5 činností, ktoré nám môžu zachrániť život. Reťazec života!

Je úžasný pocit niekomu zachrániť život. Ako sestra som sa veľakrát stretávala počas svojej praxe so situáciami, kedy som nemala čas premýšľať, ale musela som konať. Na vyučovacích hodinách ma panie učiteľky pripravili na všetky možné a rôzne zranenia, s ktorými sa v praxi môžem stretnúť. Vraveli postupy, ako čo najrýchlejšie zranenému prinavrátiť zdravie. Avšak všetko to boli iba úlomky jedného celku, ktorý sa volá reťazec života. Počuli ste už o ňom?

Reťazec života je súbor činností, ktoré veľakrát ľuďom zachránia život.

Väčšinou na každom kurze prvej pomoci nás naučia jedno z najdôležitejších. Odborne tento výkon nazývame kardiopulmonálna resuscitácia. Laicky by sme to mohli nazvať ako masáž srdca a umelé dýchanie. Vtedy už istotne každý vie, o čo ide. Ak si však myslíte, že to je podstata prvej pomoci, ste na omyle. Tých činností pre záchranu života je omnoho viac.

1. Zistiť, čo sa stalo

Ak nezistíme príčinu úrazu zraneného a situáciu začneme riešiť našimi poctivo naučenými vedomosťami, zranenému tak mnohokrát ublížime. Nie každé zranenie sa ošetruje rovnako. Nie každé sa ošetruje v postupných krokoch, ktoré znázorňujú učebnice. Laici sa učia len z kníh, tí (viac-menej) šťastlivci z praxe. Základ majú však všetci rovnaký.

Je dôležité zistiť príčinu situácie a taktiež lokalizáciu a veľkosť zranenia. Pokiaľ nám zranený človek nedokáže odpovedať sám, požiadame o pomoc okoloidúcich svedkov (ak nejakí existujú).

Hmatovým vyšetrením od hlavy až k pätám lokalizujeme možné krvácanie. Vyšetrenie vykonávame opatrne a jemne. Najlepšie je, ak máte so sebou sterilné rukavice, ktoré sú v povinnej výbave autolekárničky. Vždy je v najlepšom záujme ošetriť najprv viditeľné krvácania, pretože väčšinou tie sú pre zraneného najohrozujúcejšie.

Dôležité je lokalizovať vonkajšie krvácanie a ošetriť ho. Ak by sa zranený nachádzal v bezvedomí, našimi ďalšími intervenciami by sme mu mohli ublížiť, ak tento krok vynecháme.

Ak zranený nereaguje na naše slová, je dosť možné, že je ohrozené i jeho vedomie. Jemným bolestivým stimulom na ušnici môžeme pozorovať, či reaguje na bolesť. Pokiaľ nie, musíme bezodkladne skontrolovať dýchanie.

Vidím, cítim, počujem. To je základ všetkého. Priložíme ucho k ústam a nosu zraneného a počúvame (cítime), či dýcha. Priloženou dlaňou k hrudníku vidíme, či sa dvíha hrudný kôš. Dvomi prstami podvihneme bradu, aby sme zabránili zapadnutiu jazyka. Pokiaľ sa neobnovilo dýchanie, začíname s masážou srdca. No ešte predtým voláme rýchlu záchrannú pomoc (RZP).

2. Voláme o pomoc rýchlu záchrannú službu

Hoci si myslíme, že všetko zvládneme aj sami, nie je to tak. S resuscitovaním prestávame iba v prípadoch, že sa zranený preberie, alebo nevládzeme. Nevládať vykonávať masáž srdca nie je hanba. Preto ďalší z dôvodov, kedy prestávame s oživovaním, je príchod záchrannej služby.

Najlepšie je volať na 112, kedy musíme opísať, kto sme, kde sme a čo sa stalo. Zo skúseností môžem dodať, že ak poviete, akú prvú pomoc ste poskytli zranenému, záchranári sa vedia počas výjazdu lepšie pripraviť. Tak isto vás vie operátor navigovať cez telefón v ďalších postupoch alebo vie na miesto nehody zavolať aj inú formu pomoci (technickú, psychologickú a podobne).

S výkonom prvej pomoci končíme vtedy, keď nevládzeme, keď sa zranený prebral alebo keď nás vystriedajú záchranári. Nie je hanba povedať, že nevládzeme. Kardiopulmonálna resuscitácia je kritická rovnako pre zraneného, ako aj pre nás.

Najčastejšia zástava dýchania u dospelého jedinca nastáva vplyvom srdcových porúch. U detí je to opačne, kedy je problém práve s dýchaním. Pokiaľ podávame prvú pomoc dieťaťu, je dôležité najprv začať s umelým dýchaním a masážou srdca a potom s volaním RZP, ak sme na tieto činnosti sami.

3. Masáž srdca a umelé dýchanie

Zranený musí bezpodmienečne ležať na tvrdom povrchu (najlepšie zem). Pokiaľ neuvoľnil zapadnutý jazyk dýchacie cesty (mohlo sa tak stať po podvihnutí brady dvomi prstami), je dôležité začať s masážou srdca a umelým dýchaním. Zranenému uvoľníme odev. Musíme myslieť na to, že nesmie mať žiadne viditeľné krvácania. Pokiaľ má, najprv ich ošetríme.

Dieťa do jedného roka: masáž srdca vykonávame dvomi prstami v strede hrudníka medzi prsnými bradavkami. Najprv však nesmieme zabudnúť na umelé dýchanie. Perami obopneme nos i ústa zraneného dieťaťa, vdýchneme 5 x len obsah našich úst. Následne si dieťa položíme na ruky a vykonáme 30 stlačení. (voláme RPZ) Po nich nasledujú dva vdychy. Cyklus sa opakuje.

Menšie dieťa: masáž srdca vykonávame jednou dlaňou v strede hrudníka medzi prsnými bradavkami. Najprv však nesmieme zabudnúť na umelé dýchanie. Vdýchneme 5 x len obsah našich úst, následne vykonáme 30 stlačení. (voláme RPZ) Po nich nasledujú dva vdychy. Cyklus sa opakuje.

Dospelý človek: (voláme RZP) približne v strede hrudníka v úrovni prsných bradaviek položíme preložené dlane. Ruky musíme mať pevné a vystreté. Za žiadnych okolností nesmieme povoliť a pokrčiť ruky v lakťoch. Začneme s masážou srdca, čo predstavuje 30 stlačení. Hrudný kôš by sme mali stlačiť približne o 2 a viac cm. Následne chytíme nosné krídla a dvakrát vdýchneme obsah pľúc cez ústa do pľúc zranenému. Tento cyklus opakujeme.

Nie je jedno, ako podávame prvú pomoc dieťaťu a dospelému. U detí začíname najprv s umelým dýchaním, zato u dospelého s masážou srdca.

Majme na pamäti, že stlačenia hrudníka musia byť nad hodnotu pulzu u zdravého človeka. Zdravému dospelému jedincovi udrie srdce približne 60 až 80 x za minútu. My musíme hrudník zranenému stlačiť približne 90 x za minútu, aby naša prvá pomoc mala zmysel. Pri umelom dýchaní môžeme pozorovať plynulé zdvíhanie hrudníka.

4. Starostlivosť po

Tú vykonávame za predpokladu, že sa zranenému obnovilo samostatné dýchanie a nabral vedomie. Je dôležité umiestniť ho do stabilizovanej polohy. Dbať na dostatočné ticho a teplo. Nemali by sme zranenému podávať lieky proti bolesti a ani žiadne tekutiny. Ak pociťuje smäd, môžeme mu ovlažiť pery. Tekutiny a analgetiká by však mohli sťažiť nasledovnú činnosť záchranárov. Zraneného prikryjeme. Dôležité je, aby neležal na studenej zemi, aby neprišlo k podchladeniu.

5. Ústavná starostlivosť (zranený je v rukách odborníkov)

Zraneného v sanitke a nemocnici čaká dlhý rad vyšetrení, ktoré musí absolvovať. To, že nabral vedomie, ešte neznamená, že je všetko v poriadku. Ak nie je známa príčina jeho stavu, musí sa najprv diagnostikovať problém. To môže byť pomocou jedného diagnostického vyšetrenia, alebo musí absolvovať sled mnohých vyšetrení, ktoré sú potrebné pre jeho stav. Z najhoršieho je momentálne vonku a my môžeme s hrdosťou tvrdiť, že aj my sme pomohli zachrániť život a boli sme súčasťou reťazca života!

Autorkine slová na záver: „Zraneného som ošetrovala už niekoľkokrát. Či už šlo o zrazeného chodca, alebo o hlbokú ranu na nohe. Nič nie je lepšie, než pocit adrenalínu, ktorý pociťujem v akcii. Pomôcť zachrániť ľudský život je jeden z najlepších pocitov. Nebojte sa, že pochybíte. Vždy urobíte viac, než ak by ste z miesta nehody ušli.“