Rektor STU Robert Redhammer: Ešte nemám cieľovú pásku pred sebou

Ovplyvnil vaše pôsobenie v školstve fakt, že pochádzate z učiteľskej rodiny?

Asi áno. Otec bol učiteľ, aj starý otec z maminej strany bol učiteľ.

Profesne ste s STU rástli. Neuvažovali ste o zmene prostredia?

Možno aj hej, ale tým, že som mal každú chvíľu v rámci školy novú výzvu, nepociťoval som to ako nutnosť. Začínal som v laboratóriu ako výskumník, bol som v zahraničí, doktorandom, učil som, oslovili ma na funkciu prodekana, neskôr prorektora, stále som mal novú činnosť, nepripadalo mi to ako to isté. STU mi ponúkala zmenu a nové možnosti na sebarealizáciu.

Rozhodli ste sa odísť do zahraničia zbierať skúsenosti. Ktorá krajina sa pre vás stala kľúčovou inšpiráciou?

Je to o príležitostiach. Mal som príležitosť ísť do Veľkej Británie. Bol som 10 mesiacov v Yorku, v meste, o ktorom som predtým nepočul, ale keď som tam prišiel, pochopil som, že je to srdce Anglicka. Na univerzite bolo veľa študentov z iných krajín a tí tvorili rôzne komunity. Zaujímavé bolo, ako fungovala škola, aj akademické prostredie. York bol priemyselným mestom, ale odsťahovaním hlavnej železničnej trate priemysel odišiel sa stal kultúrnym strediskom. Británia je typická tým, že tam veľa ľudí chodí študovať kvôli jazyku. V Británii sú veľmi silné spoločenstvá „oversea student“, to znamená študenti poza mora. Tieto komunity sa častejšie stretávajú, sú silné. Napr. grécke alebo talianske boli najväčšie a držali spolu.

“Hnevá ma, že sa školstvu takmer vždy ponúkne veľmi striedmy rozpočet a čaká sa, čo bude.”

Ktoré manažérske zručnosti vám pomáhajú pri riadení univerzity?

Veľmi veľa absolventov technických univerzít pôsobí na riadiacich pozíciách, medzi tými najúspešnejšími má STU majoritu. To zrejme súvisí s tým, že v prvých ročníkoch na technike sa veľmi rozvíja abstraktné myslenie. Človek musí pochopiť a vytiahnuť podstatu problému, z mnohých vplyvov musí vytiahnuť to, čo je kľúčové pre jeho vyriešenie. Pochopiť podstatu a na to nasadiť primerané techniky riešenia. To je prvok, čo z absolventov technických smerov robí úspešných manažérov. Spočiatku dostávajú technické úlohy a postupne sa profilujú a dostávajú sa vyššie v spoločnosti. Ja som si doštudoval manažérsku techniku GTD, to znamená Getting Things Done (kniha Davida Allena, pozn. redaktorky) – zabezpečiť, aby veci boli naozaj urobené.

Podľa akých kritérií si vyberáte ľudí, s ktorými spolupracujete?

Musia to byť ľudia, ktorí sú otvorení, rovní, maximálne odborní a medzi nami by mala panovať dôvera.  Avšak akademické prostredie je konzervatívne, má vnútorné očakávania a hodne nepísaných pravidiel a tie tiež treba rešpektovať.

Využívate skúsenosti zo štúdia mikroelektroniky pri riadení STU?

Je fascinujúce, keď makro sledujete spoločnosť, chová sa to  veľmi podobne ako elektrické vedenie a impulzy v elektrotechnike. Je to podobné ako správanie sa v spoločnosti. Nejaký výkrik—impulz, vlna, šírenie. To čo som študoval priamo nevyužívam, ale mnohé efekty a javy majú podobnosti v reálnom živote spoločnosti. V prenesenom význame. Zdanlivo nesúvisiace veci dajú do praktického života veľmi veľa.

Ako motivujete výnimočných študentov, aby zostali na škole ako doktorandi alebo postdoktorandi?

Potrebovali by sme oveľa viac doktorandov. Systém na Slovensku je nastavený tak, že doktorand buď bude v dennej forme štúdia a musíme mu dať štipendium z nášho mzdového fondu, ktorý je silne obmedzený, alebo bude v externej forme a musí si za to zaplatiť školné. Žiaľ, buď alebo. Dotácie sú veľmi tesné. Nie je priestor na zásadný nárast doktorandov. Tí, ktorí sa rozhodnú u nás zostať a uspejú majú možnosť venovať sa veciam, ktoré sú svetovo nové. Ponúkame im ročne asi 120 špeciálnych grantov mladých, ktoré im dávajú finančnú slobodu a priestor pre ich prácu. A tí najlepší majú možnosť získať ďalší pokračujúci grant. A teraz už máme aj vlastnú posdoktorandskú štipendijnú schému.

“Tá deformácia nastáva v tom, že v technických disciplínach, aby ste urobili slušný výstup na medzinárodnej úrovni, musíte na ňom rok-dva pracovať.”

Hlásia sa doktorandi na všetky odbory?

Hlásia sa. Treba si ale uvedomiť, že udržať si najlepších je ťažké. Najťažšie asi v oblasti informatiky, kde ponuka pracovného trhu je extrémne lákavá.

STU je zapojená do mnohých projektov a spoluprác s významnými inštitúciami a školami. Ktoré sú v súčasnosti pre školu najvýznamnejšie.

Napríklad s ESETOM sme spúšťali spoločné pracovisko na kybernetickú bezpečnosť. V súčasnosti sa pripravuje študijný program kybernetickej bezpečnosti. Tu spolupracujeme aj s Univerzitou Komenského. Máme spoluprácu s Ministerstvom životného prostredia v oblasti ochrany povodí a vodu ako komponent v prírode. Vodohospodári potrebujú veľa nových inžinierov. Snažíme sa urobiť kroky v monitorovaní odpadových vôd, tzv. mikropolutanty. To sú látky v malých koncentráciách, ktoré sa nachádzajú vo vzduchu aj vo vode. My sa zameriavame na vodu. Mikropolutanty majú vplyv na životné prostredie, aj na organizmus ľudí a živej prírody. Tým, že sú v malom množstve sa ťažko detekujú. Štandardne sa vôbec nemonitorujú. Ale pri dlhodobej záťaži spôsobujú poškodenia zdravia a rôzne degenerácie živých organizmov.

Aký význam má budovanie univerzitných vedeckých parkov?

Vedecké parky – ide o investíciu do infraštruktúry pre výskum, čiastočne pre vzdelávanie. Sú kľúčovo dôležité.

V súčasnosti sa kladie dôraz na vedu a výskum, vedeckí pracovníci sú tlačení výstupmi, musia písať konferenčné príspevky.

Je pozitívne, že financovanie sa odvíja od reálnych výkonov. Druhá vec, je či tie parametre, ktoré sa „počítajú“, naozaj odzrkadľujú reálny výkon. Či sú to presne tie činnosti, ktoré spoločnosť potrebuje. My presadzujeme, aby akýkoľvek výstup bol medzinárodne akceptovaný, registrovaný v medzinárodných databázach. Tá deformácia nastáva v tom, že v technických disciplínach, aby ste urobili slušný výstup na medzinárodnej úrovni, musíte na ňom rok-dva pracovať. Potrebujete na to veľa energie, času a zdrojov. Ak to porovnáte s výstupmi v niektorých iných disciplínach, kde napríklad úvaha je primárny výstup, tak tých výstupov bude aj desaťkrát viac. Preto je potrebné správne s počtami takýchto “výstupov” narábať.

Zachytili ste rozrastajúci sa problém s pseudovedeckými časopismi a pochybnými vydavateľstvami, nazývajú sa predátorské časopisy. Na Slovensku sa o tom ešte veľa nehovorí.

Tieto slovné spojenia sa na Slovensku ešte nepoužívajú, respektíve občas sa to v médiách mihne. Ak sú však časopisy registrované vo vedeckých databázach, už tam nejaká miera záruky kvality je. Preto sa orientujeme na renomované časopisy registrované v citačných databázach.

“Jedným z možných kľúčových riešení je vytipovať pár slovenských univerzít, dobre ich vybaviť a finančne motivovať tak, aby sa stali medzinárodne akceptované.”

Akým ste boli študentom, akí sú študenti dnes? Máte čas sa so študentmi porozprávať?

Času je už menej, ale rád sa stretávam so študentami. Študenti sú iní, než sme boli my. Mňa mrzí, že na stredných školách majú menej matematiky, menej logiky, menej takých predmetov, ktoré popisujú svet okolo nás a posilňujú abstraktné myslenie. To sťažuje ich ďalšie štúdium i uplatnenie v živote. My sa musíme tomu prispôsobovať. Tiež sa celkovo zmenilo sa prostredie. Máte veľa možností získať informácie, až ste nimi zahltení. Dokonca väčšina ani nemusí byť pravdivá. Máte problém z nich vyselektovať tie, ktoré potrebujete. Vzdelávanie musí na to reagovať. Je to celosvetový problém. Hovoríme, že sa zmenila paradigma vzdelávania.

Kladie sa dôraz na kritické myslenie a spôsob pracovania s informáciami.

Zmenilo sa zadanie pre učiteľa, byť dobrým učiteľom sa stáva jedno z najťažších povolaní.

Odchod študentov do zahraničia ste označili za veľký problém.

Veľká časť populácie po maturite odchádza do zahraničia študovať. Sú to tí najagilnejší, ktorí majú chuť a guráž ísť za niečím. O týchto prichádzame. Tento problém trvá veľmi dlho. Veľa ich odchádza, málo sa ich vracia. Keby sa 90 percent z nich vrátilo, bolo by to perfektné. Mali by novú skúsenosť zo zahraničia, tú by vniesli na Slovensku a zlepšili prostredie a fungovanie na Slovensku. Ten temperament, ochota ísť na skusy, tá razancia ísť do rizík, niečo skúsiť, Slovensku chýba, najmä vo verejnom priestore. Jedným z možných kľúčových riešení je vytipovať pár slovenských univerzít, dobre ich vybaviť a finančne motivovať tak, aby sa stali medzinárodne akceptované. Netýka sa to iba technických univerzít, ale aj klasických. Mal by to byť zdravý mix.

Je podnikateľský inkubátor STU ojedinelým svojho druhu?

Áno, myslím že je ojedinelý. Podobné pokusy boli v Žiline a v Košiciach. Inkubátor STU podporil doteraz vznik a rozvoj asi 50 podnikov. Väčšinou mladí ľudia začínajú od piky. Prídu s predstavou, že niečo vedia a môžu ponúkať na trhu v oblasti obchodu, dizajnu, inžinierskych činností a pod. Kolegyne v Inkubátore sa im snažia pomôcť, nasmerovať ich správnym smerom. Kritické je, aby dostali prvú zákazku. Teraz inkubátor rozširujeme do Mlynskej doliny, máme tam nové priestory.

Ktorí absolventi STU sú najvýraznejší v oblasti podnikania?

Poviem to tak sektorovo, asi najviac nových firiem sa kreuje v IT oblasti, najmä internetová ekonomika, služby v oblasti internetu.

Akým spôsobom by školy mali využívať svoj komerčný potenciál?

Vysoké školy sú definované aj ako podnikateľské subjekty. Univerzity technického zamerania robia aj činnosti, ktoré majú charakter podnikania. Základné a stredné školy sú v inom postavení, to záleží od zriaďovateľa.

Prizývate aj iných ľudí z biznisu na Slovensku, ktorí nie sú absolventi STU? Chcú spolupracovať s univerzitou?

Darí sa, spolupracujeme, veľmi dobrú spoluprácu máme v správnej rade univerzity. Máme tam mnoho ľudí z priemyslu a z praxe. Veľmi dobre to funguje, sú ochotní poradiť a pomôcť škole. Chceli by sme zvýšiť účasť ľudí z praxe pri zadávaní diplomových prác a odbornej činnosti študentov.

Sledujete kauzy v školstve? Nahnevala vás nejaká?

Hnevá ma, že sa školstvu takmer vždy ponúkne veľmi striedmy rozpočet a čaká sa, čo bude. A keď je virvar, tak sa veľkodušne pridávajú omrvinky. Dnes sa neviete dopátrať, koľko vlastne na školstvo ide, lebo je to poschovávané v rôznych kapitolách štátneho rozpočtu. Ale na výplatných páskach učiteľov veľké sumy stále nie sú.

Veľa voľného času si neužijete, ako trávite voľný čas?

Väčšinou víkendujem doma, ale rád chodím do hôr. V poslednej dobe mi stačí obyčajná chôdza. Keď bude veľa voľného času neviem, čo budem robiť. Skúsil som aj maľovať, takým amatérskym spôsobom. Roztláčam farby po kartóne. Stále mám však pocit, že ešte nemám cieľovú pásku pred sebou. Ešte treba zabrať.

Čo by ste chceli robiť po skončení vášho pôsobenia rektora STU?

Som učiteľ, budem sa venovať študentom. Detaily neriešim. Ak by som sa mal zameriavať na to, čo bude o tri roky, nemohol by som  sa venovať súčasnosti. Som príliš mladý na to, aby som nedával do súčasného pôsobenia celú svoju energiu. Veľa ľudí a inštitúcií sleduje, čo STU robí, a aj to zaväzuje. Preto sa trochu venujeme aj komunikácií s osobnosťami mimo STU.

Získali ste nejaké ocenenia, ktoré ocenenie, má pre vás najväčšiu váhu?

Práve v týchto dňoch získala STU ocenenie Superbrand 2016. Svedčí to o tom, že STU je silná značka. To ma veľmi teší. Pre mňa osobným prekvapením bolo zaradenie do výberu 25 podnikateľských osobností týždenníka Trend, ktoré si vysoko vážim. Išlo o profily osobnosti, ktoré pohli túto krajinu za posledné štvrťstoročie. To ma dojalo.

Prof. Ing. Robert Redhammer, PhD. (52) je absolvent Elektrotechnickej fakulty SVŠT v Bratislave. Jeho profesijná kariéra sa spája s STU v Bratislave. Začínal ako výskumný pracovník, pedagóg, zastával funkciu prodekana pre vedu, výskum a oblasť informatiky. Pôsobil ako prorektor, neskôr ako rektor, ktorým je už druhýkrát zvolený. Pôsobil v zahraničí, napr. v Anglicku na univerzite v Yorku. Ako rektor podporuje výnimočných študentov, doktorandov a pedagógov. Rozbehol množstvo vedeckých projektov, stojí za vybudovaním Univerzitného vedeckého parku Science City Bratislava.