Za 24 rožkov precestovali mladí Slováci 1000 kilometrov

Ahojte, na začiatok nám povedzte, kto vlastne ste.

Ahoj. Kto sme? Obyčajní chalani, čo študujú na výškach. Ja s Paťom som z Trnavy a Mišo je zo Žiliny, pričom študuje v Bratislave. Vo voľnom čase natáčame pod naším vlastným projektom Adventure Hunters, v  ktorom cestujeme po Slovensku a formou videí sa ho snažíme prezentovať, motivovať ľudí k cestovaniu a poznávaniu (aj) vlastnej krajiny.

Ako vznikol nápad #ZAROZOK?

Tento projekt #ZAROZOK vznikol ako skoro všetky super nápady a myšlienky – úplne spontánne, pri pive.

Za symbol, respektíve platidlo, ste si mohli vybrať hocičo. Prečo práve rožok?

Chceli sme vybrať niečo, čo má najmenšiu hodnotu. Potom sme uvážili, že by bolo fajn, keby sa to dalo aj jesť, respektíve, aby išlo o niečo spotrebné. Ako si spomenula, mal to byť symbol toho, že cestovať sa dá fakt skoro za nič – teda aj za pár rožkov.

Najväčším problém bolo oznámiť rodičom, že ich synovia odchádzajú na nevieme koľko a nevieme ani kam. Ale zastaviť či demotivovať, aj skrz všetky upozornenia a situácie, sme sa nedali.

Takže ste sa jedno ráno zbalili a hor sa na cestu? Alebo ste to všetko mali krásne naplánované?

To bola ďalšia vec. Nevedeli sme, kam ideme, až do rána toho dňa, kedy sme vyrazili na cestu. Smer cesty sme nechali náhodne vybrať okoloidúcim v to ráno (asi o siedmej ráno) a zhodou okolností to padlo na jednu „mierne dezorientovanú“ slečnu – asi sa vracala domov po ťažkej noci. Z vystrihnutých papierikov, na ktorých sa nachádzali štáty EÚ, nám vybrala Estónsko.

Ako vlastne prebiehalo samotné cestovanie?

Najviac to vystihuje slovo nepredvídateľne. Toľko zážitkov a skúseností, čo sme zažili za tých pár dní, sa ani nedá opísať. No celú cestu sme zaznamenávali a natáčali, tak pripájam aj linky na videá, kde sa dozvieš viac. 😉 Prvý, druhý a tretí diel.

A ubytovanie? Neviem si predstaviť, že by v hoteloch brali rožky.

Samozrejme sme pre istotu mali spacáky a stan, no ani raz sme ich nepoužili. Vždy sme rožky vymenili za ubytovanie, a to akýmkoľvek spôsobom. Dokonca sme stan a karimatku dali jednému cestovateľovi, ktorého sme náhodne stretli vo Varšave, keď sme sa vracali domov. On práve stopoval do Indie a svoje veci rozdal, citujem ho: „tým, čo to viac potrebovali“. Keďže sme sa my vracali a nepotrebovali sme ich v tú chvíľu, tiež sme ich darovali.

Čo ľudia, ktorých ste stretli? Keď ste im vraveli o vašej ceste a nápade vymieňať rožky za peniaze, museli ste sa stretnúť s rôznymi reakciami.

Reakcie boli naozaj všelijaké. Veď predstav si, ako za tebou jedného dňa niekde na námestí dobehnú tri indivíduá, oslovia ťa vetou: „Hi! Do you like some adventures?“ a začnú ťa zasypávať storkami z celej cesty.

Spoznali ste na cestách niekoho, kto sa rozhodol cestovať podobne ako vy?

Samozrejme. V otázke vyššie som jedného z nich spomenul. V podstate sme to po ceste zrekapitulovali tak, že sme boli ako magnet. Mali sme dobré úmysly, pozitívne myslenie a odhodlanie. Podľa toho sme stretali vo veľkej väčšine tých istých ľudí, a keď nie, tak sme ich motivovali. Doteraz nám na našu fanpage píšu ľudia z cesty, ako sme ich inšpirovali, a že aj oni sa vydali na cesty… To je ten najkrajší pocit.

Určite ste sa stretli aj s vecami a situáciami, s ktorými ste nerátali.

Nerátali sme s celou cestou, takže toto je fakt hard otázka (smiech).

Aká najlepšia vec sa vám na cestách stala?

Mohol by som teraz napísať toľko vecí… Od toho, ako sme stretávalili tých najobdivuhodnejších ľudí, cez štedrosť v tom, ako nám pomohli, až po tie krásne miesta, ktoré sme navštívili. No podľa mňa najlepšia vec prišla v posledný deň, keď sme si vo Varšave už po ceste naspäť sadli na lavičku so Zubrovkou (poľský alkohol) a prišla tá eufória. Vtedy zaznela tá veta od Patrika: „A ku*va chalani. Veď my sme to naozaj dali a žijeme!“ Len sme tak sedeli zopár minút v hrobovom tichu na námestí nočnej Varšavy a užívali si ten moment.

 … a aká bola tá najhoršia?

Taká nebola. Raz sa Patrika snažil udrieť jeden opitý poľský chalan, no ako sa zahnal, sám sa o seba potkol, padol a omotal sa okolo stĺpa. Bol tam s jedným kamarátom a aj on sa s nami na ňom smial. Takže asi každá, aj tá horšia chvíľa sa ukázala ako dobrá či vtipná.

A nemali ste niekedy chuť jednoducho prísť na stanicu a kúpiť si lístok na najbližší spoj domov? Prosto so všetkým seknúť?

Ako som spomenul, naša odhodlanosť nás hnala dopredu. Ale klamal by som, keby som povedal, že nie. Mali sme deadline 3 dni. Teda presne za 3 dni sa dostať čo najďalej. V posledný deň sme sa tesne pred polnocou zasekli niekde na severe Poľska pred Litvou a nemali sme ako ísť ďalej. Chceli sme to vzdať a vrátili sme sa asi 2 km do mestečka Bialystok. No tam nám napadol jeden skvelý nápad, vďaka ktorému sme dokončili našu cestu. Prenajali sme si auto za 6 rožkov.

Ak by ste sa vrátili o pár mesiacov dozadu a mali sa rozhodnúť, či na tento bláznivý trip pôjdete znova, bez váhania by bola vaša odpoveď kladná?

Bez rozmýšľania, áno.

Keď sa na to pozriete spätne, čo vám táto cesta dala?

Asi všetko, čo nám taká cesta môže dať. Veľa skúseností a zážitkov, ktoré môžeme uplatniť v budúcnosti, no hlavne nás naučila, že dá sa naozaj úplne všetko, ak človek chce.

Dá sa teda povedať, že projekt #zarozok je niečo ako vaše prvorodené dieťa. Plánujete v blízkej dobe aj nejaké ďalšie? Projekty pravdaže..

Plánujeme toho ešte veľa, no necháme si to zatiaľ pre seba.

A na záver, ako by ste motivovali ostatných k tomu, aby sa nebáli a išli, hoci aj za rožok?

Kašlite na všetko. Ak niečo chcete, choďte si za tým a časom sa to splní, ak na tom budete makať. Pokojne aj cestovať po svete iba #ZAROZOK.

Viac info o cestách:  FB: Adventure Hunters, na IG s rovnakým názvom a na našom kanáli na YT.