Najväčšiu skupinu zahraničných Slovákov môžeme nájsť v Srbsku. Táto komunita vznikla ešte za doby katolizácie, keď ľudia radšej emigrovali ako by sa mali podrobiť režimu. Dnes tam žijú už takmer tri storočia. Z tejto skupiny pochádza aj Miro, ktorý študuje masmediálnu komunikáciu na UCM v Trnave.



V minulosti sa v Srbsku odohralo niekoľko konfliktov, ktoré výrazne zasahovali do dejín Európy. Ani dnes tomu nie je inak. Už niekoľko rokov majú problémy napríklad s autonómiou Kosova. V poslednej dobe Srbskú republiku zasiahla vlna protikorupčných protestov, podobne ako na Slovensku. Ľudia vychádzajú do ulíc a žiadajú spravodlivosť. O tomto a aj o rozdielnostiach v týchto dvoch krajinách nám porozprával študent zo Srbska a náš spolužiak Miro.

Ako to, že vieš plynule po slovensky? V čom sa líši vaša slovenčina od tej našej?

Slováci pred 250 rokmi odišli zo Slovenska na Dolnú zem, dnešnú Vojvodinu, a ja som ich potomkom. Aj napriek tomu, že sme emigrovali, sme si zachovali slovenskú kultúru. Doma sa rozprávame po slovensky, aj keď je to dosť rozdielna slovenčina. Je viac archaická a zmiešaná z viacerých nárečí. Povedal by som, že najmä z tých stredoslovenských.

Zachovali ste si nejaké zvyky a tradície, národné jedlá? Ktoré?

Skoro v každej slovenskej dedine si zachovávajú folklórne zvyky, spievajú ľudové piesne. Babičky tam chodia v krojoch, čo sa tu veľmi nevidí. A máme aj tradičné slovenské jedlá. Napríklad mama doma varí často bryndzové halušky alebo pirohy plnené lekvárom.

Keď porovnáš každodenný život, kde sa ti lepšie žije?

Veci sú drahšie na Slovensku, ale sú tu aj vyššie platy. V Srbsku má priemerný človek výplatu okolo 300 eur.

Veľa Srbov sa na Slovensku stretlo so xenofóbiou. Mal si aj ty podobnú skúsenosť?

Ja som sa so xenofóbiou asi nestretol. Povedal by som skôr, že to bol stereotyp. Nikdy mi nikto nenadával alebo niečo podobné. Párkrát mi bolo jasné, že ten človek nevie, ako sa má tváriť v mojej prítomnosti. Avšak ja som sa vždy snažil situáciu vyriešiť a ten človek pochopil, že som v pohode chalan.

A prečo si myslíš, že sú Srbi vnímaní negatívne?

Slováci rýchlo zabudli, ako radi chodili na dovolenky do Juhoslávie, čo vnímam negatívne. A hlavne na to, ako boli na tom niekedy na Slovensku. Srbsko bolo oveľa viac vyspelé, pretože socializmus bol v Srbsku o dosť miernejší ako u vás. Ale keď sa nad tým zamyslím, tak to bude asi tým, že na Slovensko chodia väčšinou robotníci, ktorým nie je ťažko bývať aj niekde v ubytovni. Potrebujú len zarobiť nejaké peniaze a ostatné ich nezaujíma.

Prečo si sa rozhodol študovať vysokú školu na Slovensku a nie v Srbsku?

V Srbsku som chodil do slovenskej školy, maturoval som rovnako ako vy aj zo slovenčiny. V ďalšom rade je to najmä preto, že vysoké školy u nás nie sú bezplatné. Zadarmo študujú len tí najlepší. Ostatní musia platiť okolo 600 až 700 eur za semester. Na Slovensku má na to nárok každý. Napríklad aj ja, keď bývam v zahraničí, tak tu môžem študovať prvých päť rokov zadarmo. Pretože som vedený ako Slovák, síce žijúci v zahraničí, ale mám tu aj prechodný pobyt, národnosť mám tiež slovenskú. Taktiež rád spoznávam nové krajiny, takže voľba bola jasná.

Chceli by Srbi vstúpiť do EU alebo sú skôr proti?

Srbi sú často názoru, že Európska únia okrem peňazí nič neprinesie a zastáva zlé hodnoty. Problém je, podľa mňa, aj globalizácia, ktorá často prináša negatíva. Aj keď som Slovák žijúci v Srbsku, tak sme Slovania a tí by mali držať spolu.

Na Slovensku sme mali dosť rušné obdobie. Týkalo sa politickej situácie. Mnoho protikorupčných protestov, významní politici odstúpili zo svojich funkcií. Podobné protesty prebiehali aj u vás. Kvôli čomu ľudia protestovali?

Začalo to tým, že v parlamentných voľbách vyhral Aleksandar Vučič, terajší srbský prezident. Ten bol predtým v radikálnej strane, no potom založil novú parlamentnú stranu SNS (Srpska napredna stranka) a stal sa premiérom. Neskôr sa tejto funkcie vzdal a kandidoval za prezidenta. Tieto voľby vyhral. Na pozíciu premiéra dosadil Anu Brnabić. Ona ale nemá žiadne slovo, robí len to, čo jej povie Vučič. Prezident začal skupovať aj väčšinu srbských médií a vydal zákon, ktorý povoľuje médiá cenzurovať. Poslednou kvapkou bol atentát na člena opozície Borka Stefanovica, ktorého v novembri zbili násilníci pred politickým mítingom.

Myslíš, že je tam väčšia korupcia ako na Slovensku?

Situácia je vyhrotená v oboch krajinách. V Srbsku aj na Slovensku je to veľmi podobné. Ľudia neveria ani vláde, ani opozícii. Vchádzajú preto do politiky nové strany. Uvidíme, či sa to zlepší.

Od Srbska sa v roku 2008 oddelilo Kosovo, ktoré doteraz neuznávajú niektoré svetové štáty. Ako to vníma slovenská komunita?

Albánci si v Kosove zriadili vlastné inštitúcie – parlament a vládu. Srbi nechcú uznať Kosovo ako vlastný štát, aj keď tam v podstate vôbec nebývajú. Tieto konflikty ale nie sú na úrovni bežných obyvateľov, je to politická hra, ktorá, podľa môjho názoru, chce len rozkúskovať Srbsko na čo najmenšie časti.

Bol si tam niekedy?

Nikdy som tam nebol. Ale chcel by som. Mňa ako Srba tam však nepustia. Ani žiadne auto so srbskou ŠPZ nenechajú prejsť. Je to dosť vyhrotené, teraz tam dokonca zaviedli stopercentnú daň na naše výrobky.

Kde by si v budúcnosti chcel radšej žiť?

Mne sa veľmi páči moja rodná dedina, ale možno sa mi zapáči aj niekde inde. Uvidím.