Na akademickej pôde Univerzity Komenského v Bratislave sa konala otvorená prednáška držiteľky Pulitzerovej ceny Deborah Nelson. Ako by mal investigatívny novinár pristúpiť k svetu, ktorý sa celý mení?



Kto je Deborah Nelson?

Investigatívna novinárka a zároveň aj docentka na Marylandskej univerzite, kde pôsobí od roku 2006. Študentom odovzdáva svoje vedomosti zamerané na investigatívnu žurnalistiku, mediálne zákony a etiku. Týmto témam zasvätila celú svoju doterajšiu kariéru. O investigatívnej žurnalistike prednášala v Lotyšsku (v rámci programu Fulbrightova nadácia) a v Číne (ako odborníčka neziskovej organizácie US-China EDUCATION Trust). V minulosti aktívne pôsobila v The Los Angeles Times, Washington Post, Seattle Times či v Chicago Sun-Times. Za svoju činnosť v oblasti vedy a životného prostredia získala viacero ocenení. Medzi ne patrí aj Pulitzerova cena, ktorú v roku 1997 získala za série článkov, ktoré posvietili na rozsiahle zneužívanie vládneho programu zameraného na zabezpečenie bývania pre rodiny amerických indiánov. Nedávno spolupracovala dokonca aj pri príprave národne ocenenej série článkov pre Reuters o zvyšujúcej sa hladine oceánov. Jej dôležitým projektom je aj kniha, ktorej venovala niekoľko rokov svojho života. The War Behind Me (2008) približuje americké vojnové zločiny vo Vietname a životy vojakov, ktorí mali snahu v zastavení vojnovej brutality. Medzi svoju činnosť zahŕňa aj skúmanie porušovania etických práv v zdravotníctve v rozvojových krajinách sveta.

Deborah Nelson
Zdroj: uniba.sk/ Vladimír Kuric

Ako písať o svete, ktorý sa celý mení?

Otvorenú prednášku usporiadala v spolupráci s Univerzitou Komenského v Bratislave, Nadáciou Tatra banka a s Nadáciou Petit Academy. Deborah Nelson na Slovensku svoje myšlienky poslucháčom povedala rovno dvakrát. Prvýkrát v Bratislave a druhýkrát v Košiciach.

Deborah verí, že výzva pre investigatívneho novinára nie je prekážkou. Výzva by mala človeka naučiť rozumieť životu. Prednáška sa venovala aktuálnej myšlienke, a to klimatickým zmenám na planéte. Mnohí túto skutočnosť popierajú aj napriek vedeckým pokusom a údajom, ktoré nahromadili vedci a novinári za niekoľko desaťročí. „Klimatické zmeny sú už tu. Novinári by sa mali venovať tejto téme pozorne a s vášňou. V ich slovách musí vyžarovať pravda a zodpovednosť.“

Dôležité je uvedomiť si, že ak sa investigatívny novinár chce venovať problémom klimatických zmien, potrebuje rozumieť vedeckému jazyku. Dokonca nie je dostačujúce mu porozumieť, ale aj správne ho interpretovať spoločnosti. Je potrebné prelínať dátovú žurnalistiku, plnú výsledkov z výskumov, s tou investigatívnou a priniesť ľuďom fakty podložené skúsenosťami. Ako však písať o svete, ktorý sa celý mení? Tak, že netreba čakať a venovať sa témam, čo bude o niekoľko desaťročí či storočí. „Každý má záhradu. Vyjdime si na ňu a zistime aktuálny problém. Ten problém trápi mňa, suseda, celú časť mesta. O tom chcú ľudia počuť.“

Deborah Nelson
Zdroj: uniba.sk/ Vladimír Kuric

Kto je investigatívny reportér?

Úlohou investigatívneho novinára je ľudí počúvať a vyzvať ich, aby hovorili, i keď hovoriť nechcú. Má len 10 sekúnd, než mu zložia telefón, zabuchnú dvere alebo sa stratia v spleti ulíc mesta. Je to čas, za ktorý musí novinár splniť svoj cieľ – dostať odpovede. Je to veľmi málo, tak ako ho podľa Deborah môže dosiahnuť?

  1. Neklamať. Iba pravdou sa dá získať dôvera. Keď Deborah mala možnosť nahliadnuť do odkrytých spisov amerických vojnových zločinov, potrebovala výpovede konkrétnych ľudí. Nemalo zmysel zavádzať alebo menšou lžou získať svedectvo. Priznanie pravdy o tom, ako čítala spisy, jej napomohlo k tomu, že bývalí vojaci začali rozprávať. Aj takí, ktorí nechceli.
  2. Nevzdávať sa. Investigatívny novinár nepotrebuje talent alebo šťastie. Je to potrebné, ale bez vytrvalosti ďaleko nedôjde. Niečo nevyjde podľa plánov? Treba sa snažiť opäť. Zase. Znova. Stále. Dokedy sa cieľ nenaplní. Delí vás od človeka príkop, plot a zamknutá brána? Aj tá sa dá preliezť!
  3. Hovoriť o problémoch, ktoré sa nás bytostne týkajú. Nastali klimatické zmeny a globálne otepľovanie sa na našej planéte odzrkadľuje čím ďalej, tým viac. Nemôžeme dávať priestor pre skeptikov. Viac by mali dostať priestor vedci. Urobiť jednoduchý experiment, kde budeme pozorovať svoje okolie a okolie susedov. Iba tak zistíme zmeny, ktoré ovplyvňujú každého z nás. Ako Deborah upúta ľudí zdvíhajúcou sa hladinou oceánov a neustálymi záplavami? Jednoducho vraví veci tak, ako sa majú.
Ľadovec
10% tvrdení je viditeľných. Zvyšných 90% pravdy musí odhaliť investigatívny novinár. Zdroj: Georges Morgin

Slová na záver

Na investigatívnu žurnalistiku netreba veľký rozpočet a ani firmy, ktoré by boli opornou barlou pre novinára. Treba mať vášeň pre vec. Chuť bojovať, odkrývať problémy, odhaliť pravdu do najmenšieho detailu. Pretože príbehy vryté do srdca novinára pohltia natoľko, že sa ich nikdy nevzdá. Raz ten článok v novinách vyjde. Možno nie hneď. Možno, že to potrvá dva roky ako u Deborah Nelson. Ale správneho investigatívneho novinára nesmú zastaviť financie a ani cenzúra.

Treba sa s otvorenými očami pozerať na svoj dvor. Aj vy tam vidíte nejaký problém? Nasledujte jeho vyriešenie.

Zaujali vás slová 9. ženy, ktorá získala Pulitzerovu cenu? Pozrite si ich TU.

Zdroj