Parlamentné voľby 2016 sú doslova za dverami a ten, kto to doteraz ešte neurobil, má najvyšší čas položiť si zopár základných otázok. Medzi ne jednoznačne patria: Pôjdem voliť a prispejem tým k rozhodovaniu Slovenska o našej najbližšej budúcnosti? Čo mi, resp. nám vedia kandidujúce politické strany ponúknuť? A koho teda budem voliť?



Nedávno sa v DenníkuN objavila správa, ktorá informovala o simulovaných voľbách medzi slovenskými stredoškolákmi. Výsledok bol v médiách interpretovaný ako šokujúci- stredoškoláci by si do parlamentu zvolili i extrémistickú politickú stranu Mariána Kotlebu a rovnako tak by sa do parlamentu s druhým najvyšším počtom poslancov dostala aj strana podnikateľa Borisa Kollára, ktorý sám seba neoznačuje za politika. Je však tento výsledok až taký prekvapivý? Čo je na ňom v skutočnosti také šokujúce? Podľa slov sociológov ide v prípade mladých ľudí predovšetkým o tzv. rebéliu, a teda snahu odkloniť sa od mainstreamu, odlíšiť sa od ostatných. Všetky tieto aspekty sú však spojené s politickou negramotnosťou a veľakrát idú ruka v ruke s nezáujmom. Niektorí sociológovia sa zhodli na výhodnosti toho, že mladí stredoškoláci ešte nedisponujú aktívnym volebným právom, keďže ich názory ešte nie sú jasne zadefinované a podložené skutočným záujmom o budúcnosť našej krajiny.

Prečo je dôležité ísť voliť?

Primárnym aspektom úspešnej voličskej účasti- nielen účasti ale aj jej výsledkov- je množstvo ľudí, ktorí svoje volebné právo adekvátnym spôsobom využijú. Mladí ľudia a teda aj študujúca mládež, predovšetkým vysokoškolskí študenti, sú tá zložka voličov, na ktorú má budúce formovanie spoločnosti veľký dopad. Majú pred sebou celý svoj profesijný, občiansky i osobný život. Predovšetkým kvôli podmienkam, ktoré vláda vytvára mladým vysokoškolským študentom alebo začínajúcim podnikateľom, sa títo ľudia rozhodnú v krajine ostať či skúsiť šťastie v zahraničí.

freedom-307791_960_720

Mnohí odchádzajú frustrovaní z nedostatočných príležitostí ihneď po skončení štúdia a nadávajú na Slovensko ako na krajinu bez perspektívnej budúcnosti. Pokiaľ sa tu, podľa ich slov, neprestane kradnúť a nezmení sa mentalita slovenskej politiky, Slovensko nie je krajina pre mladých.

Mladí ľudia a teda aj študujúca mládež, predovšetkým vysokoškolskí študenti, sú tá zložka voličov, na ktorú má budúce formovanie spoločnosti veľký dopad.

Napriek tomu, že sme dávno za rokom 1989, s princípmi západného sveta máme toho málo spoločného. Aspoň tak to vníma študujúca mládež. A tak bez výčitiek a bez akejkoľvek nostalgie či smútku zanechávajú za sebou Slovensko ako krajinu s mnohými trhlinami, ktorej niet pomoci. Teraz však majú šancu zmeniť miesto, kde sa narodili. Alebo nemajú? Je šanca, že svojimi hlasmi vôbec niečo ovplyvnia? Pozrime sa, čo si o problematike slovenskej politiky a nadchádzajúcich volieb myslia samotní vysokoškolskí študenti.

Čo ma (de)motivuje?

Motivácia vs. demotivácia. Chcieť niečo zmeniť alebo len pasívne čakať na oznámenie výsledku volieb. Existuje i tretia možnosť a tou je upadnutie do skepsy a absolútny nezáujem o veci verejné.  Medzi mladými sa však nachádzajú aj takí, ktorí v tom majú jasno. Študent Adam Kaščák z Prešova voliť určite pôjde a podľa jeho názoru by mal každý človek ísť voliť v prvom rade preto, že takýmto hlasom disponuje a vo vzťahu k štátu je to podľa neho povinnosť.  Podľa neho však nás ako voličov určite vedome či nevedome ovplyvňujú kauzy a problémy v štáte, ktoré sa nedajú prehliadnuť. „Neviem však či je niečo konkrétne čo ma ťahá zúčastniť sa týchto, či iných volieb. Ak budem mať nechuť „niečo zmeniť“ už len pri voľbách, tak potom ako inak sa môžem pričiniť k „lepšiemu Slovensku“? Toto sú frázy ako v predvolebnej diskusii pri Zlatici Puškárovej,“ smeje sa Adam a dodáva, že jasného kandidáta ešte nemá a nebude mať, pokiaľ si neprečíta celú kandidátku. „Určite však viem, že nebudem voliť SMER, KDH a SNS.“

Andreu Benedekovú, študentku ktorá odišla zo Slovenska študovať do Viedne, k účasti na voľbách motivuje predovšetkým to, že sa možno konečne podarí odstaviť SMER z vedúcich pozícií. „Ale neviem nakoľko je to pravdepodobné,“ dodáva Andrea.

„Voliť pôjdem, a to minimálne kvôli dvom veciam. Je to moja občianska povinnosť a zároveň privilégium- ísť voliť. Ľuďom by to nemalo byť jedno, kto je vo vláde,“ pokračuje v diskusii, čo ho motivuje resp. demotivuje v rámci volieb na Slovensku študent Technickej univerzity v Košiciach, Samuel Prištiak. „Stretol som sa s názorom: ja nejdem voliť, lebo neviem koho.“ Podľa neho je to však vo veľkej miere lenivosť.

„Ak budem mať nechuť „niečo zmeniť“ už len pri voľbách, tak potom ako inak sa môžem pričiniť k „lepšiemu Slovensku“?“

„Myslím si, že človek musí minimálne vedieť, koho vo vláde nechce. A keď voliť nejde, práve tá strana, ktorú tam nechce, jeho hlas dostane. Mám rád zmenu. Zmena prinesie niečo nové a buď to bude lepšie, alebo horšie. Ale je tam šanca, že to bude lepšie, a preto tú zmenu chcem. Ak to bude horšie, tak sme to aspoň skúsili,“ dodáva Samo mierne skepticky.  V reakciách väčšiny študentov, ktorých som oslovila s otázkou, či sa zúčastnia tohtoročných volieb, sa okrem odhodlania objavujú i skeptické poznámky či narážky. Podľa Samových slov však nič zlé netrvalo večne. Čím tvrdšia vláda bola, tým kratšie vydržala. Práve kvôli tomu pôjde voliť. „A koho pôjdem voliť? Sympatizujem so Sieťou, má dosť veľkú šancu. Procházku sledujem už od prezidentských volieb a celkom s ním súhlasím. Ale ešte si to určite premyslím,“ dodáva na záver.

Študent Samo dúfa, že blížiace sa voľby konečne niečo zmenia.

Boris Wilde,  študent Univerzity Karlovej z Prešova, považuje voľby vo  všetkých skutočne demokratických krajinách  za jediný a kľúčový nástroj občanov, ktorým môžu nielen vyjadriť svoj názor, ale sa aj reálne podieľať  na tvarovaní politiky štátu, či mesta. Preto by podľa jeho slov mal ísť voliť každý, kto si uvedomuje, že demokracia a s ňou spojená sloboda, nie je samozrejmosťou. „Na druhej strane voľby často legitimizujú vlády ľudí, ktorí v náročných časoch zneužívajú ľudské emócie a verbujú tak vystrašených a nahnevaných voličov. Nestačí len voliť, ale aj dobre si premyslieť koho. Pre mňa osobne je tu jasný dôvod prečo nevoliť súčasnú vládu. Je to množstvo káuz, ktoré len potvrdzujú kritický stav deľby moci. Aj viaceré opozičné a novovzniknuté strany ukázali počas predvolebnej kampane pravú tvár,“ pokračuje Boris. Pre neho obstáli strany ŠANCA a MOST-HÍD. Oceňuje ich volebný program a stotožňuje sa s ich názormi na zahraničnú politiku, ktorá ukáže, kam smerujeme a kam budeme v budúcnosti patriť. „Absolútne podporujem spoluprácu v rámci EÚ a NATO. Za ďalšiu dôležitú vec z hľadiska domácej politiky považujem znovu-naštartovanie podnikateľského sektora, ktorý v súčasnosti čelí tlaku zo strany ľavicovej vlády a pritom je kľúčový pre udržanie a zvyšovanie životnej úrovne.“

Nestačí len voliť, ale aj dobre si premyslieť koho.

Názory mladých voličov sa rozchádzajú v mnohých veciach. Každý z nich hľadá a nachádza vo svojich preferovaných stranách iné priority. „Ja pôjdem voliť pravdepodobne ĽS-NS, keďže v princípe mám podobné hodnoty, hlavne čo sa týka zachovania prirodzenej morálky, ochrany tradičnej rodiny a taktiež som za zmenu systému, vystúpenie z EÚ a NATO, spravodlivé platy pre obyvateľov a suverenitu Slovenskej republiky od nadnárodných korporácii,“ hovorí Michal Drozd, študent z Bratislavy a na otázku, čo ho ťahá k volebným urnám odpovedá: „Voliť ma motivuje hlavne pasivita väčšiny mladých ľudí k spoločenskému dianiu, čo podľa mňa je jednou z najväčších chýb dnešnej doby.“

stairs, people, airport

Z radov študentov sa však ozývajú aj hlasy, ktorých nespokojnosť s momentálnou situáciou v slovenskej politike je takmer hmatateľná. Študentka Soňa  z Prešova má jasný názor na to, prečo pôjde voliť. „Voliť pôjdem, lebo každý hlas sa počíta a keď nebudem spokojná s vládou, ktorá bude zvolená, tak aspoň môžem nadávať, lebo som bola voliť a nebudem ako ostatní, ktorí nejdú voliť a potom sa na všetko sťažujú. Pritom to nijak neovplyvnili. Ak chcem, aby to tu na Slovensku nejako vyzeralo, tak by bola chyba neísť voliť. Ešte si nie som istá, komu dám hlas, ale určite nebudem voliť starých politikov, ktorí rozkradli štát a nepotrebujem ich v tom ďalej podporovať.“

Prečo teda mladí nechodia voliť?

Nás v rámci problematiky volieb zaujímalo hlavne to, prečo sa im  mladí ľudia veľakrát vedome vyhýbajú. Odpoveď sme hľadali v radoch samotných študentov. Je to problém politickej gramotnosti alebo sa mladí ľudia všeobecne o politické dianie na Slovensku nezaujímajú a sú voči nemu ľahostajní? Alebo ide len o typickú lenivosť v rámci ktorej všeobecne panuje názor, že „voľbami aj tak nemám šancu nič zmeniť?“  Otázky sú jasné a odpovede na ne ešte jasnejšie.

„Ak chcem, aby to tu na Slovensku nejako vyzeralo, tak by bola chyba neísť voliť.“ 

„Je to podľa mňa z väčšej časti chyba školstva, ktoré produkuje množstvo ľudí bez občianskeho povedomia“ odpovedá na otázku Boris. „Takže ako hovoríš, je to určite absencia nejakých znalostí. Ale hlavne ide o prístup škôl, žiakov neučia byť občanmi ale ich len produkujú, jednoducho zastaralé školstvo. A myslím že „aj tak nič nezmením“ je len prejav toho problému. Pretože keď raz človek pochopí, čo sú voľby a prečo sú dôležité, tak si uvedomí aj silu svojho hlasu,“ hovorí študent Boris.

983797_287724971414703_863497463262905175_n
Adam určite voliť pôjde.

Svojím názorom na problematiku absencie mladých ľudí vo voľbách naňho nadväzuje študent Adam, ktorý by sa priklonil k tomu, že mladí ľudia si myslia, že prostredníctvom volieb nemajú šancu nič zmeniť a možno je to všetko sprevádzané skepsou z predošlých volebných období a podobne. „A možno majú pocit, že na veľkú zmenu je potrebný akýsi puč, demonštrácie, násilie, hádzanie sklených fliaš na ťažkoodencov pred prezidentským palácom. A celé to rezultuje do toho, že si ten „mladý“ asi povie to typické, „veď aj tak nič nezmením/ stále sa bude kradnúť/ každý politik sa chce aj tak len nabaliť. Je to hlavne chyba školstva, ktoré produkuje množstvo ľudí bez občianskeho povedomia. Je dobrá otázka, prečo nechodia voliť“, smeje sa študent Samo. „Áno, myslím, že niekedy je to politická neznalosť, nezáujem alebo lenivosť ale poznám aj takých, ktorí by radi  išli voliť, lenže v dnešnej dobe nevedia, komu majú veriť. A tomu dosť rozumiem, pretože väčšina informácii, ktoré majú o daných politických stranách a osobnostiach pochádza z masmédií. Čo je pochopiteľné a nedá sa tomu zabrániť.“

 „Je to hlavne chyba školstva, ktoré produkuje množstvo ľudí bez občianskeho povedomia.“

Samo však vidí problém hlavne v tom, že len niektoré z mnohých médií sú politicky neutrálne. Väčšina sa či už skryto alebo otvorene prikláňa k ľavici alebo pravici. Potom je samozrejmé, že jedni druhých sa snažia čo najviac znemožniť a preto veľa vecí prekrúcajú a snažia sa nájsť čo najviac špiny  na oponentovi. K divákom sa podľa neho dostávajú rôzne šokujúce správy, ktoré vedú k tomu, že človek naozaj nevie, komu má veriť a preto voľby jednoducho odignoruje. „Samozrejme, nie všetky médiá sú také. Mnoho ich je nestranných a tie treba preferovať ak sa chceme niečo naozaj dozvedieť.“ Samuel na záver dodáva, že voliť je potrebné ísť za každú cenu. „Aj v prípade, keď si nie sme istí, či volíme toho správneho. Strom sa pozná po ovocí. Tak aj politikov môžeme hodnotiť až potom, keď im dáme možnosť prejaviť sa. Na druhej strane, keď sa mladí ľudia nenaučia chodiť na voľby, tak o takých 30 rokov, keď vymrie staršia generácia voličov, bude na voľbách 5 percentná účasť,“ konštatuje na záver.

Michal Drozd, študent z Bratislavy dodáva, že podľa jeho mienky má na neúčasti mladých voličov vo voľbách veľký vplyv celkový úpadok morálky a snahy tu niečo zmeniť. „A prehnane konzumný spôsob života, pocit že sa ich to netýka, život len zo dňa na deň nehľadiac pri tom na budúcnosť nielen vlastnú ale napr. aj ďalších generácií,“ dodáva.