Prečo Rytmus a Majk Spirit zablokovali film o slovenskej kultúre?

„Kto to má robiť, predavačka z Tesca?“ pýta sa Zuzana Fialová pri čítaní scenára k Paneláku, ktorej sa ako herečke Činohry SND flek v plytkom televíznom seriáli dvakrát nepáči. Peniaze však hýbu svetom a v televízii si zarobí viac než v ktoromkoľvek divadle. Ani fotiť na ulici sa s vami nebudú, kým neprerazíte v niektorom z našich seriálov.

Kam sme sa to dostali?

Cooltúra Mira Rema ukazuje slovenskú kultúru v podobe, po ktorej zašpiníte záchodovú misu. Umyjete ju a znova zašpiníte. Taký je, žiaľ, obraz, ktorý autor vidí, a ktorý je výstražným prstom pre celé generácie. Nie je to len o smeráckych MDŽ a plačúcich dôchodcoch nad dojímavým V siedmom nebi, je to predovšetkým o nás, ktorí sme súčasťou plytkého konzumu. Kúpime si predraženú JBMNT mikinu, šupneme zo tri vodky s Redbullom a spoločne rapujeme, ako nám to dobre je*e. A Remo sa rozhodol nakrútiť to.

Rytmus a Majk Spirit síce svojou trochou prispeli k stavu, v akom Cooltúra je, no samotný projekt už od začiatku vykazoval momenty, pre ktoré sa na verejnosť legálnym spôsobom nikdy nedostane. Bez súhlasu účinkujúcich to nejde, a preto režisér od začiatku tušil, že jeho najnovší film to nebude mať ľahké. Najznámejší slovenskí raperi vo filme nedostávajú veľa priestoru, to však stačí, aby v kontexte autorovej tvorby nesúhlasili so zverejnením svojej osoby. Veď kto z nás by chcel byť súčasťou filmu o dekadencii slovenskej kultúry?

Paradox. Ani samotný štáb netušil, aký bude výsledok, preto Remo patrične vysvetľuje: „Nakrútili sme tridsať podujatí, do filmu sa dostala asi polovica. Na začiatku som vôbec nevedel, že ideme robiť kritický film o slovenskej kultúre. Chceli sme len reflektovať jej súčasný stav.“ Snímka chtiac-nechtiac zachytáva nepríjemné fenomény našej spoločnosti. Je na nás, či sa voči nim vyhraníme, alebo budeme ich súčasťou.

Stačí sledovať

Rukopis Mira Rema poznáme už z predošlých filmov. Nekomentuje ani nehodnotí, len ponúka útržky a situácie, ktoré považuje za dôležité. Preto je aj Cooltúra zmesou širokého spektra (ne)kultúrnych udalostí, ktoré bez zbytočných prímesí či predelov autor servíruje jednu za druhou. Dostávame sa od šlágrmajstra Martina Jakubca a nakrúcania Paneláka až k metalovému a hip-hopovému koncertu. Diapazón je široký, no miera fanatizmu a ľudskej hlúposti veľmi podobná.

„Ak bude kultúra iba predmetom obchodu, neposunieme sa nikam,“ hovorí režisér. „Nedokážem filmom zhodnotiť stav našej kultúry ako celku, ale poskytol som vám to, čo som videl a považujem za dôležité vidieť. Nič zásadné od diváka neočakávam, ale verím, že Cooltúra môže prispieť k rozvoju kritického myslenia v oblasti kultúry. Sám som niektoré veci pochopil až vtedy, keď som so štábom niekoľko hodín nakrúcal a videl, ako to funguje.“  Najsilnejší zážitok však prišiel až v samotnom závere filmu, na ktorý autor rozpačito spomína : „Najväčším prekvapením pre mňa bolo kresťanské stretnutie v Inchebe. Nečakal som, že aj pri hľadaní Boha sa nájdu skupiny ľudí, ktorí na tom dokážu parazitovať a zarábať. A trvalo to 12 hodín, takže zvukár ma viackrát prosil, aby sme už išli domov. Boli sme veľmi unavení. Nedokážem si predstaviť, ako na tom museli byť ostatní.“

Prišiel, nakrútil a zostrihal do podoby, ktorá pripomína čistý výsek z reality. Miro Remo poukázal na pop-kultúrne fenomény, ktoré sa za kultúru skrývajú a ovplyvňujú masy. Na film sa môžeme pozerať aj kriticky a s odstupom. Ide o subjektívny pohľad autora. Ani samotná forma nie prijateľná pre široké publikum. Ťažko si predstaviť, že by sa Remova snímka objavila v prime-time jednej zo slovenských televízií za predpokladu, že by mala vysporiadané všetky práva. Cooltúra je zmesou čohosi nepríjemného, občas humorného. Je kúskovaná na šokujúce momenty, ktoré boli zachytené, pričom divák nedostáva odpoveď na otázku, v akom stave sa naša kultúra nachádza. Hľadá ju v kontexte celej autorovej výpovede a pristupuje k nej kriticky, s humorom, ale aj s plačom. Taká je Remova Cooltúra.

V kontexe mediálnej masáže

„Začali sme s Rytmusom a Majkom Spiritom. Naivne sme si mysleli, že raperi, ktorí vyšli z ulice, nebudú mať problém odhaliť svoju tvár. A tam to skončilo. Kontaktovali sme aj Vila Rozborila, no neobťažoval sa ani odpísať. Vedeli sme, že sme v slepej uličke,“ hovorí Remo.

Utrpel film tým, že sa nedostal do distribúcie? Nemyslím si. Tvorcovia nevideli síce ani euro, no silná mediálna masáž a nálepka „blokovaný Rytmusom a Spiritom“ dodali projektu status niečoho, čo chceme a musíme vidieť. Tvorcovia premýšľali, ako Cooltúru dostať k ľuďom a vďaka projektu Dokument na kolesách ju môžu premietať v rámci akademickej pôdy. Sály bývajú plné, pritrafia sa aj „neštudenti“ a vznikajú plnohodnotné diskusie. A vďaka nim je tu intenzívny dialóg, ktorý chcel autor filmom navodiť. Záujem je veľký, školy sú iniciatívne a tvorcov volajú, aby Cooltúru premietali. Vtedy nejasná budúcnosť projektu, kedy žiaden z distribútorov nebol ochotný vziať na seba riziko, a dnes film, ktorý nám ostane v pamäti ako zakázaný. A čo ďalej? Remo uzatvára: „Je len otázkou času, kým film niekto zavesí na internet, ale ja to nebudem. Neučiním tak zo strachu voči problémom, ktoré si tým môžem spôsobiť.“