Pôvodne sme s vydavateľom Kolomanom Kertészom Bagalom, prezývaným Kali, chceli spraviť pre študentský portál gaudeo.sk interview, v ktorom by sme oboznámili verejnosť a študentov najmä s tým, ako tento človek dokázal 25 rokov „uživiť“…



Pôvodne sme s vydavateľom Kolomanom Kertészom Bagalom, prezývaným Kali, chceli spraviť pre študentský portál gaudeo.sk interview, v ktorom by sme oboznámili verejnosť a študentov najmä s tým, ako tento človek dokázal 25 rokov „uživiť“ vydavateľstvo pôvodnej tvorby KK Bagala vydávaním výlučne slovenských kníh. Chceli sme robiť rozhovor s človekom, ktorý aj napriek tomu, že pre denník Sme pred dvoma rokmi povedal, že jeho podnikanie tvoria raz väčšie a raz menšie dlhy, stále robí to, do čoho vložil dôveru presne pred dvadsiatimi piatimi rokmi. S človekom, ktorý sa rozhodol v roku 1991 vydávať knihy výlučne slovenské a osobité, ktoré pre mnohých predstavujú špecifickú tvorbu. Zapamätateľnú, možno niektorými odmietanú a nepochopenú, práve pre jeho rozhodnutie vylúčiť zo svojej tvorby komerčné tituly. Chceli sme však spraviť rozhovor predovšetkým s človekom, ktorý sa zúčastnil protestov na Námestí SNP, bol priamym aktérom Nežnej revolúcie a jeho hlas bolo výrazne počuť aj pred ňou. Bez strachu či pocitu ohrozenia dával nahlas najavo, s koľkými trhlinami bývalý režim fungoval a jeho hlas sme mohli počuť aj na poslednom povolebnom proteste na Námestí SNP v Bratislave.

foto/Jakub Kňažko
foto/Jakub Kňažko

Blázon Kali

Keď som Kalimu písala na facebook prosbu, či môže nášmu portálu poskytnúť rozhovor, prišla mi táto odpoveď: „Dojdite 1.4. pozrieť na moju oslavu 25. výročia vydavateľstva, bude tam 25 spisovateľov + umelci. Aspoň si urobíte dojem, s akým bláznom budete robiť rozhovor.“ Z pôvodného plánu upraviť s Kalim rozhovor vznikla teda omnoho lepšia alternatíva stretnúť sa s ním naživo a vidieť výsledok jeho práce a ľudí, ktorí tvorili 25 dôležitých rokov. Vypočuť si ich, skutočne vnímať ich prítomnosť, vidieť pýchu z poctivej literárnej práce, ktorá sa zrkadlila v ich očiach. Nie je nič lepšie, ako zažiť týchto výnimočných ľudí naživo. Tento článok nemá ambíciu robiť žiadnu reklamu na Bagalove vydavateľstvo či jeho knihy. Skutočný čitateľ si už svoju cestu ku knihám určite našiel a udalosť z autorského čítania kníh z vydavateľstva KK Bagala v priestoroch divadelnej sály SkRAT bolo pre každého z nich zážitkom so silnými momentmi. Na druhej strane človek, ktorý Bagalove knihy pozná, vytuší, že táto literatúra sa vyznačuje istým druhom „inakosti“ alebo priamo pôžitokom zo slov či s ich hraním. Kali a čitatelia jeho kníh sú ľudia vyhľadávajúci práve tie tituly, po ktorých ostáva dojem. Nemusíte byť náročný čitateľ, stačí, ak ste dostatočne zvedavý človek. Ak spĺňate tieto kritéria, budete rovnako nadšený z pozvania na takúto udalosť.

Vydavateľ "Kali" Bagala sám seba považuje za blázna. foto/ Jakub Kňažko
Vydavateľ „Kali“ Bagala sám seba považuje za blázna. foto/ Jakub Kňažko

Prečo však Kali sám seba označuje za blázna? Čo je na jeho osobe „iné“? Zaujímalo ma typické klišé a ovládla prirodzená ľudská zvedavosť. Práve preto sme sa na túto udalosť vybrali s veľkým očakávaním. Kali na nej totiž sľuboval ďalší podobný „cirkus“ k 25. výročiu jeho vydavateľstva. Nič nie je nemožné. Tak sme sa rozhodli, že sa na túto udalosť, ktorá sa konala v priestoroch bratislavskej A4 vyberieme a okúsime tohto pána a jeho „literárny cirkus“ prvého apríla k 25. výročiu vydavateľstva KK Bagala na vlastnej koži.

Lepšie raz vidieť ako stokrát počuť

 „Je to ako nekonečný kolobeh života, taký náš kolobeh narodenia a smrti. Každý sa narodí, každý zatiaľ umrie. Rovnako ako sa nič neopakuje, ani dnes, tento okamih sa nikdy nezopakuje. A ja si vás dovolím pozvať a ďakujem ľuďom, ktorí prišli,“ boli Kaliho slová na úvod a privítanie hostí jeho „literárneho cirkusu“ rezignujúce predovšetkým na to, ako nielen tento celý literárny, ale hlavne „životný cirkus“ prebieha. Ten sa teda odohrával v priestoroch divadelnej sály SkRAT, plnej ľudí s vášňou pre literatúru, umenia v podobe karikatúr samotného Kaliho a jeho účinkujúcich hostí, či prítomnosti kapely Saténové ruky, ktorá na záver odohrala svoj koncert. Na tomto mieste ste doslova chceli spoznať človeka, ktorý mal pri uvádzaní svojich hostí na hlave veľký klobúk a pohľad akéhosi „pyšného otca“ vo chvíľach, keď hľadel nielen na prednášajúcich a gratulujúcich hostí, ale aj na ľudí, ktorí sa tu zišli. Nepýtali ste sa. Nespájali ste jeho humorný výzor dokonca ani s dňom samotnej udalosti, teda prvým aprílom. Bolo to človekom. Bolo to ním a bolo to prirodzené.

Spisovateľ Tomáš Janovic ako jeden z Kaliho hostí literárneho cirkusu. foto/ Jakub Kňažko
Spisovateľ Tomáš Janovic ako jeden z Kaliho hostí literárneho cirkusu. foto/ Jakub Kňažko

Fyzicky prítomná atmosféra

Po príchode do divadelnej sály som hneď zaregistrovala podstatnú vec. Bolo takmer nemožné fyzicky necítiť prítomnú vôňu tohto stretnutia intelektuálov. V divadelnej sále s približne 35 miestami na sedenie si každý tento literárny svet vychutnával po svojom. A ako inak, mnohí s knihou v ruke, ktorú neodložili do momentu, kým sa v sále nestlmilo svetlo.

Bolo zvláštne pozorovať, ako sa zo sály ozýval striedavo smiech aj hrobové ticho, ktoré bolo sústredené len na slová prednášajúcich autorov. Na tomto mieste sa stretlo to, čo Kali vytvoril a dal dokopy. Bez neho by tu títo ľudia nesedeli a neprednášali. Rovnako by tu on v ten večer nebol bez nich. Bola to prepojenosť a dokonalá spriaznenosť na obidvoch stranách. Boli tu milovníci slov, literatúry a chvíľ, ktoré dokázali len slová na papieri spraviť večnými. Rovnako tu boli hlasy, ktoré týmto slovám dávali výnimočnosť svojím prednesom, ale predovšetkým ich stvorením. A potom, na kraji sály, na stoličke, na ktorú sa slabo odrážalo svetlo, tu bol človek, ktorý to všetko dal dokopy a za 25 rokov významne prispel k tvorbe slovenskej literatúry. Ten človek bol hrdý na to, čo videl. Bol a všetko to bolo viditeľné v jeho pohľade.

Kali celý večer pozoroval svojich hostí s pýchou v očiach. foto/ Jakub Kňažko
Kali celý večer pozoroval svojich hostí s pýchou v očiach. foto/ Jakub Kňažko

Ľudia, ktorí majú v sebe tak veľa, že musia skrátka písať 

Slová a úryvky z diel Tomáša Janovica, Ivana Štrpku, Mily Haugovej, Laca Keratu a mnohých ďalších slovenských autorov sprevádzali celý literárny večer. Rovnako sa na pódiu objavil Marek Vadas, ktorému vydavateľstvo vydalo už 7 kníh. „U komunistov sa vydávali knihy, potom však Kali začal vydávať také veci, ktoré si vtedy človek nevedel ani predstaviť,“ hovorí Eman Erdélyi, autor „príjemne tvrdých poviedok“, predtým, než prečítal ukážku zo svojej tvorby. „Ide o to, že Kali je človek, ktorý si nielen prečíta vaše texty, ale ich aj vydá,“ dodáva slovenský režisér, dramatik a autor kníh pre deti a mládež, Viliam Klimáček, k tomu, prečo je Kali výnimočný v tom, čo robí.

Nostalgický večer

Samotný Kali označil večer za nostalgický. Nechýbali spomienky na školu či vojnu, objavili sa tu ľudia, s ktorými dokonca Kali zakladal vydavateľstvo. Slová, ktoré tu boli povedané, rozosmiali. Povzbudili. A vrátili späť čas spred 25 rokov, kedy boli tieto slová takmer zakázané. Boli tu, ale šepkali sa. Kali si vypočul túto skupinu ľudí, ktorí mali mnoho zakázaných myšlienok a počúva ich dodnes. Hovorilo sa o vášni k literatúre, o vášni pohybovať sa medzi stojanmi v knižnici a bola tu aj nevyslovená túžba z mladosti po nekonečnej knižnici, v ktorej by sa každý z nás chcel občas stratiť a možno sa v nej už nikdy nenájsť. V prípade Kaliho však ide o vášeň s bytostným spojením s tvrdohlavosťou. „Kali je jednoducho taký, on prosto chce, aby ľudia písali knihy. Potom ich zbiera, ale nedáva ich do zberne, on sa nimi živí,“ hovorí s úsmevom spoluautor a herec divadla SkRAT Vlado Zboroň.

Na podujatí bolo možné vidieť aj karikatúry samotného vydavateľa. foto/ Jakub Kňažko
Na podujatí bolo možné vidieť aj karikatúry samotného vydavateľa. foto/ Jakub Kňažko

Tak aké sú teda knihy z vydavateľstva KK Bagala?

Toto sa môže stať len v živote alebo v literatúre,“ hovorí Tomáš Janovic, ktorý sa venuje humoru pre dospelých v dielach Neber to osobne! či Ponuka dňa, ale aj próze pre deti, o existencii vydavateľstva. Krátko po tom v divadelnej sále predniesol aj on pár úryvkov zo svojej tvorby. Na tom istom mieste sa hovorí o tom, ako je ťažké byť spisovateľom, lebo z toho bolí ruka, o najcitlivejších bláznoch, ktorých má človek šancu v živote stretnúť, o básničkách o šťuke, o definovaní alkoholika ako človeka, ktorý sa živí alkoholom a o všetkých myšlienkach, ktoré vychádzajú z týchto slovenských kníh. Sú svojské. Sú nedefinovateľné. Sú naše. A pre nás. Ozývajú sa tu slová, že keby nebolo Kaliho, tak by si slovenskí spisovatelia museli niekoho podobného vymyslieť. Autori kníh sa pýtajú, ako by to vyzeralo so slovenskými autormi bez neho? „Núti básnikov písať prózu,“ smeje sa slovenský básnik Ivan Štrpka, ktorý vydal rad kníh poézie a podľa jeho vlastných slov ho Kali „prinútil“ napísať aj román Rukojemník, ktorý však nie je zďaleka jeho prvou prózou. Klišé o originálnosti slov sa v tomto kontexte vytráca. Je to akoby ste počúvali slová, na ktoré máte spomienku aj napriek tomu, že ste ich ešte nikdy nepočuli. Sú vám také známe, že na tomto mieste chápete, prečo Kali chce, aby títo ľudia písali. Chcete začať písať aj vy a chcete sa nájsť v slovách. Práve preto tu toľkokrát padajú slová „ďakujeme, Kali“.

Tak teda ďakujeme aj my, Kali, a prajeme ďalších 25 rokov dávania jedinečnosti slovám.