Skleníkové plyny zaraďujeme do kategórie plynov, ktoré spôsobujú jeden z najvážnejších ekologických problémov modernej doby, a tým je globálne otepľovanie.



Snáď každý z nás sa už stretol s frekventovaným termínom skleníkové plyny. Väčšina z nás si taktiež uvedomuje, že zrejme ide o niečo, čo má negatívny vplyv na naše životné prostredie, ekológiu a celkovo na našu Zem. V skutočnosti vie tento pojem vysvetliť len málokto. Práve oboznámenie sa s touto problematikou bude jedným z predmetov nášho článku.

Bez pôsobenia skleníkových plynov by bola teplota našej planéty nižšia o 33 °C.

Poďme na to teda od základov. V jednoduchosti môžeme povedať, že skleníkové plyny sú plyny podieľajúce sa na tvorbe skleníkového efektu. Nejde o žiadny „výmysel modernej doby“, pretože skleníkové plyny sa na Zemi, ale i iných planétach, nachádzajú už od nepamäti. Medzi takéto plyny patrí napríklad oxid uhličitý, ozón, oxid dusný, metán či vodná para.

Udáva sa, že bez vymenovaných plynov by teplota na Zemi mohla byť nižšia až o 33 °C. Z tohto si tak ľahko môžeme vyvodiť, že ich existencia vôbec nie je negatívna a zaisťuje nám priaznivú teplotu na život. Bohužiaľ, ľudským vplyvom sa produkcia skleníkových plynov náramne zvyšuje a ich vysoký podiel v atmosfére má vplyv na celkovú teplotu Zeme.

Ujasnime si však, čo je to atmosféra. Atmosféra, teda plynný obal, je jedna zo zemských sfér, ktorá nám zaručuje život, keďže sa v nej nachádza kyslík, ktorý dýchame, a taktiež nás chráni pred vesmírnymi javmi ako kozmické/slnečné žiarenie, slnečný vietor atď. Tento plynný obal sa vnútorne delí podľa výšky a teploty na troposféru, stratosféru, mezosféru, termosféru a exosféru. Čo sa týka jej zloženia, jej dve najväčšie zložky sú dusík (78 %) a kyslík (21 %). Do zvyšného percenta zaraďujem všetky ostatné plyny a nečistoty. Percentuálne zloženie však nie je stabilné a mení sa spolu s výškou.

Čo je skleníkový efekt?

Je to označenie pre jav, počas ktorého sa teplo prostredníctvom skleníkových plynov udržuje v atmosfére, a tým sa zvyšuje celková teplota planéty. Ak by sme si mali túto problematiku transformovať do niečoho menšieho, tak si to môžeme prirovnať k situácii v skleníku alebo fóliovníku. 

Naša znečistená atmosféra plní rolu akejsi obrovskej fólie, ktorá prepúšťa teplo dovnútra. Vodná para má na svedomí skleníkový efekt až z dvoch tretín, ale jej množstvo v ovzduší dokážeme len ťažko kontrolovať. Čo však dokážeme kontrolovať, sú plyny, ako napríklad oxid uhličitý, metán, oxid dusný a zlúčeniny fluóru. Na margo množstva skleníkových plynov v atmosfére je teda nutné povedať, že je ovplyvnené aj prírodou samotnou. Tým sa však nemení nič na fakte, že my ľudia máme na ich tvorbe momentálne enormný podiel.

Teplota Zeme sa za posledných 100 rokov zvýšila kvôli CO2 a ostatným skleníkovým plynom o 0,75 °C.

Vieme teda, čo sú to skleníkové plyny a čo svojou existenciou spôsobujú. Aby sme však len nekrúžili okolo všeobecných faktov, tak si uvedieme niekoľko číselných údajov, ktoré nám poskytnú lepšiu predstavu o vplyve najrozšírenejších skleníkových plynov. Vybrali sme tri najrozšírenejšie plynné zlúčeniny, spôsobujúce skleníkový efekt.

Autor: Diana Gregušová

Zdroje údajov:

https://whatsyourimpact.org/greenhouse-gases/carbon-dioxide-emissions https://www.epa.gov/ghgemissions/overview-greenhouse-gases
https://whatsyourimpact.org/greenhouse-gases/methane-emissions
https://whatsyourimpact.org/greenhouse-gases/nitrous-oxide-emissions