Univerzita pre hasičov či požiarne techničky? Príďte do Zvolena!

Bakalárka Ivana Šalková študuje na Drevárskej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene odbor protipožiarna ochrana a bezpečnosť. Prvoplánové asociácie s požiarnikmi a hasičským zborom však nie sú tým najsprávnejším úsudkom. „Požiarny technik je osoba, ktorá môže vstupovať do firiem, a to hlavne takých, kde môže vzniknúť požiar. Každá takáto firma by mala mať požiarneho technika. Tento technik kontroluje požiarne nastavenia, zariadenia, únikové východy atď.,“ vysvetľuje Ivana. S hasičmi však úzko spolupracujú – napríklad pri vypracovávaní projektov. Takisto študenti chodia k hasičom v ich obciach a zisťujú, ako tam pracuje dobrovoľný hasičský zbor (DHZ).

Hasiči vs. technici

V ročníku majú takmer vyrovnaný počet hasičov (členov DHZ Technickej univerzity) a požiarnych technikov. Podľa Ivany by sa teda štúdium malo rozdeliť na dva odbory: „Aj u nás je veľa takých ľudí, ktorí sem prišli študovať preto, že chcú vykonávať povolanie hasiča, a popri tom chcú mať aj nejaké vzdelanie. Vďaka tomu môžu mať aj vyššie hodnosti. A potom sú tu takí ľudia, ktorí chcú robiť požiarneho technika.“

„Niektorí vyučujúci ešte nie sú úplne stotožnení s tým, že študujeme požiarneho technika, a nie hasiča.„

Ivanka ďalej prezrádza: „Podľa mňa je táto škola originál zameraná na požiarneho technika, pričom niektorí vyučujúci ešte nie sú úplne stotožnení s tým, že študujeme požiarneho technika, a nie hasiča. Snažia sa nás dotlačiť k tomu, že predsa sme hasiči a musíme všetko vedieť, napríklad aj to, ako vyzerá hasičské auto, čo v ňom je atď., ale to nie je práca požiarneho technika. Škola sa to snaží skĺbiť dokopy.“ O povolaní hasiča vieme, že vysoká škola nie je podmienkou. Stačí prejsť vstupnými testami a byť fyzicky zdatný, to sú tí hasiči v teréne. Škola im však môže pomôcť pri nadobúdaní vyšších hodností. U žien je to iné, pre náročnosť sa len malé percento dostane do terénu; väčšinou skončia v kancelárii. Preto absolventky protipožiarnej ochrany a bezpečnosti veľmi nerátajú s týmto kancelárskym scenárom a predpokladajú skôr to, že sa uplatnia ako požiarne techničky.

Čo sa hasiči, respektíve požiarni technici učia?

„Učili sme sa napríklad veci ohľadom rôznych hadíc, čo sa na čo používa, čo je kde v budove. Niektorí spolužiaci sú už zamestnaní, pomáhajú požiarnym technikom alebo už aj sú technici. Zakresľujú v AutoCAD-e – to sú už také veci, že riešia protipožiarne bezpečnostné stavy, a to je super. Za týmto všetci ideme,“ zasväcuje nás Ivana do tohto odboru. Robia aj s programom Aloha – napríklad vznikne havária, že sa rozleje cisterna, a Ivana so spolužiakmi určujú, kam až to zájde, ako sa evakuujú ľudia a tak ďalej. Všetko je to prepojené aj s chémiou; ako vznikne požiar, ako sa môže šíriť, výpočty rýchlosti šírenia, a potom ako ho uhasiť. „Čiže sme takí teoretickí hasiči, ktorí to všetko vedia vypočítať,“ doplňuje Ivana.

Kurz požiarneho technika, ktorý môže absolvovať prakticky ktokoľvek, stojí zhruba 400-500 €. Absolventi tohto štúdia ušetria, vďaka škole už kurz pre nich nie je potrebný. Po bakalárskych skúškach môžu ísť rovno na skúšky požiarneho technika a po ich úspešnom zložení môžu byť už zamestnaní v tomto odbore. Zložitejšie je stať sa špecialistom, čo je pre väčšinu z nich cieľom.

Železný hasič

…alebo súťaž O putovný pohár Katedry protipožiarnej ochrany, čo je súťaž určená „pre študentov vysokých a stredných škôl so zameraním na ochranu pred požiarmi a pre členov dobrovoľných hasičských jednotiek,“ (podľa tuzvo.sk) a usporadúva ju Katedra protipožiarnej ochrany DF TU spolu s DHZ TU vo Zvolene. 24. novembr2a sa uskutočnil už 15. ročník. Od Ivanky vieme, že síce je účasť na tomto podujatí dobrovoľná, pre študentov druhého ročníka spomínaného odboru je to však povinná jazda. Vzhľadom na to, že disciplíny sú fyzicky náročné, nežnejšie pohlavie je od tejto „ťarchy“ oslobodené a pomáha pri organizácii a pomocných prácach, ako je napríklad stopovanie času súťažiacich. A kto zohľadní svoje možnosti a schopnosti a usúdi, že na to nemá, dá sa to obísť napríklad ospravedlnením od lekára.

Prikladáme ukážku:

Rodový nepomer v odbore

„Na začiatku bakalárskeho štúdia, v 1. ročníku, nás bolo dokopy okolo 150, z toho dievčat asi 20,“ spomína bakalárka Ivana. Postupne sa celkový počet znižoval a súčasný stav, kolektív 50 ľudí, tvorí 8-9 dievčat. Čo sa týka rodového pomeru, stále teda v tomto odbore jednoznačne vedú muži. No čo, povesti o sexi hasičoch sa nebudeme brániť, v Charlestone dokonca nafotili kalendár s cieľom pomôcť zvieratám.

Ivka bližšie špecifikuje dámske zastúpenie: „Buď sú to fakt také tvrdé dievčatá, ktoré sa venujú hasičskému športu, alebo tie, ktoré sem prišli akýmsi nedopatrením (smiech), alebo tie požiarne techničky.“ Chalani podľa nej prevažujú aj preto, že si myslia, že študovať tento odbor je ľahké. Matematika, fyzika a chémia ich však vyvedú z omylu.

Keď si dievča, si za vodou

No nie tak úplne. Ženy majú prispôsobené podmienky najmä pri fyzických cvičeniach, napríklad pri plávaní. „Ale aj čo sa týka takých predmetov, kde sa teoreticky učíme o praktických veciach – aké sú prúdnice a celá hasičská technika – od dievčat nikdy toľko nevyžadujú, aspoň pri ústnych skúškach. Takže určite to máme poľavené.“ Ivana si pochvaľuje spolužiakov, je to vraj ešte lepšie, ako v odboroch s vyrovnaným pomerom chalanov a dievčat. Chlapci vysvetľujú, pomáhajú pri výpočtoch či projektoch, väčšina z nich je totiž v DHZ.

Všetkým hasičom aj požiarnym technikom ďakujeme za záchranu/ochranu životov a držíme palce pri štúdiu.