Niekto chodí do divadla relaxovať, niekto premýšľať. Bábkoherecká scéna z pohľadu mladého herca.



Filip Štrba je mladý bábkoherec pôsobiaci v Bábkovom divadle na Rázcestí v Banskej Bystrici. Vyštudoval herectvo na Akadémií umení v Banskej Bystrici a účinkoval aj v menších televíznych rolách. Svoju prácu robí s chuťou a s rovnakou chuťou nám o nej aj porozprával. 

Aký je rozdiel medzi štúdiom bábkoherectva a herectva?

Je v tom veľký rozdiel, bábkoherectvo je náročnejšie ako klasické činoherné herectvo, lebo bábkoherec musí v predstavení ovládať naraz niekoľko vecí a má väčší záber sústredenia. Musí ovládať bábky, hrá v predstavení, hlavne v rozprávkach, viacero postáv, a celkovo je to technicky náročnejšie. Činoherec hrá len jednu postavu v predstavení, nepotrebuje žiadne rekvizity ani bábky, a tým je to jednoduchšie.

Ako podľa teba vnímajú činoherci bábkohercov a opačne?

Myslím si, že sa navzájom vnímame rovnocenne, rešpektujeme sa, všetci sme herci, všetci hráme postavy, pracujeme s gestami, s hlasom a či už je niekto klasický herec alebo bábkoherec, v tomto je to to isté.

Veľa ľudí si myslí, že na bábkoherectvo sa hlásia takí študenti, ktorých nevzali na herectvo. Je to naozaj tak?

Môže sa stať, že bábkoherectvo je druhá záložná možnosť, ale keď niekto chce študovať klasické činoherné herectvo, dá sa k nemu dostať, resp. vrátiť aj pri štúdiu bábkoherectva, ale nie je to pravidlo.

V akých predstaveniach účinkuješ?

V našom divadle hráme predstavenia pre deti aj pre dospelých. V rozprávkach sú to klasické roly, princ, kráľ… Bábkoherectvo je oproti činohernému rôznorodé v tom, že herec môže hrať akúkoľvek postavu, ženu, muža, zviera, starého, mladého… tam je to dovolené, lebo primárne je určené pre detského diváka. Človek môže povymýšľať všeličo, uzdy sú popustené fantázii. V činohre je to iné, keď hrám nejakú rolu, tak hrám podľa toho ako vyzerám, čiže nejakého mladého muža, aby to bolo pre diváka uveriteľné.

Aké druhy bábok používaš v predstaveniach?

Sú rôzne typy bábok a je ich veľa, marionety, maňušky… Základné rozlíšenie je v tom, ako ju herec drží, či v ruke, na vodidlách alebo je na niečom zavesená, či má pohybové časti, či sa dá krútiť hlavou, rukami, nohami, alebo je to jednoduchá bábka, ktorú herec len drží a pohybuje s ňou, rozpráva a tým jej dáva život. Napríklad v Červenej Čiapočke hrám Vlka a používam bábiku, v inom predstavení zase mám bábku na dvojmetrovej tyči a ja s ňou dole hrám, čiže sú rôzne typy bábok aj štýl hrania s nimi.

Filip Štrba
Filip Štrba. Zdroj: archív F.Š.

V novodobom bábkoherectve sa ako bábky používajú aj bežné predmety, máte aj vy také predstavenia?

Samozrejme, používajú sa aj všelijaké predmety, ktoré sa personifikujú a predstavujú bábku, ale keď sa pridržiavame klasického modelu, je presne dané ako má ktorá bábka vyzerať.

Máš pred predstaveniami trému, aj keď ťa v podstate nie je vidieť?

Áno, vždy mám trému, ale postupne si zvykám. Najťažšie to bolo na začiatku v škole. Ako vo všetkom, keď už máš prax, skúsenosti a dobre to ovládaš, tak už menej, ale u mňa je tam vždy zdravá miera trémy.

V čom sú náročnejšie bábkové predstavenia spojené s činohrou?

Bábkarina sa s činohrou v podstate prepája a spája. Náročnejšie je to v tom, že herec mení počas predstavenia viackrát charaktery. V rozprávke som raz vlk, potom poľovník alebo malý lilipután a veľký obor. Musím sa niekoľkokrát prezliecť do iných kostýmov a niekedy je väčšie divadlo za oponou ako pred oponou. V činohre to nie je tak technicky náročné a nie sú tam ani bábky.

Prichádzajú zo zahraničia nové trendy v bábkoherectve?

Ja si myslím, že nové už nie, skôr sú to obmeny toho, čo tu bolo dávno predtým, ale sa to nepoužívalo, nefičalo to a niekto to niečím ozvláštnil, dal tomu novú formu. Dnes je nový trend ukázať niečo nové a šokovať, ale všetko už bolo použité.

Ako to vidíš s bábkarinou do budúcna ? Je tam nejaké prepojenie s audiovizuálnym umením, virtuálnym svetom?

Používajú sa zvukové, vizuálne efekty, projekcie, videá. Záleží od jednotlivých predstavení, niektoré používajú veľa novodobých pomôcok techniky a digitalizácie, iné sú urobené vyslovene klasickým štýlom, kde nie je nič moderné, naopak sa používajú staré predmety aj kostýmy. Ale určite sa to viac objavuje aj používa.

Sú vaše predstavenia interaktívne? Ako na to reagujú diváci?

Niektoré sú a niektoré nie sú, ale stáva sa, že tam kde nemala byť interakcia, môže vzniknúť, lebo detský divák nemá také zábrany.

Máš s nimi nejakú vtipnú skúsenosť ?

Niekedy sa stane, že dieťa nám príde na javisko, ale nikdy to nenarušilo chod predstavenia. Takisto, keď v rozprávke ide Vlk zožrať Červenú Čiapočku, začnú kričať a upozorňovať a veľmi to prežívajú.

Herec počas predstavenia mení viackrát charaktery. Zdroj: Filip Štrba archív

Teší sa bábkové divadlo v dnešnej dobe dostatočnému počtu divákov?

Na detských predstaveniach je vždy dosť divákov. Večerné predstavenia pre dospelých nie sú až tak lákavé, lebo v našom divadle sa venujeme dosť ťažkým témam, napr, feminizmus, židovská otázka. Snažíme sa priniesť dospelému divákovi niečo nové, čo nemá v iných divadlách a náš repertoár nie je až taký zaujímavý oproti iným, ale my sme primárne bábkové divadlo, čiže hráme bábkarské predstavenia pre deti. Predstavenia pre dospelých sú skôr pridaná hodnota.

Bábkové divadlo pre dospelých prvotne znie ako oxymoron.

Áno, ale sú bábkové divadlá aj pre dospelých, hoci ich nie je veľa. Hrajú vyslovene s bábkami a tie predstavenia môžu byť vulgárne, zábavné alebo poburujúce. Bábkové divadlo primárne nie je pre dospelých, ale aj rodičia, ktorí chodia s deťmi na rozprávky si to dokážu užiť a bavia sa. Niekto si chodí do divadla oddýchnuť, iný premýšľať. Záleží na divákovi, čo si vyberie.

Je niekedy problém upútať pozornosť divákov?

Nie je to problém, je to naša práca, naša úloha. Divák sa chce kultúrne obohatiť a my mu tú kultúru musíme priniesť. Je zlé, keď je divák nezaujatý.

Ako vyzeral tvoj príchod do divadla? Ako si sa cítil?

Moje prvé profesionálne angažmá v divadle je teraz v Banskej Bystrici. Bolo to pre mňa nové, plné očakávaní a bol som na to namotivovaný. Snažil som sa spraviť si dobré meno, aby na mne videli, že chcem robiť divadlo s chuťou a živiť sa tým. Pamätám si, keď som mal prísť prvýkrát na scénu. Bol to taký zlom a sám sebe som vravel, že toto je ten moment, keď vystúpim na javisko profesionálne ako vyštudovaný herec a bol to veľmi pekný moment.

Bábkové predstavenia pre dospelých vedia byť aj vulgárne či poburujúce. Zdroj: Filip Štrba archív

Už máš skúsenosť s vystupovaním aj v TV, v čom je pre teba zásadný rozdiel oproti divadlu?

V TV som mal skúsenosť hrať v denných seriáloch, je to skôr spôsob obživy, ale aj veľké skúsenosti. Je to atraktívne z finančného hľadiska a aj jednoduchšie, herec sa nemusí učiť texty naspamäť, keď sa pomýli, jednoducho sa zastaví natáčanie a pustí sa znovu. V divadle sa herec nemôže pomýliť, vtedy by si svoju prácu nerobil dobre. Ale je v tom obrovský rozdiel, kamera je veľmi citlivá, všetko vníma, každý zvuk aj pohyb. Od teatrálnosti a veľkého prejavu sa skôr uberá a ide o minimalizmus, aj keď nie vždy, primárne sa hrá štýlom, ktorý s divadelným až tak veľmi nesúvisí.

Cítiš v divadle väčšiu slobodu, ako pred kamerami v TV?

Áno, myslím že v divadle je väčšia sloboda, človek si môže dovoliť viac v rámci postavy. Možno je to spôsobené tým, že keď predstavenie už poznám a hrám ho po x-tý raz, tak si môžem dovoliť varírovať, niečo doplniť v rámci dohodnutých hraníc.