Mladý a talentovaný redaktor a moderátor, ktorý má za sebou pestrú kariéru v oblasti publicistiky. Pôsobil v rôznych televíznych reláciách v komerčnej televízii Markíza. Momentálne sa usadil vo večerných Televíznych novinách. V živote sa bude držať zubami, nechtami v spravodajstve.



Veľmi vysoko – až na moderátorské kreslo hlavných správ v populárnej slovenskej televízii ste vystrelili pomerne za krátku dobu. Prečo si myslíte, že vám televízia dala takýto priestor?

Myslím, že je to kombináciou tvrdej práce a zhody okolností. Vedeniu som ukázal, že viem pracovať pod tlakom v spravodajstve ako redaktor, že dokážem dôstojne moderovať Prvé Televízne noviny. A odchod Zlatice na materskú dovolenku tiež zohral úlohu. Všetko so všetkým napokon namiešalo výsledný kokteil, za ktorý som televízii veľmi vďačný.

Pamätáte si na tú chvíľu, keď ste sedeli v krčme a videli ste na obrazovke reklamu na kasting do televízie Markíza? Takáto situácia sa nevidí často, že pri pohári piva sa začne celoživotná kariéra.

Ja som nikdy veľmi neplánoval. Svoju prácu, či vtedy alebo dnes, robím najlepšie ako viem, s radosťou v srdci. Život mi prihráva vďaka tomu do cesty ďalšie situácie, v ktorých som šťastný. Týka sa to práce a aj súkromia.

,,Žijem pre tento okamih, milujem svoj život.“

Prečo ste sa rozhodli ísť mediálnou cestou, cestou žurnalistiky? Na Paneurópskej vysokej škole ste študovali odbor právo, kde ste dosiahli titul JUDr.

Vybral som si mediálnu cestu asi preto, že už počas školy som pracoval v rádiu, takže to bol akýsi prirodzený vývoj. S mnohými mojimi kolegami sme dôkazom toho, že na to, aby sme pracovali ako novinári v najdôveryhodnejšom televíznom spravodajstve, nepotrebujeme odbornú školu.

Je veľký rozdiel medzi pôsobením v rádiu a v televízii? Predsa len v rádiu sa človek vie skryť.

Sú to úplne odlišné svety, každý so svojimi špecifikami, tobôž ak hovoríme o spravodajstve. Výhodou spíkra, ktorý prejde do televízie, môže byť to, že v krízových situáciách vie bez väčších problémov zachovať tok slov, aby nebolo ticho. Je to základný návyk z rádia, ktorý sa v spravodajstve najlepšie prejaví napríklad pri živých vstupoch.

Začiatok kariéry Viktora Vinczeho. Zdroj: archív V.V.

Pamätáte si na svoje prvé vysielanie naživo v rádiu či v televízii? Musel to byť veľký adrenalín, strach a obava. Stalo sa vám niekedy pri výkone práce niečo, na čo nikdy nezabudnete?

Na to sa nedá zabudnúť. V rádiu som prvýkrát vysielal o 22-hej hodine v noci, bol to koncert na želanie. Stále mám tú nahrávku niekde odloženú a bol to teda riadny trapas. Mojou prvou reportážou v Markíze bolo zamýšľanie sa, prečo obchodníci nevydávajú z gastro lístkov. Mal som na jej prípravu relatívne dosť času, takže sa rodila bez stresu. Zato prvý živý vstup, cez majstrovstvá sveta v hokeji… To srdce v krku cítim dodnes.

Už dlhšie ste tvárou Televíznych novín na Markíze. Nechýba vám redaktorská práca v teréne?

Moderujem Prvé Televízne noviny od vlaňajšieho leta, ale až doteraz som popri tom robil aj redaktora. Hoci už moderujem aj večerné Televízne noviny, z redaktorskej činnosti by som nechcel vypadnúť. Teraz budem mať aspoň viac priestoru na spracovanie jednotlivých tém.

Na sociálnych sieťach kolovala fotka, ako pri moderovaní Televíznych novín stojíte na „šamlíku“. Používate reálne túto pomôcku, alebo aj iné, vo vysielaní?

Áno, pri vysielaní Prvých Televíznych novín používam podstavec, je to jeden z jednoduchých televíznych trikov. Keďže som nedorástol, musí mi štáb pomôcť takýmto spôsobom. Vo výslednom zábere to jednoducho vyzerá lepšie.

Viktorova pomôcka pri moderovaní. Zdroj: archív V.V.

Dnes sa o vás hovorí najmä v súvislosti so vzťahom s Adelou Banášovou, s ktorou beriete. Netrápi vás trochu, že vaša moderátorská práca išla do úzadia a stránky bulváru plníte vďaka svojmu súkromiu?

Bulvárom sa netrápim vôbec, či píše o mojej práci alebo súkromí. Čo a kedy sa vyskytne na jeho stránkach, nedokážem ovplyvniť, a preto tomu nevenujem pozornosť. Skôr sa na tom aj s Adel bavíme, jednotlivé čísla doma archivujeme, aby sme ich v budúcnosti mohli s úsmevom vytiahnuť a prelistovať.

Prečo práve také netypické a romantické požiadanie o ruku?

Odjakživa som chcel nastávajúcu požiadať o ruku verejným spôsobom. V prípade Adel to malo o dôvod naviac – chcel som, aby všetci videli, že to s ňou myslím vážne. Takéto verejné vyhlásenie je totiž zaväzujúce. Navyše, obidvoch nás spojila televízia a Adel začala svoju televíznu kariéru práve v Teleráne. Som rád, že ďalšiu kapitolu mohla, tentokrát so mnou, začať opäť tam.

Čo pre vás znamená vekový rozdiel?

Absolútne nič. V živote s Adel si ho nijako neuvedomujeme. Ba dokonca po tom, ako sa prevalilo, že sme spolu, nám písalo mnoho známych, ktorí sa priznali, že aj oni majú taký vekový rozdiel s partnerom. Vek nie je zárukou šťastného alebo nešťastného života. Koniec koncov, rozchádza sa množstvo párov, ktoré majú „štandardný“ rozdiel medzi sebou. Vo vzťahu sú očividne dôležitejšie veci ako kto sa kedy narodil.

Viktor so svojou snúbenicou Adelou Banášovou. Zdroj: archív V.V.

V tomto roku 2017 ste boli nominovaný na cenu OTO ako redaktor TV spravodajstva, pre osobnosť TV publicistiky. Prebojovali ste sa do TOP trojky. Vedeli by ste opísať pocity, aj keď ste nevyhrali? Predsa na výber bolo mnoho známych osobností.

Klamal by som, ak by som vyhlasoval, že ma to nezamrzelo. Predsa len, cena na dosah a ujde o maličký kúsok… Ale to sklamanie trvá naozaj len zopár minúť. Získať takú sošku je určite príjemný pocit a veľmi by som sa z nej tešil, ale nie je dôvodom, prečo robím svoju prácu. Úspechom pre mňa je, že zo všetkých ľudí, z ktorých niektorí pôsobia na obrazovke niekoľkonásobne dlhšie ako ja, si verejnosť vybrala práve mňa. Veľmi si tú dôveru vážim, lebo nie je samozrejmosťou.

Ako vnímate postavenie moderátorov televíznych správ na Slovensku? Na západe sú to zväčša starší ľudia a autority, ktoré vzbudzujú dôveru. Ako je to na Slovensku? Čo je úlohou moderátora TV správ okrem čítania?

Nicol Lapin začal moderovať správy v CNN, keď mal 21 rokov, Hala Gorani hlásila ako 28-ročná. Mnohí muži, moderátori správ ako Anderson Cooper alebo Richard Quest, moderovali medzičasom dokonca aj zábavné programy. Ja na to taktiež nemám až taký konzervatívny pohľad, aký možno na Slovensku prevláda. Moderátor spravodajstva nemusí byť nevyhnutne šedivý pán, ktorý sa v živote neusmial. Treba si tiež uvedomiť, že je veľmi ťažké porovnávať spravodajstvo v slovenských komerčných televíziách s americkým CNN či FoxNews. Sú to celodenné spravodajské televízie, ktoré si aj sami tvoria. Je to teda iný princíp moderovania aj celkovej práce, porovnateľný možno s Témou dňa na TA3 alebo Správami a komentármi na RTVS. Úlohou mňa ako moderátora Televíznych novín je počas dňa sa zoznámiť so všetkými témami, ktoré sa večer objavia vo vysielaní. Spolupracujem s vedúcimi vydania a editormi na jednotlivých textoch, pomáham so strihom a prípravou niektorých reportážnych segmentov, spracúvam volebné prieskumy, pripravujem grafiky. Hlavnou úlohou je najmä čo najprirodzenejšie uviesť diváka do reportáže, ktorá bude nasledovať. Televízia pravidelne robí konkurzy na moderátorov a keby to bolo vhodné pre každého, za tie roky by sa u nás vystriedali už desiatky moderátorov.

Viktor Vincze v zábavnej šou Tvoja tvár znie povedome. Zdroj: archív V.V.

Pôsobili ste v projekte Tvoja tvár znie povedome. Bolo náročne skĺbiť tréningy a nácviky s prácou v spravodajstve?

Bolo to náročné, samozrejme najmä na čas. Od rána v spravodajstve, často až do siedmej, hneď zo Záhorskej Bystrice na tréning a takto dookola tri mesiace. Mnohokrát som sa domov prišiel len vyspať. Ale nesťažujem sa, vedel som, do čoho idem a som veľmi rád, že som mal možnosť zažiť šou tohto rozmeru.

,,Vek nie je zárukou šťastného alebo nešťastného života.“

Nemyslíte si, že moderátor seriózneho spravodajstva by nemal účinkovať v zábavných šou? Neznižuje to jeho kredibilitu?

Je to otázka miery a rozsahu „zhovadenia“ sa. Ja som totiž dostával práve opačné reakcie. Divák mal aspoň možnosť vidieť aj moju stránku, ktorá sa v spravodajstve len tak sama nemôže prejaviť. Kredibilitu by účinkovanie podľa mňa znižovalo až v prípade, ak by som bol len zabávačom, ktorý hlási správy. Lenže ja som 5 rokov dennodenne vyrábal reportáže zo všetkých oblastí života – od politiky až po dopravu. Mám rád zábavu, ale spravodajstvo je môj život.

Akú sú vaše ďalšie pracovné, ale i súkromné plány a ciele? Plánuje aj rodinu?

Ako som už spomínal, neplánujem. Žijem pre tento okamih, milujem svoj život, a preto sa mi pod nohy dostávajú ďalšie situácie a chvíle, ktoré budem milovať. Tak to bolo s Televíznymi novinami, tak to bolo aj s Adelkou. A keďže ju milujem, verím, že jedného dňa budem mať možnosť milovať aj naše deti.

 

VIKTOR VINCZE sa narodil 27. januára 1991 v Galante, za sebou má pestrú kariéru. Odštartoval ju v regionálnom rádiu Max v Nitre, kde pôsobil viac ako päť rokov. Z rádia v roku 2013 preskočil do komerčnej televízie Markíza, kde účinkoval ako redaktor v spravodajskej relácii Televízne noviny. Po čase sa prehupol do publicistickej relácie Reflex, a tam moderoval dva roky. Od roku 2016 je moderátorom Prvých Televíznych novín a najaktuálnejšie ho môžete zazrieť moderovať večerné Televízne noviny.