Zlatí Škantárovci: Keď sadneme do lode, tak premýšľame úplne rovnako

Čo u vás prevažuje? Láska k vode alebo adrenalín, ktorý zažívate počas pretekov?

Laco: Skôr by som povedal, že láska k vode. Jazdenie nás baví. V začiatkoch sme neočakávali, že by sme sa mohli tomu profesionálne venovať. Postupne prichádzali lepšie výsledky.

Peter: Prevažuje láska k vode, pretože vodou sme spätí od malička. Sme radi, že sa môžeme venovať vodnému slalomu. Stále zažívame niečo nové, je to v inom prostredí, takže láska k vode je veľmi veľká.

Ako hodnotíte s odstupom času atmosféru pred pretekmi a po pretekoch?

Laco: Boli sme upozornení, že olympijské hry sú iné preteky, než sme boli dovtedy zvyknutí. Po príchode do Ria bolo všade cítiť, že sa koná veľká udalosť. Keď sme prišli do olympijskej dediny, atmosféra dýchala olympijskými hrami.

Peter: Atmosféra pretekov bola úžasná. Bolo tam množstvo ľudí, ktorí nás hnali dopredu, bolo tam veľa Slovákov. Pretekár tam zažíva niečo výnimočné a bolo to tak aj u nás.

Je každá voda, na ktorej jazdíte, niečím iná?

Laco: Je, my sme boli zvyknutí jazdiť na vode, ktorá je v Čunove. Tieto moderné kanály sa stavajú trochu inak. Používajú sa tam iné prekážky, ktoré sa dajú jednoducho meniť. Kanál v Riu bol úplne iný ako v Čunove. Ale boli sme tam na štyroch sústredeniach, takže sme vedeli, do čoho ideme. Voda nám sadla, jazdilo sa nám dobre. Po dvoch tréningoch sme si zvykli, takže sme nemali žiadny problém.

V čom je vodný slalom nevyspytateľný? Dá sa predvídať vopred celá jazda?

Peter: Na jazdu vplýva veľa vonkajších faktorov. Vietor, dážď, menia sa prúdy na vode. Jazda sa nedá vopred naplánovať. Podmienky na vode sa stále menia. Nikdy nevieme vopred, ako bude postavená trať. Dozvieme sa to deň pred pretekmi a musíme ísť naostro.

Nikdy ste neuvažovali, že by ste pretekali každý sám?

Laco: V úplných začiatkoch sme začínali v lodi každý sám. Teraz sme už zvyknutí jeden na druhého a keby sme chceli zmeniť kategóriu, tak by to bol veľký problém. Keď sadneme do lode, tak premýšľame úplne rovnako.

Ako sa trénuje špeciálna technika pohybu lode? 

Peter: Každý tréner má zaužívané svoje metódy. Technika nie je proces jedného roka, budujeme si ju počas celej kariéry. Keď začnete jazdiť, treba sa naučiť tú správnu techniku, z toho čerpáte celú kariéru.

Laco: Naša príprava je rozdelená na letnú a zimnú prípravu. V zime prevažuje príprava na suchu. Tá pozostáva z posilňovne, z behu, beh na bežkách. Jazdíme aj tichú vodu v bazéne. Letná príprava sa zameriava najmä na divokú vodu.

Čo znamená vo vodnom slalome výraz háčik a zadák? Z čoho tieto výrazy vznikli?

Laco: Háčik sa hovorí predákovi; ten, kto sedí vpredu, je háčik a zadák je zadák.

Peter: To je odjakživa zaužívané. Keď vchádzame do protiprúdnej brány, háčik tam musí vložiť pádlo a zachytí sa, zahákne. Možno to z toho vychádza.

Spočiatku ste mali strach začať na divokej vode. Ako ste tento strach prekonali?

Peter: Začínali sme na Dunajci, v Pieninách, kde nebola taká divoká voda. Začiatky boli veľmi ťažké, už ako 9-roční sme si sadli do C2-ky. Bolo to pre nás ťažké, napríklad naučiť sa eskimácky obrat. Vtedy bola aj iná výbava, lode mali 4,5 metra, aj viac. My sme boli malí chlapci, z čoho vyplýval strach. Zakaždým sme šli na vodu, a keď nás prevrátilo, museli sme vyplávať z lode. Dostať sa na breh. V juniorskom veku sme boli silnejší a zdatnejší, všetko sme sa naučili a strach pominul. Teraz, keď príde mladý chlapec na vodu do lodenice, prvé, čo ho naučia je eskimácky obrat, teraz sú začiatky jednoduchšie.

„Aj prehry nás motivovali k tomu, aby sme si splnili veľký sen – dostať sa na olympiádu.“

Čo si myslíte o tom, že by sa deblkanoe nemuselo objaviť ako disciplína na ďalších olympijských hrách?

Laco: Bude to veľká škoda, hovorí sa o tom už dlho, ale oficiálne to nie je uzavreté. Využili sme príležitosť, pretože nám prišiel zagratulovať šéf medzinárodného olympijského výboru Thomas Bach. Povedal som mu, že by sme potrebovali pomôcť ako delblovky, aby nás zachránil. Pretekári C2-kári urobili pre to maximum.

Prečo by to mali zrušiť?

Laco: Prezentujú to tým, aby sa vyrovnal počet mužov a žien vo vodnom slalome.

Peter: Preto chcú nahradiť našu kategóriu disciplínou C1 ženy.

V tejto disciplíne prevažujú muži?

Peter: Zatiaľ je na olympijských hrách jedna ženská kategória a pritom mužské sú tri. C1, C2 a kajak muži.

Počas olympiády sa často skloňoval doping. Objavili sa problémy s dopingom aj vo vodnom slalome?

Peter: Vo vodnom slalome nie, aspoň nepoznám nikoho. V celej histórii vodného slalomu sa nestalo, že by niekto potreboval podporné prostriedky. Čo sa týka nás, boli sme na dopingových kontrolách a všetko prebehlo v poriadku. My sme absolútne proti dopingu.

Čo by ste odkázali mladým ľuďom, aby si nezačínali s dopingom?

Laco: Doping je stále problém a dopovať nie je jednoduché. Keď niekto dopuje, tak za tým je veľký tím, ktorý to manažuje. Doping nie je nikdy nič dobré.

Odkiaľ čerpáte motiváciu pracovať na sebe?

Laco: Počas celej kariéry sme mali veľa pekných výsledkov. Ale olympiáda nám vždy unikala, a to bola pre nás motivácia, aby sme sa tam dostali. Aj prehry nás motivovali k tomu, aby sme si splnili veľký sen – dostať sa na olympiádu.

Často vám  hovorili, že ste v tieni Hochschornerovcov. Cítili ste to tak?

Peter: Nedá sa to tak konkrétne povedať. Hochschornerovci majú veľa výsledkov za sebou a proti tomu nič nemáme. Pre nás to nie je urážka, že nás tak brali.

Boli pre vás vzorom?

Laco: My sme nikdy neboli poverčiví v tom zmysle, že by sme si vytipovali nejakú loď a povedali si, že budeme jazdiť ako oni. Veľa vecí sme od nich odpozerali, keď sme sa presťahovali do Bratislavy, tak sme trénovali s nimi a aj ich otec bol chvíľu naším trénerom. Dalo sa od nich odsledovať veľa dobrých vecí a pre nás to bolo plus. Potom sme mali svojho trénera a sústredili sme sa na naše jazdenie a techniku.

Máte ďalšie méty po olympijskom úspechu?

Peter: Najväčšia výzva sú majstrovstvá sveta. Nemáme individuálny titul z majstrovstiev sveta. V najbližších rokoch by sme sa chceli zamerať na to, aby sme tento titul získali.

Čomu by ste sa chceli venovať po skončení aktívneho športovania?

Laco: Ešte sme neuvažovali nad tým, že by sme končili. Máme vyštudovanú vysokú školu, odbor trénerstvo. Ak bude možnosť a bude taká príležitosť, tak by sme sa radi venovali trénerstvu.

Aké sú podmienky tréningu vo vodnom slalome na Slovensku?

Laco: Trénujeme v Čunove. Stále si myslím, že tento kanál patrí medzi najlepšie kanály na svete. Bolo by dobré ho trošku obmeniť, pretože kanály sa stavajú inak, než tento v Čunove. Na Slovensku to má stále vysokú úroveň. Máme ešte kanál v Liptovskom Mikuláši a jeden ľahší v Žiline.

Dá sa z tohto športu vyžiť?

Laco: Všeobecne na Slovensku je ťažké sa uživiť športom. Dá sa to. Je to veľa odriekania, ale nič nie je jednoduché. Usilovnosťou a tvrdou prácou sa to dá.

Čo vás čaká v najbližšom období?

Peter: Budúci týždeň odchádzame na svetové poháre do Prahy. A potom ideme do slovinského Tacenu. Ešte absolvujeme tieto dve kolá, potom je to všetko a máme relatívne voľno.