Pôrodná asistencia: Odbor pre tých najodolnejších

Prečo si sa rozhodla študovať práve pôrodnú asistenciu?

Už od malička som chcela byť zdravotník. Toto poslanie ma baví a napĺňa. Pôrodnú asistenciu som si vybrala po strednej zdravotnej škole, lebo ma lákalo byť niečo viac ako len sestrička na oddelení. Možnosť robiť niečo adrenalínovejšie (odvádzať pôrody) a byť pri zrodení života je super. Asi najviac zo všetkého ma napĺňa vďačný pohľad ľudí, ktorým pomôžem. Stačí pohľad bez slov a každý vie, o čo sa jedná.

Aké predmety sú pre tvoju budúcu profesiu najdôležitejšie?

Asi takmer všetky. Pôrodná asistentka ako aj zdravotná sestra potrebujú vedieť rovnako administratívu ako brať krv, pretože oddelenie je jeden komplexný celok prepojený nie len 100-ma činnosťami, ale aj 100-mi ľuďmi, ktorí sú v neustálej interakcií. Ale, samozrejme, čo sa týka predmetov je najdôležitejšia anatómia, pôrodníctvo, gynekológia a najmä gynekologické ošetrovateľstvo.

Ktoré z nich si mala najradšej? Ktoré sú najťažšie?

Najradšej som mala pôrodníctvo, pretože pôrod je veľmi fascinujúca vec. Musím však uznať, že nás to učil veľmi vtipný docent. Síce starší pán, ale plný optimizmu. On robil ten ťažký predmet atraktívnym.

A najťažší predmet? Neviem, každý je v určitom slova zmysle ťažký a zaujímavý. Každému sa treba venovať. Ale najťažšia bola asi biochémia, biofyzika a rádiológia. Veľa spolužiačok tento predmet prenášalo, pretože sú to veľmi zložité vedné odvetvia.

Ako prebieha (študentmi nenávidené) skúškové na tvojej škole? Zvládneš ho za pár dní alebo predmety aj prenášaš?

Myslím si, že skúškové na mojej škole nie je veľmi náročné. Treba sa hlavne učiť počas semestra a dávať pozor na prednáškach. Nie vždy sa to dá, pretože každý má raz za čas deň blbec. Ja osobne som nepreniesla ešte žiaden predmet a ani som väčšinou nemala so skúškami problém. Samozrejme, tiež mi dali niektoré skúšky dosť zabrať. Bolo to však kvôli tomu, že som sa na ne učila a potom hysterčila doma. (smiech)

Si spokojná s tým, aký prístup majú učitelia k študentom?

Väčšina učiteľov má kamarátsky prístup. Jasné, že sa nájdu aj „tí prísni“ a jasné, že aj tí dobrí majú občas zlé dni. Ale aj tak si myslím, že je prístup dobrý.

Ako hodnotíš celkovú úroveň školy čo sa týka vzdelávania?

Myslím si, že úroveň je dobrá. Profesori sú tiež len ľudia, no určite by sa mali zamerať najmä na praktické vyučovanie, ktoré je trošku slabšie. Je to hlavne preto, že nás v nemocniciach učia mentori, ktorí na nás nemajú toľko času a chýba tam človek, ktorý by sa nám do hĺbky venoval.

Uveď najväčšie pozitíva štúdia, chvíle, kedy stojí za to tam študovať.

Najlepšie chvíle sú tie na praxi. Buď nás niekto niečo nové naučí, alebo nás pochvália. Keď vidíme pekný pôrod, pri ktorom asistujeme. Úsmev žien, vďaku. Potom cítime zadosťučinenie a cítime sa nápomocne. To človeka veľmi napĺňa.

Má tvoj odbor nejaké negatíva?

Je to žrút času. Veľmi veľa zaberá učenie, čas strávený či už v škole alebo na praxi. Ak chce mať študent nejakú brigádu, je to veľmi náročné. Ja, napríklad pracujem a bežne niekoľkokrát v týždni o 6:00 buchnem dverami a vrátim sa o 22:00. Idem do nemocnice, do školy a odtiaľ rovno do práce. Je to únavné.

Aké sú možnosti ubytovania na škole? Ako je to ďaleko do školy?

Naša škola má internát rovno na Kramároch, kam chodíme na prax a je tam aj sídlo školy. Cenovo je o trošku lacnejší ako privát, a to nie je podľa mňa veľmi výhodné. Samozrejme, ubytujú najmä študentov, ktorí bývajú veľmi ďaleko a študent, ktorý býva bližšie ubytovanie nedostane. Jeden internát nepokryje ani 40 % študentov. Čiže ubytovanie nie je plne dostupné.

Ponúka Bratislava dostatok možností na kultúrne a spoločenské vyžitie? Aká skupina ľudí sa na škole stretáva?

Na škole sa dá zapadnúť. Všetci sme „kolegovia“, ktorí sa v praxi určite stretnú. Bratislava je hlavné mesto, takže je tu veľa kultúrnych podujatí, študentské spolky, párty, plesy. Príležitostí je veľa, ale naša škola je veľmi a hlavne časovo náročná. Takže skôr nie je energia na takéto akcie.

Stretávaš sa ako pôrodná asistentka s nejakými absurdnými situáciami?

Asi áno. Na praxi sa občas stane niečo nevšedné. Raz som napríklad videla pôrod, pri ktorom žena necítila bolesť. Veľká rarita. Jednoducho necítila kontrakcie, nič. Ona sa pri pôrode smiala a tie dvojičky, ktoré porodila sa narodili s úsmevom. Veľmi krásne.
Absurdných situácii je pre bežného človeka na oddelení veľa. My zdravotníci sa už ani niektorým veciam tak nečudujeme. Niekto uvidí kvapku krvi a je mu zle. My sme už proti takýmto veciam imúnni.