Spoločnosť by mala mužov viesť k väčšej zodpovednosti za svoje neplánované deti, tvrdí psychologička pracujúca so ženami po interupcii

V poradni Alexis sa venujú aj ženám, ktoré trpia následkami spontánneho či umelého potratu. To, ako pomáhajú, nám prezradila psychologička Petra Badániová a Katarína Winterová, ktorá v poradni pracuje ako sociálny poradca.

Čo je primárnym cieľom poradne Alexis?

Katarína Winterová: Primárnym cieľom je, aby sme dali ženám dostatok informácií na správne rozhodnutie. Teda také, s ktorým bude spokojná a s ktorým bude vedieť žiť. Snažíme sa nájsť problém, ktorý ich robí nerozhodnými v otázke interrupcie a vedieť ho vyriešiť.

Ako konkrétne viete takýmto ženám pomôcť?

Katarína Winterová: Primárne sme zameraní na sociálne poradenstvo, takže ženy prijímame a komunikujeme s nimi. Poskytujeme základné informácie napríklad o dávkach od štátu, pomáhame riešiť aj také formality, ako žiadosť o prerušenie štúdia, vybavenie núdzového bývania alebo hmotná pomoc.

Petra Badániová: Ak je pre ženu prekážkou nechať si dieťa jej finančná situácia, vieme pomôcť cez partnerskú organizáciu aj finančne. A čo je podstatné, snažíme sa byť pre ženu niekým, komu môže napísať alebo povedať čokoľvek, čo práve prežíva, bez toho, aby sme ju za to odsudzovali. Pretože je veľmi dôležité, aby mohla zo seba dostať všetko, čo potrebuje, alebo aby sa nebála čokoľvek spýtať. Aj keď nie na všetko máme odpoveď alebo nie so všetkým jej môžeme pomôcť.

Akými formami robievate poradenstvo?

Petra Badániová: Väčšinou prostredníctvom e-mailov alebo telefonicky. Osobne je to len málokedy, keďže sídlime v Bratislave a ženy sa nám ozývajú z celého Slovenska.

Poradňu Alexis nájdeme teda len v Bratislave?

Petra Badániová: Od januára máme pobočku už aj v Banskej Bystrici. Ale kým sa tam rozbehne osobné poradenstvo, chvíľu to potrvá. V Bratislave sú ľudia skôr takí, že sa prídu poradiť aj osobne a nehanbia sa.

Chodia za vami aj muži?

Petra Badániová: Sú aj také prípady, ale je ich málo. Tento rok sme mali také prípady len tri.

Aké ženy vyhľadávajú vašu pomoc najčastejšie?

Katarína Winterová: Venujeme sa ženám, ktoré prežívajú nečakané tehotenstvo a stretávajú sa s takými faktormi, ktoré ich ovplyvňujú v negatívnom zmysle, teda že zvažujú interrupciu. Často sa nachádzajú v ťažkých situáciách, napríklad pracujú alebo študujú a nevedia si predstaviť život s dieťaťom, alebo majú rôzne problémy v manželstve, rodine či zdravotné problémy.

Boja sa, že finančne im to s ďalším dieťaťom nevyjde a často ich k potratu tlačí aj ich muž alebo blízki príbuzní, lebo je to vraj hanba, mať „veľa“ detí.

Chodia k vám aj ženy, ktoré si dali dieťa zobrať pred niekoľkými rokmi, no stále ich ťaží svedomie?

Petra Badániová: Áno, pomoc vyhľadávajú aj také. Je to hlavne v prípadoch, kedy žena podstúpila interrupciu narýchlo, alebo ju k tomu niekto dotlačil, zvyčajne otec dieťaťa. Alebo sa im otočili chrbtom rodičia, prípadne vnímali nejaké iné vážne prekážky, no dieťa si v kútiku duše aspoň trošku nechať chceli. A aj keď umelý potrat v danej chvíli vyzeral ako najmenšie zlo, trápia sa po ňom. Chodia k nám aj ženy, ktoré o dieťa prišli spontánnym potratom. To prežívanie je v niečom podobné tým, ktoré si dieťa dali vziať úmyselne. Tiež často rozmýšľajú, čo urobili zle.

Podľa Národného centra zdravotníckych informácií potraty najčastejšie podstupujú ženy vo veku od 30 do 35 rokov. Prečo je to tak?

Petra Badániová: V podstate najčastejšie sú to dve skupiny žien. Ženy po tridsiatke a tesne za nimi zaostávajú tie vo veku 20 ‒ 25 rokov. U týchto mladších je to ich prvé tehotenstvo, často s krátkodobým partnerom a vzhľadom na dnešnú spoločnosť aj v relatívne v mladom veku. Tie staršie zvyčajne majú trvalého partnera alebo manžela, ale čakajú napríklad tretie či štvrté dieťa. Boja sa, že finančne im to s ďalším dieťaťom nevyjde a často ich k potratu tlačí aj ich muž alebo blízki príbuzní, lebo je to vraj hanba, mať „veľa“ detí.

Na druhej strane, takej žene to dieťa vôbec nie je ľahostajné. Keď si predtým niekoľko tehotenstiev prežila s tým, že to dieťa malo pre ňu hodnotu od začiatku, ťažko je teraz si nasilu nahovárať, že je to ešte len nejaké tkanivo. Štandardne sú teda tie situácie takéto, ale nedá sa to úplne zovšeobecniť.

Chodia k vám najčastejšie ženy, ktoré sú rozhodnuté, že interrupciu podstúpia alebo také, ktoré si dieťa chcú nechať, len potrebujú v istej oblasti pomocnú ruku?

Katarína Winterová: Najčastejšie sa nám ozývajú ženy, ktoré nie sú rozhodnuté, že idú podstúpiť interrupciu, ale cítia, že to tehotenstvo neprišlo v správny čas. Stále však hľadajú možnosti riešenia tejto situácie. Nie sú rozhodnuté ani pre jednu z týchto možností.

Petra Badániová: Ale veľkou skupinou sú aj tie, ktoré si dieťa vyslovene chcú nechať, ale nemajú na to priaznivú situáciu, hlavne po finančnej stránke. A tak, namiesto reálneho riešenia situácie, jej väčšina ľudí okolo skôr odporúča potrat. Často nás však s takouto ženou skontaktuje práve niekto z jej blízkych, kto jej chce pomôcť, aby na tú interrupciu nemusela ísť nedobrovoľne. Treba si na to rozhodnutie nechať čas aj napriek tomu, že z tejto situácie túži žena utiecť čím skôr.

Treba si na to rozhodnutie nechať čas aj napriek tomu, že z tejto situácie túži žena utiecť čím skôr.

Aké sú najčastejšie dôvody toho, že ženy chcú ísť na potrat?

Petra Badániová: Väčšinou sú naše klientky v tejto otázke nerozhodné, pretože to dieťa pre nich má nejakú hodnotu, no na druhej strane, muž, ktorý je otcom ich dieťaťa, pre ne nie je vhodný. Napríklad otehotnejú po mesiaci randenia s mužom, ktorého ešte ani poriadne nepoznajú. Pritom to nemusia byť nejaké tínedžerky, často sú to aj ženy okolo tridsiatky. Takáto žena by si dieťa rada nechala, lebo biologické hodiny tikajú, ale nevie, či chce mať to dieťa práve s ním. Niekedy zas po nejakom čase, už ako tehotná, klientka zistí, že jej priateľ má nejaké psychické poruchy, prípadne tam nejakým spôsobom začína dochádzať k násiliu.

Alebo je to aj finančná a sociálna otázka. Zvlášť, ak vzťah s partnerom nie je pevný, kedy jej hrozí, že by ostala sama s dieťatkom, na rodičovskej dovolenke a takmer bez príjmu. Niekedy sú to poriadne ťažké situácie, kedy žena svoje nenarodené dieťa jednoznačne chce, no niekto ju vyslovene núti alebo manipuluje, aby si ho nenechala. Najčastejšie partner, ale už sme mali aj prípady, kedy slečnu k interrupcii donútili rodičia. Na druhej strane, niekedy sa ozvú aj ženy, ktoré sú už rozhodnuté ísť na potrat, no nevedia kam a ako sa vybavuje. My však takéto poradenstvo nerobíme.

Na čo si treba dávať pozor pri zvažovaní interrupcie?

Petra Badániová: Ženy by si mali nechať na rozmyslenie čo najviac času. Ono v tom momente plynie čas strašne pomaly a ony sa chcú rýchlo rozhodnúť, lebo majú pocit, že ten tlak už neznesú. Mali sme klientky, ktoré tu boli po potrate a vraveli, že sa rozhodli príliš rýchlo. Prirovnali to k skratovej situácii. Neskôr by sa podľa ich slov už rozhodli inak. A pritom to boli ženy, ktoré nad riešením premýšľali povedzme mesiac.

Treba si na to rozhodnutie nechať čas aj napriek tomu, že z tejto situácie túži žena utiecť čím skôr. A samozrejme dôležité je vyhľadať si čo najviac informácií o tom, ako situáciu riešiť, porovnať si plusy a mínusy jednotlivých riešení. Aj keď niektoré veci sa nepočúvajú alebo nečítajú ľahko, ale je oveľa horšie dostať sa k nejakej významnej informácii až keď je už neskoro.

Stáva sa, že sa ženy po potrate stanú neplodné?

Petra Badániová: Skôr sa to stávalo v minulosti. Dnes to nepatrí medzi najväčšie riziká. Pritom neplodnosť stále patrí medzi riziká, ktorých sa naše klientky najviac boja. Takže ich paradoxne aj upokojujem, že to nie je veľmi štatisticky pravdepodobné. Ale medzi klientkami, ktoré chodia na poradenstvo po interrupcii, sme už mali aj viacero takých, ktoré mali po potrate nejaké zápaly a iné zdravotné problémy, alebo museli ísť na ďalšiu kyretáž, lebo tam ešte čosi ostalo. No neplodnosť, hoci je reálnym rizikom, nie je častá.

Ženy sa boja zákroku po tejto stránke, ale neuvedomujú si, že psychika si to odnesie oveľa viac a s oveľa väčšou pravdepodobnosťou než telo. O zdravotných následkoch totiž počuli veľa odrádzajúcich príbehov, ale to, že následky na duši môžu byť ťažšie a dlhodobejšie, je na Slovensku ešte stále dosť tabuizovaná téma.

Ako sa tie psychické následky prejavujú?

Petra Badániová: Hlavne depresívne myšlienky, rôzne úzkosti, strachy. A všetko zhoršuje pocit izolácie. Ak by som mala byť presnejšia, ženy majú potrebu to, že boli na interrupcii, skrývať napríklad aj tu v Bratislave, kde sú ľudia liberálnejší. Nechcú o tom hovoriť ani s blízkymi. To dosť komplikuje celý proces uzdravenia, lebo najmä my ženy sa jednoducho potrebujeme z vecí vyrozprávať a oni sa nemajú kde.

Ďalšia vec je, že sa im to dieťa pripomína. Za tie dni, kedy potrat zvažovali im nenapadlo, kde všade ich to dobehne. Tehotné ženy na ulici, film v televízii, alebo kamarátka, ktorá jej strčí pod nos fotku bábätka, ktoré sa narodilo niekomu v rodine. Je to množstvo podnetov každý deň. Také „nášľapné míny“. Každú chvíľu môže na ten potrat niekde naraziť aj tam, kde to nečaká. Tieto situácie ju môžu vyrušovať roky, a doznievajú len pozvoľna.

Psychické trápenie sa po interrupcii dokáže dosť výrazne znížiť kvalitu života, a to na dlhé obdobie.

Pocit viny voči dieťaťu samotnému je ďalší z dôsledkov. Aj keď nie sú vyslovene veriace, väčšinou veria, že to dieťa aj po smrti niekde je. Preto riešia či im to dieťa odpustilo, či sa na nich hnevá, či ho raz uvidia. Niektoré ženy to takto duchovne neriešia, ale aj napriek tomu sa spätne zaoberajú tým, ako to tomu dieťaťu mohli spraviť, vziať mu šancu na život.

Vo výnimočných prípadoch sa to môže rozvinúť až do posttraumatickej poruchy, čo už je vážna diagnóza, alebo do dlhodobých depresií, ktoré vyžadujú psychiatrickú liečbu. Ale to sa naozaj nedeje bežne. Napriek tomu to trápenie po interrupcii dokáže dosť výrazne znížiť kvalitu života, a to na dlhé obdobie.

Ľutuje väčšina z tých žien, že interrupciu podstúpila?

Petra Badániová: Ak mám hovoriť za ženy, ktoré navštevujú našu poradňu tak áno. Ale aj keď sa rozprávam so známymi či už sú liberálni alebo konzervatívni, alebo čítam rôzne internetové diskusie, väčšina žien si prizná, že to aj tak ľutujú. Aj keď si stále myslia, že to z nejakého dôvodu bolo najlepšie možné riešenie a urobili by ho v rovnakej situácii znova, predsa len cítia výčitky alebo smútok. Máloktorej žene sa to vedomie materstva ani trochu nezapne.

Je to v prírode tak dané, že žena, keď je tehotná, začne sa inak cítiť a inak si na seba kvôli dieťaťu dávať pozor. Nedá sa povedať, že dieťa je pre ňu len zhluk buniek. Ale určite sú ženy, ktoré tehotenstvo z rôznych dôvodov nijako špeciálne neprežívajú a dieťa pre nich aspoň na začiatku tehotenstva prakticky nemá žiadnu hodnotu. No tých je dosť málo. Ale netrúfam si odhadovať nejaké percentá.

Stane sa, že ženy ľutujú napríklad to, že si dieťa nechajú?

Petra Badániová: Nikdy sa mi to v poradni nestalo. Objektívne však treba priznať, že si tým dieťatkom ženy niekedy riadne skomplikujú život, zvlášť, ak sú v pozícii slobodnej mamičky. Ale nevzali by to späť. Určite má každá z nich niekedy slabú chvíľku, kedy si zanadáva, ako si to celé skomplikovala, ale zároveň im to dieťa za to stojí. Všetko by však mohlo byť inak, keby sme ako spoločnosť viedli mužov k väčšej zodpovednosti za svoje neplánované deti.

Môže sa stať, že sa potrat nepodarí? Alebo že sa dieťa narodí predčasne a potom sa oň musia starať?

Petra Badániová: Tu už vravíme o potratoch vo vyššom štádiu tehotenstva. Na internete sa dá o takýchto živo narodených deťoch po umelom potrate nájsť množstvo svedectiev zdravotných sestier, hlavne z USA a Kanady, keďže tam sa kvôli voľnejším zákonom vykonáva takýchto zákrokov viac.

Je hrozné čítať, ako sa to dieťa aj celé hodiny trápi, kým zomrie a oni sa oň nesmú postarať, lebo je vlastne len akýmsi odpadom po medicínskom zákroku. Pritom je to často v takom týždni tehotenstva, kedy sa dnes predčasne narodené deti darí zachrániť v inkubátore. Takto ho nechajú doslova niekde pohodené, kým buď neumrie na následky zranení, alebo sa zadusí, keďže má nevyvinuté pľúca. Takto môže zomierať aj hodinu-dve. Či je toto normálne v 21.storočí v civilizovanej krajine, na to si urobí názor každý sám.

Deje sa to aj na Slovensku?

Petra Badániová: Viem, že sa to na Slovensku deje, ale nehovorí sa o tom. Nemusí to byť vyslovene nevydarený potrat, ale niekedy sa tie potraty takto robia, neviem, ako často. Dieťa sa nezabije v maternici, čo by bolo aspoň trochu humánnejšie, ale napríklad sa vyberie cisárskym rezom a nechá niekde vonku zomrieť, len tak v nejakej miske. Poznám konkrétne prípady, pre mňa doslova hororové.

Dieťa vyberú cisárskym rezom a nechajú ho niekde vonku zomrieť, len tak v nejakej miske.

Podľa databázy umelé prerušenie tehotenstva klesá. Vnímate to rovnako?

Petra Badániová: Do štatistiky sa dostanú len tie potraty, ktoré sú zachytené v zdravotníckych zariadeniach. My máme skúsenosť s tým, že z roka na rok stúpa používanie nelegálnej potratovej tabletky. Dievčatá si to vedia zohnať, aj keď riskujú, že použitie takejto tablety doma, bez lekárskeho dohľadu, môže byť pre ne nebezpečné. Osobne si teda myslím, že tie čísla sa nejako nehýbu. Nedá sa to povedať presne, lebo na potratové tabletky štatistika nie je. Ale optimistická v tomto smere, že všetko sa lepší a potratov ubúda, osobne nie som.

Myslíte si, že nelegálnosť potratov ovplyvňuje nejakým spôsobom spoločnosť?

Petra Badániová: Myslím si, že znenie zákonov od istej miery ovplyvňuje postoje ľudí. Ak je niečo legálne alebo nelegálne, tak ľudia z toho do istej miery automaticky odvodzujú, či je to dobré alebo zlé. Už som sa osobne párkrát stretla s tým, že sa niekto čudoval, že interrupcia môže žene nejako ublížiť, veď je to legálne a niečo potenciálne nebezpečné by predsa štát nedovolil.

Tam, kde potraty nie sú legálne, alebo je legislatívna aspoň výrazne prísnejšia ako u nás, určite musí byť v spoločnosti silnejšie povedomie, že aj nenarodený ľudský život je hodný ochrany. Záleží však aj na tom, ako si v danej krajine vyriešia aj ďalšie nadväzujúce veci, ako napríklad spôsob, ako pomôcť ženám, ktoré sú neplánovane tehotné.

V Írsku boli potraty zakázané ale platí tam precedens z roku 1992, kedy súd dovolil vycestovať 14-ročnému dievčaťu, ktoré znásilnil priateľ jej otca, na potrat do Veľkej Británie. Dievča pohrozilo, že ak jej to nedovolia, spácha samovraždu. Stretli ste sa už aj vy s takýmito samovražednými prejavmi?

Petra Badániová: Nie v tom zmysle, že by nejaká klientka mala samovražedné myšlienky kvôli tomu, že sa nedá ísť na interrupciu, hoci niekedy sú aj situácie, kedy zistia tehotenstvo neskoro, alebo je tam iná prekážka, pre ktorú nakoniec na zákrok ísť nemohli.

Ale napríklad kedysi sme mali prípad jedného 15-ročného chalana, kde s priateľkou mali podozrenie na tehotenstvo. On veľmi riešil, že si pokazia život, že sú mladí, že rodičia sa budú musieť kvôli ich veku dozvedieť o tehotenstve, či už sa rozhodnú pre potrat, alebo nie. Vtedy spomenul, že by sa radšej zabil, než by to mali rodičia vedieť. Riešili by sme to s ním, keby sa tehotenstvo potvrdilo, čo sa ale nestalo.

Viete, koľko žien si vďaka vašej pomoci dieťa nechalo?

Petra Badániová: To nevieme povedať, keďže málokedy máme spätnú väzbu. Tým, že poradenstvo je väčšinou cez e-mail, klientka nám napíše o svojej situácii, my jej poradíme, potom nám buď odpíše a rozvinie sa dlhšia spolupráca, alebo jej stačili len informácie a už sa neozve. Pri tomto dištančnom poradenstve teda nemáme ako zistiť, ako to s tehotenstvom dopadlo. No niekedy vieme z kontextu odhadnúť, či na tú interrupciu išla alebo nie. A niekedy sa nám ženy samy ozvú s tým, že si to dieťatko nechali, ale to je len pár prípadov do roka.

Katarína Winterová: Po niekoľkých týždňoch sa tým ženám snažíme ozvať, že ako to dopadlo a ako sa rozhodli. Pamätám si jednu pani, ktorá mi napísala, že si to dieťatko nechala, pričom viem, že to jej tehotenstvo vôbec nebolo ľahké. Mala aj problémy v rodine no aj napriek tomu do toho šla.

Činnosť projektov Poradne ALEXIS, n.o. sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.