Fitness influencerka Andrea, ktorá sa chorobne bála jedla: Prekvapilo ma, aké množstvo ľudí trpí poruchou príjmu potravy

Podobnými problémami si prešla aj Andrea Štěchová. Všetko sa začalo celkom nevinne, keď sa ako 14-ročná chcela páčiť okoliu. Neskôr to však prerástlo k závislosti na vlastnom tele. Nadmerné cvičenie, prvotné obmedzovanie a následná strata kontroly v jedle, ale hlavne v hlave. Takýto prístup dokáže vyústiť až do poruchy príjmu potravy.

Dokážeš sa vrátiť späť v čase a spomenúť si na chvíle, kedy to všetko začalo? Aké myslíš, že sú príčiny tvojej choroby?

Najskôr som sa chcela len páčiť, či už okoliu, alebo sama sebe. Rodina z otcovej strany má kyprejšie tvary a na tie som mala nábeh aj ja. Vtedy som verila všetkým tým mýtom, že sacharidy po 18:00 sa už menia na tuky a podobne. To vyústilo k mojej prvej poruche príjmu potravy, čo bola ortorexia. Naozaj som sa chorobne bála jedla. Delila som ho na zdravé a nezdravé. Samozrejme, tomu nezdravému som sa vyhýbala úplne. Bolo to pre mňa skutočne obmedzujúce, dokonca ani na vlastnej oslave narodenín som nezjedla tortu. Neskôr to prerástlo do mentálnej anorexie, kedy som sa v zrkadle vôbec nevidela tak, ako som v skutočnosti vyzerala a ako ma vnímalo okolie.

View this post on Instagram

Žiadne pózy, žiadne dobré svetlo v zrkadle. Proste ja. A moja cesta. Pretože o nej to je. Nejak si to naplánuješ, no na začiatku nevieš kam všade ťa zavedie. Na začiatku si myslíš, že to, čo robíš, je správne. Postupne zisťuješ, učíš sa, padáš, vstávaš, zase padáš a zase vstávaš. Lepší. Silnejší. Fotka v ľavo nie je z dôb kedy som začínala. Je z dôb, kedy som už štvrtým rokom bola zamilovaná do cvičenia a zlepšovania sa. Je z minulého leta. Z leta, keď sa boj s jedlom stal tak veľký, až sa zdal neporaziteľný. No ten boj som bojovala sama so sebou. Tvárila sa pri tom šťastne. No nemôžete byť úplne šťastný ak neustále bojujete. “Nie je to až také strašné.” “Každému je aj tak jedno, ako vyzerám.” “Od zajtra už naozaj prestaňem.” Vravievala som si. A mala som pravdu. Nebolo to na prvý pohľad strašné a každému to bolo jedno. Ale ide o to, čo sa odohráva v tvojej hlave. Či sa cítiš vo svojej koži tak, ako sa cítiť chceš. Ostatní ti povedia, že vyzeráš dobre. Ale o nich teraz nejde. Ide o teba. Ty vieš, či to na čo sa pozeráš do zrkadla, si skutočne ty. A kým nevyhráš boj v hlave, nevyhral si. Aj pred tým som sa dostala naspäť do formy. V mojej hlave však stále bolo vedomie, že raz prípade deň, keď znovu zlyhám. Vedela som to. Vedela som, že raz sa znova budem cítiť strašne. A tak sa aj stalo. Ale teraz už viem, že sa nestane. Viem, že som úplne slobodná. Viem, že keď som to dokázala ja, dokážeš to TY. Viem, že potrebuješ vedieť, že to dokážeš. Že potrebuješ počuť, že je cesta von. Tak ma počúvaj. Nevzdáš to. Pretože vieš aký je to pocit, keď sa vzdáš. A ten už zažiť nechceš. Tak prestaň teoretizovať o tom, čo máš robiť. Ty vieš čo máš robiť. Tak začni. ZAČNI. #nicimkomfort

A post shared by Andrea Štěchová (@andy.stech) on Mar 20, 2019 at 6:17am PDT

Kedy si si uvedomila, že trpíš takouto psychickou poruchou?

Prišlo obdobie, kedy som prestala mať menštruáciu a uvedomila som si, že niečo nie je v poriadku. Mala som na výber, buď podstúpim hormonálnu liečbu alebo priberiem. Najskôr som mala pocit, že teraz hodím za hlavu všetko to, čo som dosiahla a nadobudla, no potom som začala postupne viac a viac jesť. Nakoniec to skončilo pri záchvatovom prejedaní, čo je klasický scenár. Najhoršie štádium a zároveň aj taký bod zlomu bol, keď som sa prejedla tak, až som zvracala. Bolo mi dokonca tak fyzicky zle, že som sa ledva hýbala. Vtedy som si uvedomila: „Andrea, takto to už ďalej nepôjde!“

Ako to vnímali tvoji rodičia?

Mamina vedela, že som tvrdohlavá, tak mi potajomky solila a cukrila jedlá. Nikdy som si nedala povedať, a tak usúdila, že je zbytočné, ak mi bude niečo zakazovať alebo naopak prikazovať. Jediné, čo som jej až neskôr povedala, bolo to, že som zvracala z jedla. Keď to zistila, bola veľmi prekvapená, ale ja som jej to oznámila až v období, kedy som bola vyrovnaná sama so sebou a všetko bolo v poriadku. Nerobila preto žiadny cirkus. V podstate bola pre mňa veľkou oporou.

Trpela si ortorexiou, mentálnou anorexiou, dokonca aj záchvatovým prejedaním. Vedela by si ohraničiť, koľko asi jednotlivé obdobia trvali?

Moja cesta trvala asi sedem rokov. Myslím, že jeden až dva roky som mala ortorexiu, z ktorej som sa postupne vyškriabala, keď sme si s maminou robili napríklad štvrtkové pudingy a podobné veci. Postupným jedením som sa dostala až k záchvatovému prejedaniu, ktoré u mňa pretrvávalo do minulého roka. Keď som bola chorá, mamina bola v robote a ja som mohla stále jesť, vtedy to bolo najhoršie. Ten kto trpí záchvatovým prejedaním je najčastejšie, keď ho nikto nevidí. Môže to prejsť až do takého štádia, že sa správaš ako fajčiar, ktorý si musí zapáliť. Toto obdobie ale neviem presne ohraničiť.

Ako vyzeral tvoj jedálniček pri týchto diametrálne odlišných poruchách príjmu potravy?

Pri ortorexii som jedla klasickú kulturistickú stravu (smiech). Napríklad, na raňajky som mávala ovsené vločky s banánom. Zjedla som kvantá kuracích pŕs a tvarohu, aby mi bielkoviny ochránili svaly. Sacharidy som po 12:00 už nejedla takže po tréningu som si dala len proteínový šejk. Na začiatku obdobia, kedy som sa záchvatovo prejedala, som sa vedela ešte ako-tak ustriehnuť. Neskôr to ale prešlo až do toho, že som sa rozjedla už ráno. Hlava si preto povedala, že je celý deň stratený a v jedle som sa mohla aj utopiť.

View this post on Instagram

Anička povedala Majke, že jej obľúbená instagramová influencerka zdieľala 30-dňovú výzvu aka žiadne “nezdravé” jedlo, každý deň trénovania, na raňajky detox čajíček a bez zosťíhlovacieho pásu by to samozrejme nebolo ono. A tak skončil 30ty deň, ktorý Anička s Majkou horko-ťažko dobojovali. A prišla tá chvíľa. Chvíľa keď oficiálne zvládli challange a môžu sa (odpuste mi) dožrať všetkého, čo tak milujú. No a ako jedia tak jedia, až sa prejedia na začiatok svojej ohromnej driny a tak sa opäť pustia do ďalšieho challangu tej istej instagramovej influencerky lebo ani jej to teda moc dlho po skončení nevydržalo. Dnes to ale vieme zaobaliť do hashtagu #selflove, takže všetko vporiadku, či? No potom prišla Lucka a hovorí Tamarke “Tami, poďme seriózne spraviť v niektorých oblastiach zmenu ale s rozumom”. A tak začali študovať viac informácií o strave až zistili, ako mnoho môžu jesť a nemusia si odopierať. Naštudovali si o tréningu a zistili, že viac neznamená vždy lepšie. Rozhodli sa každý deň zvýšiť svoj NEAT a tak vystúpili z autobusu o zastávku skorej a do práce sa trochu prešli. Eskalátory vymenili za schody. Autobus za chôdzu. Robili malé kroky. Každý deň. Vytvárali si zvyky, ktoré im postupne zmenili život. Nie 30 dní. Ale každý jeden deň z tých dní na tejto planéte Zem, keď oni majú možnosť vytvárať zvyky a staré zvyky naopak zahrabať pod zem. Tak čo? Ku ktorej parte sa pridáš ty?

A post shared by Andrea Štěchová (@andy.stech) on Jan 31, 2019 at 1:08am PST

Bránili ti tieto psychické ochorenia v každodennom živote pri bežných povinnostiach?

Mne to zabralo veľmi veľa času, ktorý som mohla využiť inak, efektívnejšie. Veľakrát som len prišla a jedla, jedla a jedla, no potom som už nič nedokázala urobiť, lebo som bola prejedená. Jednoducho som sa už modlila, aby bol ďalší deň a mohla som začať odznova. Zároveň som ale vedela, že keď sa ráno zobudím, budem zo seba sklamaná, že som to znovu pokašľala.

Vieš si spomenúť, aké myšlienky ťa v tomto období prenasledovali?

Keď som bola chudučká, tak som sa sama sebe páčila. Cítila som to zadosťučinenie, že pracujem na sebe a vidím aj výsledky. Aj neskôr, keď som začala zvracať, myslela som stále len na to, že musím nejako vyzerať. Vtedy som však veľmi pribrala aj napriek zvracaniu. Viem, že som sa hanbila ísť cvičiť, chodiť do školy a nosila som dlhé svetre.

Pomáhal ti niekto pri tvojej ceste k uzdraveniu alebo si si tým musela prejsť sama?

Bola to pre mňa viac-menej taká sranda, lebo som nikdy nemala pocit, že ja som tá, čo trpí nejakou poruchou. Vytvorila som na Instagrame portfólio, kde som sa usilovala pomôcť ľuďom, ktorí sú na tom zle. Pre mňa bola pomoc to, že som pomáhala druhým. Ako to ale naozaj je som si uvedomila, až keď som sa na to pozrela spätne.

Koľko ti trvalo dostať sa z toho najhoršieho štádia?

Bol to úplný prelom. Zo dňa na deň som si povedala: „A dosť!“ A aj sa tak stalo. Už som nedokázala fungovať s tým, že mi bolo fyzicky zle. Svojím spôsobom som vedela, čo by som mala robiť. Mala som naštudované rôzne podklady k tomu, ako sa správne stravovať, ale neriadila som sa tým. Skôr ma ovládali moje emócie. Bolo veľa takých momentov, keď som si myslela, že som v poriadku. Moje podvedomie však vedelo, že sa to zlomí.

View this post on Instagram

Na 1.januári nie je nič čarovné. Ani na zajtrajšku. Ani na pondelku. Nič čo by bolo iné ako dnes. Nič čo by ti dalo väčšie možnosti začať ako máš dnes. Žiadna vhodnejšia chvíľa a priležitosť. Je to len komfort v tvojej hlave, ktorý ti našepkáva, že začneš až po Vianociach ale najprv si to ešte poriadne užiješ. Ten instý komfort, ktorý ti to šepkal o takomto čase minulý rok. Ten, vďaka ktorému si dávaš rovnaké novoročné predsavzatia zas a znova. Majster výhovoriek vie byť takmer každý. Je to ľahké. Je ľahké začať od nového roku. Až kým neodbije polnoc a ty zistíš, že sa to rovnako nechce ako pred dvoma týždňami. To je normálne. Komu sa chce začať? Začať je ťažké. Mrte ťažké. Ale odkladať začiatok a potom ľutovať, prečo som nezačal minulý rok..to je snáď ešte horšie. Nebude lepšia chvíľa, lepšia príležitosť, lepší vzduch a lepší ľudia v gyme. Prestaň odkladať veci na čas (ne)určitý. Daj si predsavzatie pre dnešný deň. Nie predsavzatie pre nový rok.

A post shared by Andrea Štěchová (@andy.stech) on Dec 17, 2018 at 12:14pm PST

Nemáš niekedy myšlienky, ktoré by ťa opäť ťahali zlým smerom?

Teraz, keď už poznám svoje telo a viem, čo chce a čo potrebuje, tak mu to dám. Začala som študovať výživu, takže sa viac vyznám v tejto problematike.

Myslíš, že v tomto období je veľa mladých ľudí, ktorí trpia nejakou poruchou príjmu potravy?

Keďže môj Instagram pozostáva prevažne z rád ohľadom stravy a zdravého životného štýlu, tak mi veľa ľudí píše o ich problémoch. No nečakala som, že to bude až taký veľký počet. Najviac ma však prekvapilo, že medzi nimi bolo aj množstvo chalanov, ktorí prechádzajú niečím takýmto.