Na TEDe sú vedecké talky, tam sa síce prezentuje výsledok, ale formou vlastného príbehu a emócie. Neprezentuje sa metodika, ale posolstvo. Vedecká konferencia je zameraná na zdieľanie poznatku metodiky a prieskumu. Ciele sú úplne rozdielne. Aj keď vedecká konferencia sa môže podať zaujímavejšou formou. Na vedeckých konferenciách nie je možnosť kaučovať spíkrov.

Čo vás fascinuje na internete ako médiu?

Vždy, v akomkoľvek momente, mám možnosť vybrať si informáciu, akú potrebujem.

„Mám veľa častí svojej osobnosti. Som matka, manželka, pracujem, som dobrovoľníčka.“

Vo veľkom aj blogujete a píšete. Mali ste vždy také ambície alebo to prišlo s témami? Zmenili vaše články o pôrodoch v slovenskom pôrodníctve aspoň niečo k lepšiemu?

Skôr posunuli ako zlepšili. Určitá časť ľudí sa začala viac rozprávať o pôrodníctve, najmä lekárska obec. Mala som pocit, že dovtedy nebola ochota sa o tom rozprávať, ale aspoň milimetrovo sa to posunulo; najmä tým, že sme to dali do médií.

Prečo ste dali vašej stránke venovanej materstvu názov antimama?

Pretože keď som sa stala mamou, tak som nikdy neinklinovala k tomu typu žien, ktoré sa na 100% oddali svojmu dieťaťu. Z takého pohľadu, že im musím dať 100% svojho času. Vždy som mala aj vo výchove svojich rodičov zázemie a slobodu. Za tieto názory som sa stretla s kritikou. Je to taká kombinácia, nemám rada, keď sa ženy správajú len ako matky, na druhú stranu mi prekáža, keď sa spoločnosť vyhradzuje voči rodičom. Chcem byť chápaná nie ako matka, ale ako žena s dieťaťom. Mám veľa častí svojej osobnosti. Som matka, manželka, pracujem, som dobrovoľníčka. Môj okruh matiek je obmedzený na tie, s ktorými sa môžem porozprávať o všetkom, nielen o deťoch.

Veronika momentálne pracuje na projekte nezávislej žurnalistiky mono.sk

Veronika momentálne pracuje na projekte nezávislej žurnalistiky mono.sk

Čo si myslíte o dnešných startupoch a coworkingových centrách?

Super. Keď to porovnám s minulými rokmi, tak je to neuveriteľný posun. Coworkingové centrá sa rozrastajú. Tá startupová scéna, tam sa až tak nepohybujem, ale má problémy, ktoré vyplývajú zo vzdelávacieho systému. Decká sa boja do niečoho ísť, nie sú zvyknuté riskovať, podnikať, druhá vec aj robiť startup je byrokratická záťaž. Nápadov je dosť, aj peňazí, ale sú tam prekážky zo strany štátu.

Aké máte ambície do budúcnosti? Kde sa vidíte o pár rokov?

To je ako na pohovore. Zatiaľ to neriešim popri deťoch. Musím počkať, kým nabehnú do rytmu škôlky a školy, ale chcem robiť to, čo robím. Neurčujem si momentálne veľké ciele, iba čiastkové.

Povedali ste, že chcete vychovať deti, ktoré budú robiť spoločnosť lepšou. Ako?

Ísť príkladom. Cesta je robiť veci dobre, ale pokiaľ ja budem budem hádzať veci na zem, tak to bude robiť aj dieťa, pokiaľ budem hádzať odpadky do koša, tak sa to naučí aj dieťa.

Keby ste mali príležitosť zlepšiť kvalitu školstva z pozície ministerky školstva, aké riešenia by ste prijali okrem zvýšenia platov učiteľov?

Viac slobody. Zrušiť normatívne financovanie. Ale nie som odborníkom na stredné a základné školstvo. Asi skôr preberám nápady ľudí, ktorí do toho vidia. Avšak školy potrebujú slobodu. Normatívne financovanie akoby zabíja pointu školstva. Škola ťažko prežije, keď má málo žiakov, ale keď si ich naberie veľa, nemá dostatočnú kvalitu.

Ako sa žije v manželstve s mužom Kolumbijčanom? Ako sa žije v Kolumbii? Je to nebezpečná krajina tak, ako sa hovorí?

Kolumbia nie je nebezpečná krajina. Je to síce Latinská Amerika a bezpečnosť je problémom v celej časti, nie je to však tak nebezpečné, ako v 90. rokoch. Treba vedieť nejaké hranice, napr. ísť sa prejsť večer do parku, to riskujete, že vás okradnú. A s Kolumbijčanom sa žije výborne.

Mgr. Veronika Pizano, PhD. (1985) je absolventka marketingovej komunikácie FMK UCM. Pracovala pre Piano Media ako marketingová manažérka. Podieľala sa na organizácii TEDxBratislava, UniCampu a StartupWeekendu Bratislava. Jej hlavnou oblasťou je online marketing. Zároveň aktívne bloguje a píše články pre časopis .týždeň.

Lucia Brezovská
Sleduj nás na Facebooku

Related Príspevky

Diskusia o tomto post