Slovenčina bola označená ako najnáročnejšia reč na svete. Existuje vôbec najťažší jazyk?

Na svete je takmer 6-tisíc jazykov a väčšina ľudí ovláda maximálne dva alebo tri. Sú však medzi nami aj polygloti, ktorí ovládajú plynulo viac ako sedem či dokonca osem jazykov. Naša slovenčina patrí medzi tie ťažšie jazyky, ale rozhodne nie je najťažším jazykom sveta. K vzniku tohto hoaxu sa vyjadrila aj Slovenská akadémia vied. Samozrejme, vždy záleží aj na uhle pohľadu, akým na veci pozeráme, a to platí aj teraz.

Každý jazyk sa počíta

Všetko ale závisí aj od človeka, ktorý sa jazyk učí. Je všeobecne známe, že ak nás jazyk, ktorý sa učíme, nebaví, neučí sa nám dobre, čo môžem len potvrdiť. Už na strednej škole som si všímala odpor svojich spolužiakov k nemčine. Moja kamarátka mala v prvom ročníku na vysokej škole taktiež povinnosť zvoliť si medzi nemčinou a španielčinou, ktorú si vybrala, ale mala obrovský problém s učením. Nebavilo ju to, ale taktiež hovorila, že nepatrí medzi „jazykové typy“.

Párkrát som jej aj pomáhala a dodnes si pamätám pár fráz. Zrejme za to ale môže aj moja zatiaľ malá znalosť taliančiny, ktorú som sa začala učiť na vlastnú päsť. Učím sa taliansky veľmi nepravidelne približne 4 mesiace a môžem potvrdiť, že je to jeden z ľahších jazykov na učenie. „Všetko závisí od toho, aké jazyky človek už ovláda, čiže nemáte problém naučiť sa taliansky, ak viete španielsky, pretože oba jazyky sú románske. Taktiež sa dobre učia jazyky s podobnou gramatikou, akú máme my. Keď si však zoberieme slovenčinu ako jazyk, ktorý sa učí Kórejec, bude to pre neho veľmi ťažká výzva. Poprípade naopak. Pre nás sú najťažšie jazyky tie, ktoré majú znakové písmo a kde sa treba učiť každé slovo aj zapísať, ako napríklad japončina,“ vysvetľuje jazyková mentorka a polyglotka Lýdia Machová.

Každý jazyk má svoje špeciality a podľa Machovej sú pre nás Slovákov vo všeobecnosti náročnejšie jazyky so znakovým písmom (čínština, japončina), kde sa treba učiť každé slovo aj zapísať (teda nepomôže nám znalosť abecedy), tonálne jazyky (čínština, thajčina), ktoré využívajú rôzne tóny vo výslovnosti. Je pre nás ťažké ich rozlišovať a napodobňovať. Ale  sú to tiež ugrofínske jazyky (fínčina, maďarčina), ktoré sa vyznačujú komplexnou gramatikou. „Nemčina sa často považuje za ťažký jazyk, ale stačí, ak na to človek nejde klasickou, gramatickou metódou, ktorú poznáme zo škôl, a aj z nemčiny sa môže stať krásny, jednoduchý, logický jazyk, ktorý sa dá naučiť v proiebehu roka na veľmi pokročilú úroveň,“ radí Lýdia.

Treba začať univerzálnym jazykom

Rozmýšľate, že sa naučíte nejaký jazyk vo svojom voľnom čase a už aj hľadáte, ktoré jazyky sú najľahšie na učenie? Rozhodne si vyberte esperanto. Je to medzinárodný jazyk, avšak žiadna krajina ho nepoužíva, pretože je to jazyk plánový. Vytvoril ho doktor Zamenhof na konci 19. storočia. V čom spočíva výhoda učenia sa tohto plánového jazyka? Lýdia Machová vyzdvihuje nielen to, že pomáha pri učení sa ostatných jazykov, ale aj to, že pozostáva len zo 16 základných pravidiel a nemá ani jednu výnimku. Slovná zásoba esperanta pochádza hlavne z európskych jazykov, takže to výrazne pomáha. Bežne sa ho človek naučí za 3 – 6 mesiacov. 

„Všetky podstatné mená sa končia na -o (domo, telefono), prídavné mená na -a (larga, longa), slovesá v prítomnom čase na -as (mi dormas, vi amas), atď. Slová sa skladajú logicky podľa významu, napr. sana je zdravý, malsana je opak zdravého, teda chorý (juna je mladý, maljuna je starý), -ulo je človek, ktorý má nejakú vlastnosť, a preto malsanulo je pacient (belulo je krásavec, drinkulo je ožran) a -ejo je miesto, kde sa niečo vykonáva alebo nachádza: malsanulejo je nemocnica (doslovne miesto, kde sa nachádzajú pacienti), drinkejo je krčma a dormejo je spálňa. V žiadnom inom prirodzenom jazyku to nefunguje takto krásne logicky a bez výnimiek, “ popisuje esperanto Lýdia Machová. Za ľahký a aj ďalší plánový jazyk považuje Lýdia aj toki pona, ktorý obsahuje len 119 slov, spojených extrémne jednoduchou gramatikou. Jednoduchosť jazyka má však aj svoje nevýhody, dajú sa v ňom vyjadriť len veľmi jednoduché veci bez upresnenia.

Ak sa nechcete učiť plánový jazyk, Lýdia Machová považuje španielčinu a taliančinu ako jednoduchšie jazyky na učenie sa, taktiež ale aj nórčinu, ktorá ale vyžaduje o niečo viac snahy ako predošlé „ľahšie“ jazyky.

V dnešnej dobe však už nestačí vedieť len angličtinu a náš rodný jazyk. Už len pri pohovore do zamestnania sa na vás budú pozerať inak, keď vo vašom CV bude aj iný jazyk ako angličtina. Ako to docieliť? Vybrať si jazyk a naučiť sa ho. Polyglotka Lýdia Machová odporúča zaoberať sa najskôr aspoň pol roka esperantom. Hlavne ak sa chcete učiť európske jazyky. Je dokázané, že takto sa ľudia učia jazyk nielen rýchlejšie; vedia ho plynulejšie, neboja sa rozprávať, dosahujú o 30 – 50 % lepšie výsledky pri učení sa. Esperanto taktiež odporúča, aj keď sa „zaseknete“ pri učení jedného jazyka. Práve pri učení esperanta vás možno cudzie jazyky začnú baviť. A ktovie, či v sebe neobjavíte aj polyglota.