Urbex sa stáva obľúbeným hobby u mladých ľudí

Pre niektorých nadšencov je urbex oddych, pre iných zas veľké vzrušenie. Čo znamenajú schátrané budovy pre mladých, skazu alebo krásu?

Urbex je pre mnohých ľudí neznáme slovo. Keď sa ich spýtam, či vedia, čo to slovo znamená, odpovedia neviem. Mne je však jasné, že ho nepoznajú, no každý, kto sa venuje takémuto koníčku, vždy vie, o čom je reč. Urbex si v poslednej dobe získava priazeň stále viacerých ľudí, no nájdu sa aj takí, ktorí mu jednoducho nevedia prísť na chuť.

Prečo urbex fascinuje mnohých ľudí?

Navštevovanie už dávno opustených budov sa stáva v poslednom čase veľmi obľúbenou zábavkou. Ošarpané steny, rozbité okná či sklo povaľujúce sa na zemi tak robí z urbexu vzrušujúcu zábavu. Budovy, do ktorých sa zabŕdol kus času, sú pre mnohých ľudí krásou, ktorú sa oplatí obdivovať či ju priam navštevovať. Vo všeobecnosti slovo urbex znamená návštevu opustených a verejnosti nesprístupnených budov, miest, objektov. „Pre mňa osobne je to koníček, príležitosť vidieť niečo nové či adrenalínový zážitok. V niektorých prípadoch aj proste len večerný chill na streche opustenej budovy a výhľad na západ slnka,“ vysvetľuje nadšená Andrea (20).

Vždy je lepšie, keď idú ľudia vo väčších skupinách. Vtedy je menšie riziko nebezpečenstva, i keď nikdy nevieme, čo sa môže stať.

Prečo vlastne ľudia navštevujú opustené budovy? Niektorých fascinujú už od útleho veku, no nikdy nevedia povedať prečo. Mnohí si to spájajú s adrenalínom či zvedavosťou objavovať nové veci. Nikdy nevieme, čo alebo kto na nás čaká vo vnútri budovy. Môžu to byť bezdomovci, ktorí sa snažia nájsť si útočisko pre život, ďalej narkomani, ktorí sa skrývajú pred spravodlivosťou. Napríklad v bývalej nemocnici na Zochovej ulici v Bratislave sa údajne nachádzali embryá naložené vo formaldehyde, čiže nikdy nevieme, čím nás dané miesto prekvapí.

Bývalá nemocnica Bezručova v Bratislave. Zdroj: Andrea H.

Aké nebezpečenstvo na nás čaká vo vnútri opustených budov?

Záleží na tom, v akej budove sa nachádzame. Človek musí preskakovať plot či preliezať cez rozbité okno. Ďalej to závisí aj od toho, kde sa daná budova nachádza. „Paradoxom je, že ja sa urbexu venujem od veľmi nízkeho veku, kedy som sa vôbec nebála, ale teraz už mám určité obavy, najmä z ľudí, ktorí sa môžu vnútri nachádzať,“ konkretizuje Andrea (20).

Nebezpečnosť sa môže spájať aj s negatívnymi zážitkami, ktoré sa na zakázaných miestach dejú. Príkladom je stret s nebezpečnými živlami, ktoré budovu obývajú. Podľa Andrey je vždy bezpečnejšie, keď idú ľudia vo väčších skupinách, lebo vtedy je menšie riziko nebezpečenstva, i keď nikdy nevieme, čo sa môže stať. Napríklad nás môže napadnúť bezdomovec a zaháňať sa na nás kovovou tyčou.

„Obavy mám hlavne z ľudí, ktorí sa môžu vo vnútri nachádzať.“

Niektoré opustené budovy sú chránené proti kriminálnym živlom. Majitelia areálov poveria rôzne SBS firmy, ktoré objekty strážia. Čiže ak navštevujete opustenú budovu, môže sa vám veľmi ľahko stať, že vás bude naháňať SBS-kár so strážnym psom a za každú cenu vás bude chcieť vykázať z areálu.

Zbúrať či nezbúrať opustené budovy?

Zbúrať opustené budovy je naozaj ťažké. Ich majiteľ musí mať dostatok financií na vynakladanie s pozemkami. Ako to už na Slovensku poznáme, mnoho budov svojich majiteľov síce má, ale tí na ne zabúdajú. Nemajú peniaze na financovanie pozemkov a z toho dôvodu časom zabudnú, že nejakú budovu vlastnia. Ak sa spýtate ľudí, ktorí sa venujú urbexu, či je potrebné zbúrať takéto budovy, odpovedia vám stručne a jasne, že nie. „Vy by ste sa dobre cítili, keby vám zničili obľúbené miesto? Je to možno smiešne, ale každý človek, venujúci sa urbexu, si ku každej budove vytvorí určitý vzťah,“ opisuje Andrea (20).