Vráťme sa v čase: Aké boli Vianoce za socíku?

Čriepky socialistických Vianoc možno v dnešnej dobe bádať už len na povalách domov starých rodičov. Aké boli?

Kde sa robili nákupy?

Nakupovanie na sviatky nebolo ani zďaleka tak jednoduché ako dnes. V dnešnej dobe sú pre ľudí, ktorí si nechávajú veci na poslednú chvíľu, otvorené supermarkety ešte 24. decembra. V minulosti bolo nutné vystáť si minimálne dvojhodinový rad, kým ste sa dostali k cieľovému produktu. Tovarov bol nedostatok, dopyt bol veľký. A to najmä v období Vianoc. Nakupovalo sa predovšetkým na trhoviskách (hlavne mandarínky, ktoré sa v tomto období nakupovali na kilá), alebo v obchodných domoch Prior.

Zuzana (46) spomína na predvianočné nákupy veľmi hekticky. „Nakupovať sme chodili s rodičmi do obchodného domu Jednota alebo Prioru. Tam ľudia do seba doslova narážali. Dnes v týchto komunistických obchodných domoch natrafíte len na Číňancov. Pred Vianocami sme si robili doslova zásoby. Mandarínky boli v „kumbale“ už týždeň pred Štedrým dňom a kapor nám vo vani plával tri dni. Nakupovanie na poslednú chvíľu nepripadalo do úvahy,“ vysvetľuje Zuzka.

Zaobstarať si na vianočný stôl exotické ovocie v podobe banánov a mandarínok nebolo také jednoduché ako dnes. Toto ovocie bolo doslova cennosť.  Buď ste si museli vystáť rad pred obchodom alebo ste patrili k tým šťastnejším a mali ste známeho, ktorý Vám vedel ovocie zadovážiť. Hovorilo sa tomu podpultový tovar. Terézia (89) patrila k tým šťastnejším a v rade stáť nemusela. „Sused bol veľký špekulant, vždy pred Vianocami predával ovocie a aj živé stromčeky. Neviem kam chodil na tovar ale kupovali sme od neho,“  smeje sa Terézia.

Jednoduchá nie je pred Vianocami ani práca predavačky. Nápor ľudí, ktorí na poslednú chvíľu zháňajú darčeky sa odzrkadľuje aj vo vysokých tržbách u obchodníkov. Dnes máme to šťastie, že môžeme darčeky, potraviny a rôzny iný spotrebný tovar nakúpiť v širokej škále supermarketov a v obchodných centrách. Ako sa však nakupovali potraviny pred Vianocami za socíku? Svoje o tom vie Mária, ktorá pracovala ako predavačka v mäsiarstve.

„My sme z dediny chodili pred Vianocami na trhy do Maďarska. Chceli sme kúpiť tovar, ktorý u nás nebol. Keď ale Maďarky počuli, že sme Slováci, tovar začali schovávať. Veľa sa nám teda neušlo.“

Keďže mäsiarstvo bolo jediné v meste nápor ľudí bol obrovský a prichádzali nakupovať aj ľudia z okolitých dedín. „Čas pred Vianocami za socializmu som strávila celé dni od rána do večera zatvorená v obchode. Keď som po osemhodinovej zmene chcela ísť domov, nemohla som, pretože sme mali plný obchod ľudí a jedna predavačka by sama nestíhala. A samozrejme som tam bola do večera zadarmo.“ Predvianočný čas za socializmu nebol vôbec pokojný. Kedy stíhali ženy napríklad napiecť koláče na štedrovečerný stôl? „Tento čas pre mňa, ako predavačku v obchode pokojný vôbec nebol. Zastavila som sa až na Štedrý večer. Koláče som piekla keď som prišla z práce, často aj dlho do noci a skoro ráno znova do práce. Inak sa nedalo, pokiaľ som ako správna matka chcela pripraviť čarovné Vianoce pre svoje deti a manžela,“ spomína Mária (68).

Jednoduchá, no poctivá výzdoba

Na sady vianočných ozdôb, alebo zdobenie stromčeka do jedného tónu farby vtedy ľudia ani nepomysleli. Vianoce symbolizujú štedrosť a hojnosť, a tak vyzeral i stromček. Bola to najčastejšie živá jedľa zdobená krehkými fúkanými guľami, postavičkami, anjelmi, čertmi, bábikami a nemohli chýbať ani hríbiky. Namiesto svetielok stromček zdobili klasické sviečky, ktoré boli pripnuté na vetvičky štipcami. Celofán nastrihaný na pásiky síce robil neporiadok a bol popadaný pod stromčekom, no bol neodmysliteľnou súčasťou ozdôb.

Výsledný efekt dodali lesklé, farebné salónky, ktoré mali deti prísne zakázané jesť až do Štedrého dňa. „Vianoce za socíku boli pre mňa rovnako krásne ako teraz. Spomínam si na vôňu živého vianočného stromčeka, ktorý navodil čarovnú  atmosféru. Mávali sme jedličku alebo borovicu. Teraz mi táto vôňa chýba, keďže už roky mávame umelý vianočný stromček,“ spomína Eva (57). Zároveň dokazuje, že ozdoby prešli taktiež svojou evolúciou a doba ich diametrálne zmenila.  „Zdobili sme fúkanými sklenenými guľami, na stromček sme dávali salónky, ktoré sme ako deti stihli do Vianoc pojesť a pamätám si, že náš stromček zdobili aj ručne háčkované ozdoby ktoré mama usilovne vyrábala v dostatočnom predstihu, aby bolo všetko na Štedrý deň tip top,“ vysvetľuje Evička.

Dedo Mráz vs. Ježiško

Dedo Mráz mal nahradiť Ježiška a postarať sa o to, aby sa Vianoce premenili zo sviatku narodenia Krista na sviatky pokoja a mieru. Darčeky teda deťom nenosil Ježiško, ako to poznáme dnes, ale Dedo Mráz. Plán komunistov nahradiť Ježiška dedom Mrázom sa u veľa rodín nepodaril. Zuzana si spomína, že im nosil darčeky vždy iba Ježiško a polnočná omša, utiereň bola samozrejmosťou. „Na dedinách sme socialistického deda Mráza nepociťovali. Ako to bolo v mestách neviem, ale nám nosil vždy darčeky Ježiško. Na Vianoce sme chodili do kostola a na polnočnej omši kostol praskal vo švíkoch, keďže do kostola zavítala celá dedina. Darčeky boli skromnejšie, väčšinou sme sa uspokojili so štrikovaným pulóvrom od babičky a najväčšia radosť bola z krasokorčulí,“ rozpráva Zuzana (46).

Deti neočakávali elektroniku či honosné dary. Maličkosti mali oveľa väčšie čaro. Typickým darčekom pre deti boli napríklad domino kocky, nestarnúca klasika- kniha Danka a Janka, mončičáky, angličáky a legendárne céčka. Rodičia sa taktiež obdarovali maličkosťou. Ženy v domácnosti dostali napríklad mlynček na kávu, fialku v črepníku a muži vodu po holení značky 378.  Aké darčeky kupovala dnes už 89-ročná Terézia vtedy svojim deťom? „Mala som štyri deti, tak sme sa na Vianoce príliš rozhadzovať nemohli. Väčšinou som im sama uštrikovala sveter, čapicu alebo rukavice. Jednoducho to, čo potrebovali. Žiadne výmysly. Dnes rodičia „maturujú“ čo svojim deťom kúpiť, pretože majú doma hračky od výmyslu sveta. My sme z dediny chodili pred Vianocami na trhy do Maďarska. Chceli sme kúpiť tovar, ktorý u nás nebol. Keď ale Maďarky počuli, že sme Slováci, tovar začali schovávať. Veľa sa nám teda neušlo,“ krúti Terézia hlavou.

„Na dedinách sme socialistického Deda Mráza nepociťovali. Ako to bolo v mestách neviem, ale nám nosil vždy darčeky Ježiško.“

Vianočný čas za socializmu deti netrávili zavreté doma s tabletom či smartfónom, ako je tomu dnes. Keďže aj počasie vtedy bývalo iné a na Vianoce vždy prituhlo, vodné plochy ako jazerá, bagriská či mŕtve ramená riek boli plné detí. Peter (51)spomína na časy keď dostal na Vianoce svoje prvé kanady.

„Každý rok som dostával na Vianoce typické darčeky ako čapicu, rukavice, pulóver alebo ponožky. Raz mi naši kúpili moje prvé kanady a hokejku. To bol pre mňa šok. Celú zimu som sa v nich korčuľoval, hrali sme hokej a na ramene sa stretali decká z celej dediny. Domov som chodil zamrznutý na cencúľ.“ Názory ľudí sa rozchádzajú do dvoch táborov. Jedni tvrdia, že časy za socíku boli lepšie, druhí sú vďační za časy dnešné. „Všetko má svoje pozitíva a negatíva. No vtedy sme si boli k sebe bližší a nebolo všetko samozrejmosťou. Síce sme nedostávali drahé dary ako dostávajú dnešné decká, často sme sa museli uskromniť a podeliť sa o koláčik so súrodencami, ale za to sme si vedeli viac vážiť každú maličkosť a tešiť sa z bežných vecí,“ uzatvára Peter.

Autori: Simona Novotná, Peter Hatala