Príbeh o tom, ako partia nadšencov posunula kozmický výskum míľovými krokmi dopredu. A popri tom sa z nich stali profesionáli.



Kto všetko sa podieľal na vývoji a konštrukcii družice?

Boli sme partia nadšencov a bavil nás vesmír. Dali sme si za cieľ, že budeme popularizovať vedu a kozmický výskum. V tej dobe sme vymysleli projekt Let balónom do stratosféry. Vytvorili sme sondu, ktorú sme vyslali na balóne do stratosféry, teda do výšky 40 km. Prvú sme vypustili v roku 2010, dnes máme za sebou 17 letov do stratosféry s rôznymi vedeckými študentskými projektami a experimentami, ktoré sme vyniesli do stratosféry. Veľa sme sa na týchto projektoch naučili, ohľadom návrhu elektroniky. Od začiatku sme mali sen, že by sme chceli vypustiť raketou družicu do vesmíru. V roku 2011 sme spustili projekt slovenskej družice. Tento rok sa ho podarilo úspešne dokončiť. Všetky komponenty sme navrhli a naprogramovali od základov sami.

Čo sa deje s družicou teraz? 

Družica je v Holandsku, našli sme firmu, ktorá vypustí družicu na rakete do vesmíru. Nachádza sa v špeciálnom vypúšťacom kontajneri. Keď bude vypustená, spustí sa operačný systém a družica začne nabíjať svoje batérie. Zapne sa algoritmus, ktorý spustí automatické brzdenie rotácie. Po 30 minútach vystrelí svoje antény a začne vysielať na Zem.

prototyp skCUBE
Prototyp skCUBE, originál sa bude onedlho vypustený do vesmíru. Foto F. Brezovský

Čo predchádza vypusteniu družice do vesmíru a čo sa udeje potom?

Družica je skontrolovaná a zintegrovaná. Samotná integrácia trvala 3 dni, muselo sa vypracovať veľa dokumentácie o všetkých systémoch, prešla enviromentálnými testami, že je schopná prežiť let na rakete. Ak by sme urobili len malú chybu, pomýlili sa o stotinu milimetra, družica by nemusela letieť.

Vo Veľkej Pake (iné sídlo Slovenskej asociácie vesmírnych aktivít – SOSA) sa buduje pozemná stanica, tam sa bude družica monitorovať. Operátori budú sedieť tu, v Bratislave, ale napoja sa na antény v Pake. Družica je vysielaná v rádioamatérskom pásme, ktoré je otvorené, dá sa používať, dáta sa dajú dekódovať cez protokol X25. Robíme softvér, ktorý budete môcť nainštalovať do počítača, pripojíte si prijímač, anténu. Softvér si dekóduje signál, zobrazí všetky hodnoty družice, každý si ich môže stiahnuť sám. Družica bude vysielať aj základné údaje v morzeovke.

Kto navrhol, aby sa volala skCUBE?

Je to zaužívaný spôsob, napr. v Čechách vyvíjali czCUBE. Keď bude vypustená na orbitu, dohodli sme sa, že jej dáme iné meno.

Obety bolo fakt veľa, ale bol to náš sen – dobyť vesmír.

Máte šancu presadiť sa v celosvetovom meradle?

Družica vychovala veľa vesmírnych inžinierov, to sú ľudia, ktorých potrebujeme, aby sme boli úspešní. Kozmický výskum sme nezačali my, už tu boli rôzne projekty. Ako keby tu chýbala nová generácia. V zahraničí družica zaujala. Pre krajinu je to veľká prestíž, keď vypustí do vesmíru vlastné teleso. Radi by sme našu činnosť pretavili do profesionálneho programu. Rozhodujeme sa, ktorým smerom sa vydať a na ktoré projekty sa zamerať. V stratosferických letoch stále pokračujeme.

Neodrádza vás finančná náročnosť týchto projektov?

To je ten najväčší problém. Keď sme začínali, ťahali sme to z vlastných peňazí. Bol to však náš sen, za tým sme si šli. Bolo veľa chvíľ, keď sme nemali ani na súčiastku, ale hľadali sme sponzorov. Päť rokov na tom pracovalo zadarmo asi 10 technikov. Každý má vlastnú prácu, rodinu, ale každý pondelok sme strávili mnoho hodín na skype a  diskutovali sme o detailoch. Obety bolo fakt veľa, ale bol to náš sen – dobyť vesmír.

Čo obnáša šéfovať Slovenskej organizácii pre vesmírne aktivity?

Stále popularizujeme vedu. Každý víkend máme nejaké prednášky alebo stánok. Pracujeme s médiami, beháme po sponzoroch, vyvíjame poradenskú činnosť. Čo sa týka družice, ja som ten, čo hľadal sponzorov a partnerov, vybavoval povolenia, vlastne som manažoval  družicu.

Stratosférické balóny sú ďalším projektom SOSA. foto F. Brezovský
Stratosférické balóny sú ďalším projektom SOSA. Foto F. Brezovský

Spolupracujete s ESA – Európskou vesmírnou agentúrou. Mohli by ste viac priblížiť prínos tejto spolupráce?

Spolupráca má tri fázy. V  prvej fáze podpisujete kooperačnú dohodu, potom nasleduje druhá fáza – trvá 5 rokov. Je to prípravka, tzv. plán pre európske spolupracujúce štáty, v tejto fáze sa nachádzame. Slovensko zaplatí 1, 3 milióna eur do ESA ročne a ESA garantuje,že ich použije späť na Slovensko pre naše projekty. Plnými členmi sa staneme v roku 2020.

Cez SOSU zaujímavo popularizujete a propagujete vedu prostredníctvom rôznych súťaží a aktivít. Zapája sa mládež do týchto súťaží? Inšpirujete ich?

Chystáme jednu zaujímavú súťaž. Michaelu Musilovú vybrali ako veliteľku v Utahu. Na púšti je simulovaná marťanská expedícia. Deti budú môcť posielať svoje nápady na experimenty, Michaela vyberie tie najlepšie a vezme ich so sebou na simulovaný Mars. Sme aj partnerom súťaže Expedícia Mars, ktorá beží už niekoľko desiatok rokov.

Pracujete na tom, aby ste raz mohli letieť do vesmíru?

Keby som mohol letieť na Mars, tak asi neváham, ale nejako extra na tom nepracujem. Ale ak spomeniem dr. Musilovú, tak ona hľadá tie možnosti a príležitosti.

Veríte v existenciu života mimo našej planéty?

Áno, verím, že inde existuje vo vesmíre život. Štatisticky je nemožné, aby neexistoval. Mikrobiálny život možno existuje aj v našej slnečnej sústave, len sme ho ešte neobjavili.

PROFIL

Jakub Kapuš (29) sa narodil v Púchove a už od základnej školy sa venoval astronómii. Pôsobil v Prahe 4 roky, kde sa venoval kozmickým technológiám a spolupracoval s tunajšími odborníkmi. Po čase sa vrátil na Slovensko a doslova od základov pomohol vybudovať Slovenskú agentúru pre vesmírne aktivity. Založil stránku kozmonautika.sk.