V roku 2009 bol predskokanom Tiesta. Dnes je považovaný za najlepšieho dídžeja na Slovensku, vypredáva koncerty a nakrúca vlastný dokumentárny seriál. Publikum dokáže vyhecovať ako málokto, pritom na koncertoch zásadne nepije. Miro Ecker a.k.a DJ EKG.



Vieme o tebe, že si sa k hraniu dostal už v ranom veku. Skúšal si však aj klasické hudobné nástroje?

Keď som bol malý, dali sa kúpiť umelé gitary a na nich som vždy trhal struny (smiech). Ale nie, nikdy som na žiadnom hudobnom nástroji poriadne nehral. Robil som len dídžejing.

Kedy približne si s tým začal?

Začal som už zhruba v desiatich rokoch, keď som na chatách a iných príležitostných akciách púšťal kazety, ktoré som si nahrával. Keď som nemal aktuálnu hudbu, sťahoval som si videoklipy a ukazoval ich ostatným. Rád som ľuďom púšťal, čo sa mi páčilo. A tiež som už pomerne skoro nahrával pre priateľov kazety, robil výberovky s hitmi, ktoré sa striedali s pomalšími piesňami. Už vtedy som chcel, aby to malo hlavu aj pätu.

Patríš k najžiadanejším dídžejom, aj napriek tomu sa pravidelne objavuješ na študentských akciách. V čom sú špecifické?

Pre mňa sú tieto akcie svojím spôsobom exkluzívne, pretože sa tam situujú mladí ľudia z celého Slovenska. Bežne sa stane, že hráš v Trnave a sú tam ľudia zo Stropkova, z Bardejova alebo z Nitry. Študentské publikum je pre mňa asi najdôležitejšie, pretože to, čo zažiješ, keď si mladý, ti ostane ešte dlho v pamäti. To, čo je študentské, je mladé a energické. Tam dostaneš tú najsilnejšiu párty.

Ktorí hudobníci ťa inšpirovali? Kde a ako hľadáš inšpiráciu?

Na Slovensku ma inšpiroval Laco Kováč, človek, ktorý robil s Katkou Knechtovou či Petrom Nagyom. Od neho som pochytil tú energiu, ktorú som síce mal, ale nevedel, ako ju vyjadriť. Dnes ma inšpirujú predovšetkým súčasní hudobníci ako Majk Spirit, Ego, Rytmus, Separ, Tina a pod. Pre mňa sú to všetko úžasní ľudia. Poznáme sa, radi sa občas stretneme a rozprávame o našich svetoch. Niekedy sa tieto svety nedali zlúčiť, ale teraz je to inak. Padli hranice medzi žánrami, preto je úplne normálne, že hrám so Separom na koncerte.

„To, čo je študentské, je mladé a energické. Tam dostaneš tú najsilnejšiu párty.“

Čo ty a štúdium?

V roku 2006 som skončil žurnalistiku v Nitre, ale nikdy som sa tomu nevenoval. Teraz však pracujem na novom projekte, ktorého úlohou je dokumentovať život hudobníka. Myslím, že je vo svete taký pretlak informácií, že ľudia ich prestávajú hľadať z prvej ruky. Málokto vie, ako Rytmus či iný hudobník píše texty a vyberá hudbu, a to chcem zmeniť. O 2-3 týždne je naplánovaná prvá časť a diváci to budú môcť sledovať na youtube.

Ako dlho trvalo, než si sa stal finančné nezávislým a pochopil, že hudba ťa naozaj dokáže uživiť?

Začínal som hrávať pre 15 či 40 ľudí, k tomu študoval, chodil na brigády a kupoval cédečká. Ale už počas štúdia som pochopil, že sa dokážem uživiť ako dídžej.

V čom je teda život dídžeja špecifický?

Samozrejme, sú tu aj negatíva. Dídžejingu sa treba stále venovať a mojou chorobou je, že stále sledujem sociálne siete. Niekedy mi chýba aj viac súkromia. Na druhej strane vstávam, kedy chcem,  robím to, čo chcem a chodím, kde chcem. Naplánoval som si život tak, že to, čo mám najradšej, mi zarába a dáva životnú slobodu.

Hovorí sa, že si bol jeden z prvých, ktorí začali počas koncertu používať mikrofón a hajpovať ľudí…

Dídžejing bol u nás pred rokom 2000 undergroundový a konzervatívny, pritom na západe bolo normálne, že niekto z komercie držal mikrofón a komunikoval s publikom. Underground síce hovorí, že do dídžejingu sa mikrofón nemá pliesť, no fascinovali ma oba tieto smery. Vtedy mi napadlo skúsiť tieto body prepojiť. Najskôr som bol za to nenávidený a širíli sa o mne nepríjemné informácie, ktoré ma však dostávali do povedomia. Dnes je to moja najväčšia devíza.IMG_3421up



Vieš uviesť príklad, kedy si hral viackrát za večer, prípadne si odohral viacero koncertov v priebehu pár dní?

Hral som už aj 3 koncerty v priebehu večera. Najskôr v Humennom, potom v Piešťanoch a nakoniec v Nitre. Zvládam to tak, že veľa spím a som šťastný človek.

A koľko koncertov odohráš za rok?

Minulý rok to bolo zhruba dvesto koncertov. Teraz je apríl a za sebou mám už vyše štyridsať.

Bežne vidíme dídžejov za pultom popíjať. Pomáhaš si aj ty pri koncertoch „pohonnými“ látkami?

Vôbec. Dídžejing je vec, ktorá môže rýchlo padnúť. Aj šoubiznis je nevyspytateľný . Vždy som chcel hrať, a keď človek chce v živote niečo dokázať, nemôže to dehonestovať vecami, ako je alkohol. Vážim si to a nechcem to pokaziť.

Vo svojej kariére si latku nastavil pomerne vysoko. Čo robí najlepší dídžej na Slovensku pre to, aby ľudí jeho muzika neomrzela?

Snažím sa svoje veci vždy meniť, editovať a, samozrejme, rozprávať sa s ľuďmi. Pýtam sa ich, čo sa im páčilo a čo nie. Sledujem aj to, čo sa hrá vo svete, aké sú trendy a reflektujem to na Slovensku.

„Padli hranice medzi žánrami, preto je úplne normálne, že hrám so Separom na koncerte.“

Ako by si definoval kvalitu slovenskej tanečnej scény? 

Teraz sme v bode, kedy veľa dídžejov padlo a mnohí nám vyčítajú, že my, vrcholoví dídžeji, sme uzavreli kruh a nikoho doň nepustíme. Ja som si svoje odmakal a nevidím dôvod, prečo by ostatní nemali makať tiež a skúsiť sa prebiť. Scéna je uplakaná, že nie je kde hrať, to však nie je pravda. Hrať sa dá, len treba chcieť.

Ponúkajú médiá dostatočný priestor pre tanečnú muziku?

My médiá nepotrebujeme. Keď sa raz dostaneš do média, chceš tam ostať a byť stále na očiach. Ja sa považujem za nemediálneho človeka a som na to hrdý. Vytvoril som si vlastný trh a tam som šťastný. Sme subkultúrou, ktorá sa nemusí do médií tlačiť.

Čo podľa teba chýba na koncertoch popredných dídžejov u nás? V čom zaostávame, prípadne ako možno ešte zlepšiť tieto akcie?

Profesionalita. Ľudia z tohto systému chcú len brať, ale nič doň nedávajú, pričom vo svete fungujú tieto veci inak. Vo svete si dídžejov viacej vážia, pre nich sú to umelci. Aj u nás je to na dobrej ceste, len si ešte chvíľu počkáme.

Takže si myslíš, že je u nás elektronická muzika na vzostupe?

Naša hudba ide smerom nahor, ale je tu množstvo takých, ktorí nie sú dostatočne dobrí, a preto sa sami vyselektujú preč z trhu. Tí, čo systém majú, idú hore a zlepšujú sa. Myslím, že to najlepšie nás ešte len čaká.

 dj ekg

 

Sú aj konkrétne mená za pultom, ktoré sa o to pričinili okrem teba?

Nie je nás veľa. Milan Lieskovský, Robert Burian, chalani z Ministry of Fun a zopár ďalších. Komunikujeme spolu, ale každý si hráme svoje.

20. júna 2009 si sa ocitol pred zaplnenou košickou Steel arénou a zahrieval publikum pred vystúpením vtedy na vrchole hrajúceho Tiesta. Máš tento deň doteraz v živej pamäti?

DJ Tiesto zbúral dogmu o tom, že dídžej je undergroundový, a urobil šou. Pamätám si, že ešte deň predtým nebolo isté, či budem hrať. Nakoniec všetko dobre dopadlo a hral som pred 9-tisícovým publikom. Bol to postup v mojej kariére, pretože sa to rýchlo roznieslo. Ale hral som aj s takými, ako Dimitri Vegas & Like Mike. Počúvam názory, že je to divadlo, no je to iný typ dídžejingu. Sú to skvelí a príjemní ľudia.

Existuje miesto, kde by DJ EKG chcel jedného dňa hrať?

Ibiza. To je sen každého dídžeja a mne sa to minulý rok splnilo.

V roku 2012 si na svojom youtube kanáli prišiel s projektom EKG Documentary, o 2 roky neskôr zase s projektom EKG Summer. Čí to bol nápad?

Bol to môj nápad, aj som si to sám režíroval. Tiež máme malú produkčnú spoločnosť, kde Cesar nakrúca videá, rieši kameru a strih. Boli sme prví, kto s tým na Slovensku prišiel, ľuďom sa to páčilo a našli sa aj takí, čo to po nás začali opakovať.

„DJ Tiesto zbúral dogmu o tom, že dídžej je undergroundový, a urobil šou.“

V hudbe sa aj vzdelávaš?

Stále sa vzdelávam a čítam články. Zaujímam sa aj o sociálne siete. Dokonca chodím na stretnutia, kde získavam užitočné rady, ako s nimi pracovať.

Počúvaš doma hudbu rovnako nahlas, ako ju púšťaš ľuďom v kluboch?

Nie, nie. Vo voľnom čase vyhľadávam skôr miesta, kde je väčší pokoj. Niekedy si hudbu pustím nahlas aj v aute, ak chcem napočúvať nové tracky, ale to sú aj iné žánre, ako hrávam ja.

Čo robíš vo voľnom čase, ak práve nehráš a netvoríš? Ako oddychuješ?

Som na káve, stále telefonujem s dídžejmi. Tiež behávam a cvičím, trávim veľa času s priateľkou.

Na sociálnej sieti rozdávaš ceny a máš vysokú mieru odozvy. Svojich fanúšikov si očividne vážiš…

Niekedy bol dídžejing len tým, že si hral, no dnes musíš zvládať viac vecí. Musíš byť nielen dobrý dídžej, ale aj dobrý marketér a biznismen. Navyše, chcem s ľuďmi na sociálnej sieti komunikovať, dávať im feedback. Bol by som rád, ak by si ľudia spájali slovo DJ s mojím menom.