7 zaujímavostí, ktoré by ste na Trnavu nepovedali

Trnava je vskutku krásne mesto, o tom niet pochýb. No má mnoho tajomstiev, záhad, ktoré skrýva, má aj svoje chybičky krásy či atrakcie, ktorými nechce nalákať turistov, no nevedomky bavia okoloidúcich. Ak ste si už zvykli na tvrdý trnavský dialekt a Billu na každom rohu, ponúkame vám pár ďalších rarít tohto malebného mestečka.

Kedysi útočisko pre nemocných a cintorín, dnes nevinný park

Ak ste sa už niekedy vydali cestou na Skladovú ulicu cez Trstínsku cestu z dôvodu absolvovania nekonečnej cesty do priestorov školy alebo len tak na prechádzku, určite ste zazreli po pravej strane park. Mohli ste zazrieť pár pamätníkov, ktoré znázorňujú Kalváriu (krížovú cestu).

Vedeli ste o tom, že tam kedysi stál hospic? Už v 15. storočí si Trnavčania uvedomovali, aké je dôležité pomáhať blízkym a nikoho nenechať umierať na ulici. Budova tejto „nemocnice“ prichýlila v čase moru, cholery a kiahní mnoho chorých, poskytovala pomoc aj pocestným. Ale ako to vždy býva, nič, ani dobro, netrvá večne. V roku 1945 si to auto Červenej armády s plným nákladom munície namierilo práve na ňu. Ustála to, no škody boli natoľko rozsiahle, že Miestny národný výbor dal budovu zbúrať.

Voľakedy cintoríny sídlili v bezprostrednej blízkosti kostola, aby to zosnulí a kňaz nemali ďaleko. Avšak vytvoriť cintorín v Trnave, v strede mesta, hneď vedľa Baziliky sv. Mikuláša, nebol najlepší nápad. Mesto sa rozrastalo, cintorín zaberal veľa miesta, a vojsť do centra s pohľadom na miesto odpočinku vrhalo na mesto zlý tieň. Otázka za 100 bodov: Kde si mesto vybralo novú lokalitu cintorína? Správne, na bývalom území hospicu.  Dnes ho tam už nenájdete. Zaniknutý cintorín spolu s areálom je zaradený do pamätihodností mesta.

„Vitajte na ceste smrti. Pripútajte sa, prosím!“

Pre nadšencov adrenalínu, fanatikov do nebezpečnej jazdy a vyznávačov neskrotnej ručičky tachometra je, resp. bol, úsek Zavar-Šúrovce  ako stvorený . Nedostatočná šírka vozovky a jej zdemolované krajnice zapríčinili množstvo dopravných nehôd, zrážok osobných, nákladných áut aj cyklistov. Koľko tu vyhaslo ľudských životov, pripomína množstvo pomníkov, krížov a horiacich sviečok na krajniciach cesty. Obyvatelia, ktorí ešte v roku 2012 podpísali petíciu na jej rekonštrukciu, sa konečne dočkali až v minulom roku. V júni 2016 pribudla na začiatku úseku varovná tabuľka. Aj touto reakciou chceli vodiči poukázať na dezolátny stav vozovky.

Píše sa Trnava s dvomi t? Alebo keď mal niekto na úrade dobrý deň

Rodičia sa vás snažili za každú cenu zamestnať, len aby nepočuli tú otrepanú frázu „kedy tam už budeme?“ Áno, reč je o cestovaní autom, poprípade autobusom. Rodinné výlety mali mínusy, no ich najväčším nedostatkom a zároveň úhlavným nepriateľom netrpezlivých detí bol presun z bodu A do bodu B. Hádanie miest podľa ŠPZ-tiek bola jedna z mála hier, ktoré vás dokázali zabaviť na nejaký čas.

Hra mala význam len vtedy, keď ste cestovali do stredu Slovenska alebo ste išli diaľnicou. Na Orave by vás táto hra veľmi rýchlo omrzela. Hádanie sa, ktoré deti tak veľmi obľubujú, tu našlo svoje čestné miesto.  Ale teraz úprimne. Koľkí z vás si mysleli že TT sú Trenčianske alebo Turčianske Teplice? Mnohí z vás sa cítili ukrivdení, a nielen v čase detstva, ale určite aj dnes. Nájdu sa dospelí, ktorí sú presvedčení, že ŠPZ TT nepatrí Trnave. Za všetko môže rok 1993, kedy sa Slováci osamostatnili. Bolo potrebné vytvoriť novú legislatívu, a tým aj mnohé označenia a názvy. Ale kde čas hrá hlavnú rolu, tam zrejme nie je potrebná aj logika.

Ak chcete niekedy v budúcnosti hrať túto hru, tu je typ pre víťazstvo: Trnava má ŠPZ – TT. Niekde sa udáva aj TA (to už znie lepšie, nemyslíte?) Turčianske Teplice majú TR, a Trenčianske Teplice nie je okresné mesto.  Tieto hádanky sa netýkajú len Trnavy. Mesto Snina má ŠPZ – SV a Spišská Nová Ves má ŠPZ – SN. Jediné šťastie, že takéto maličkosti netreba vedieť naspamäť.

Víťazstvo vďaka jednému bilbordu

Politici v čase predvolebnej kampane stavia na množstvo pútačov na svoje meno a politickú stranu. Netreba sledovať správy, aby človek vytušil, že sa blížia voľby. Je jedno aké. Prezradí to plagát s fotkou, menom, číslom kandidáta, dátumom a názvom akcie. Netreba zabudnúť ani na originálne a pravdovravné heslo, ktoré zdobí pútač. Ak by ste náhodou zabudli, o čo ide, desiatky ďalších bilbordov vám to opäť pripomenú.  Netreba sa báť, oni si vás nájdu. Všade kde sa pozriete, sa na vás dívajú cudzie vysmiate tváre vo formálnom oblečení. Jediné, čo sa vám však zaryje do hlavy, je otravnosť a vtieravosť.

Takto to vyzeralo aj v zime 2014, keď sa konali komunálne voľby. Voľba čakala aj obyvateľov Trnavy, ktorí si mohli vybrať  z piatich uchádzačov. Jediný z nich stavil na jednoduchosť. Predstavil sa ako nezávislý od politickej strany, s minimálnou kampaňou a jediným bilbordom v meste. Peter Bročka napokon aj vyhral. Svoj triumf dosiahol ľudskosťou. Zapája sa do dobrovoľníckych prác, podporuje akcie, v doprave uprednostňuje bicykel pred autom. Ľudia v ňom vidia jedného z nich.

Každé mesto má svoju hviezdu, Trnava má Travoltu

Brezno má Haberu, východ má Braňa Mojseja a Trnava má Vilka Travoltu. Na YouTube je množstvo jeho koncertov a vystúpení, na internete je o ňom popísaných pár článkov. Je to skromný, no sympatický muž. Dámy, neváhajte a vypočujte si ho. A nielen dámy, ale každý, kto ho stretne. Mnoho takýchto ľudí nežiada peniaze alebo si nezvyšuje ego tým, že zastáva mladé študentky. Potrebujú len vypočuť, pocítiť ľudský kontakt a počuť pár vľúdnych slov.

Konkurencia vo vlastnom kuríne

Určite ste si dávali niekedy otázku, prečo „veľké“ obchody stoja tak blízko seba, resp. len o jednu či dve ulice ďalej. Pre tých ekonomickejšie mysliacich svitla odpoveď ihneď, tých, ktorí „tam nakúpim lepšie, rýchlejšie a lacnejšie“ odpoveď tiež nenechala dlho čakať. Je to  kvôli konkurencieschopnosti. Supermarkety sa bijú o každého zákazníka, predbiehajú sa v akciách, vymoženostiach ako parkovné miesta alebo wi-fi vo svojej budove. Miesta si hľadajú tam, kde majú ľudia rýchly dosah. V poriadku, na tomto nie je nič zlé, každý sa chce v dnešnej dobe uživiť. Nehovoriac o trhu, kde sa medzi firmami zvádzajú kruté boje. Pochopiť spoločnosť, ktorá si prenajme v nákupnom centre priestor, a pred tým nákupným centrom už jeden svoj obchod má,  je už na silnejšie zamyslenie sa.

Mesto Trnava dalo do prenájmu pozemky spoločnosti Billa v roku 1992. Na Spartakovskej ulici tak vyrástla ďalšia možnosť, kde z kvanta obchodov ísť nakupovať. Billa však zrejme rátala s tým, že tam naveky stáť nebude, a keď sa v 2015 otvorila City Arena Trnava, otvorili sa aj pokladne Billy na prízemí tohto obchodného centra. Odvtedy až do dnešných dní si zákazníci môžu vybrať, či idú nakupovať do Billy alebo do Billy. Napriek tomu, že Bille na Spartakovskej vypršal prenájom pozemkov v októbri 2017.

Predstava kúpať sa v Trnávke – na nezaplatenie

Už teraz odkladáte niečo bokom, aby vám vyšlo na letné radovánky na kúpalisku. Ale boli časy, kedy sa neriešilo vysoké vstupné na predražené a preľudnené kúpalisko. Síce to bolo začiatkom 20. storočia, ale aj tak. Obliecť sa do plaviek a ísť sa kúpať do rieky, ktorá preteká cez mesto, znie ako mladícka idylka. Toľko k tomu, keď Trnávka bola ešte hlbokým prúdom priezračnej vody a ľudia sa v nej v lete mohli bez obáv ovlažiť.

Dnes je to už len slza v kope odpadkov. Aj napriek každoročnej dobrovoľníckej akcii čistenia tohto potoka tu stále môžete nájsť súčiastky na bicykel, chýbajúce topánky do páru či puklice od áut. Ako si vážime, tak aj máme (žiaľ).