Ako vnímajú miestnu politiku, školstvo či životný štýl ľudia spoza oceánu? O tom všetkom vám porozpráva Američan žijúci v strednej Európe.



Damian Juliano pochádza z amerického New Jersey. Pred šiestimi rokmi sa spolu so svojou manželkou presťahovali do Európy, kde žili najprv v Španielsku, na Slovensku, až sa nakoniec usadili v Prahe. Čo hovorí na tunajšie pomery a ako vníma rozdiely medzi životom v Európe a životom „za veľkou mlákou“ sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.

V súvislosti s USA sa často skloňuje termín „americký sen“. Ako však vnímaš ambície u nás? Panuje iný postoj k životu?

Zistil som, že Európania sa viac sústredia na užívanie si. Američania sa zase usilujú dosiahnuť určitý status. Myslím si, že veľa ľudí je oklamaných práve týmto „americkým snom“, pretože pre väčšinu tých, ktorí žijú v Amerike, to nie je dosiahnuteľné a ani nikdy nebude. Ukazujú to vo filmoch a v televízii, ale nie je to realita. Vo všeobecnosti si myslím, že Európania majú lepší postoj k životu. Snažia sa cestovať, tešiť sa zo života a skúšať nové veci, zatiaľ čo Američania sa veľmi sústreďujú na prácu a na to, aby si mohli zadovážiť svoje vysnívané auto, dom a podobne. Sú určite viac materialistickí.

američan Damian Juliano
Damian s manželkou Zdroj: facebook/ Lydia Troppova-Juliano

V rámci kritiky USA sa často spomína zdravotníctvo. Ako by si porovnal zdravotníctvo v Amerike a v Európe?

Myslím si, že v Amerike je zdravotníctvo lepšie. Keď idete k doktorovi, nemusíte čakať. Cez mobil si dohodnete čas, prídete a doktor vás hneď vyšetrí. Veci sa hýbu rýchlejšie. Tu v Európe sa mi nepáči, že musíte dlho čakať. Keď máte nejaké zdravotné problémy, tak niekedy musíte čakať aj viac ako mesiac, kým vás doktor zoberie. V USA to takto nefunguje, nikdy som taký problém nemal. Na druhej strane, poplatky sú jednoznačne privysoké. Môžu sa to snažiť ospravedlniť tým, že služby sú lepšie, ale určite nie za tú cenu. Stále je to priveľa.

V USA je legálna držba zbrane. Na jednej strane ľudia môžu brániť seba a svoj majetok, na druhej sa  strieľa na školách a iných verejných priestranstvách. Čo si o tom myslíš ty?

Viete, Amerika bola založená na myšlienkach slobody a nezávislosti. Tieto myšlienky neprežili dlhšie ako do čias Georga Washingtona, pretože potom už nebola ničím iným než policajným štátom.  Je tam veľa pravidiel a policajti často zatýkajú. Museli by ste tam žiť, aby ste naozaj pochopili, o čom rozprávam. Ľudia sa cítia bezmocní a kompenzujú si to kúpou zbrane. Myslím si, že keď sa ľudia cítia zúfalo a dostanú prístup k niečomu, čo im tú moc dá, tak sa to môže vymknúť kontrole.

Napríklad pre mnoho detí, ktoré sa cítia bezbranné, je toto možnosť na zmenu. Chcú moc a zbraň im túto moc dá. Chcú rešpekt. Nechcú sa cítiť ako obete. Nanešťastie, keď sa takýto typ mentality spojí s ľahkovážnym prístupom k zbraniam, vzniknú problémy ako streľba na školách a podobne. Zákon o zbraniach rozhodne potrebuje zmeny s cieľom ochrániť ľudí.

V televízii často vidíme záznamy šialených naháňačiek z amerických ciest či veľké prestrelky ako z filmov. V Európe to zas tak často nevidíme. Prečo si myslíš, že to tak je?

Myslím, že je to tým prostredím. Američania sú v určitom smere utláčaní políciou, politikmi a ľuďmi pri moci. To ich následne vedie k robeniu zlých vecí. A občas sú jednoducho hlúpi. Podľa mňa sú ľudia v strednej Európe iní. Myslím si, že je to kvôli socialistickej minulosti, kedy boli veľmi dlho utláčaní a prísne kontrolovaní. Tento režim ich, podľa mňa, spravil pokojnejšími. Viete, Európan si povie: „Ok, tak teraz si tu sadnem a pokojne počkám na vyriešenie situácie“, kým Američan by povedal niečo ako: „Kašľať na teba, nebudem tu čakať, radšej by si to mal rýchlo vyriešiť kým si ťa podám…“ a potom sa začnú biť. Takýto rozdiel v mentalite mám na mysli.

V USA som napríklad zažil, ako chlap napochodoval do fast foodu a začal vrieskať na predavačov, pretože mal v hamburgeri málo uhoriek. Takéto niečo som tu v Európe nikdy nevidel a asi ani neuvidím. To je jedna zo zaujímavých vecí, ktoré som si všimol. Akí sú tu ľudia pokojní a ako sa vedia kontrolovať.

 

V USA som zažil, ako chlap napochodoval do fast foodu a začal vrieskať na predavačov, pretože mal v hamburgeri málo uhoriek.

Sleduješ politiku v USA? Ako by si ju porovnal s českou alebo slovenskou?

Kedysi som sledoval politiku v USA, ale poviem vám, je to tá najhoršia vec, ktorú môžete ako americký občan urobiť. Vidíte politikov, ako dávajú sľuby a nikdy ich nedodržia. Po tom, ako sú zvolení si už robia, čo chcú. Budú vám klamať priamo do tváre, robiť prísľuby, aby od vás niečo dostali, no vy od nich nedostanete nič. Kradnú, podvádzajú a aj keď potom médiá tieto podvody odhalia, spravodlivosť nikdy nepríde. Keby som to bol ja alebo vy, išli by sme do väzenia na poriadne dlho. Oni idú ďalej, ako by sa nič nestalo. A toto ma kedysi vedelo naozaj naštvať. Už to ale neriešim pretože tam nežijem.

A tu? Nechcem vedieť, kto riadi krajinu, čo robia a podobne. Viem, že je to celé skorumpované, ale nechcem o tom čítať. Chcem len žiť svoj život v mieri, chcem byť šťastný a hlúpy. Myslím, že na svete nenájdete jediné miesto, kde by bol politik, ktorý to naozaj robí pre ľudí. Možno je zopár poctivých politikov, ale práve preto, že sú poctiví, sú vytláčaní väčšou skupinou skorumpovaných, lebo nie sú ochotní hrať ich hru. A to je problém.

Ako vnímaš vzťahy Ruska a Ameriky? Ako vás o tejto veci učia v školách či doma v USA?

Rusi boli vždy tí zlí. Odo dňa, kedy som sa narodil, si pamätám, že boli vždy zlí. Stretol som zopár Rusov a sú to normálni, dobrí ľudia. Ale v USA by ste nikdy neverili nikomu z Ruska. Toto je všeobecný názor. Ako dieťa som si to myslel aj ja. Ako dospelý ich beriem normálne, tak ako iných ľudí. Nikdy som proti nim nič nemal, ale toto je jednoducho všeobecné myslenie. Rusko je vnímané ako opak Ameriky. Chceli komunizmus, boli našimi nepriateľmi v studenej vojne, vždy boli na opačnej strane. Rusko a Amerika nikdy neboli na spoločnej strane. Veľa ruských spojencov sú americkí nepriatelia a naopak. A z toho to celé vychádza.

Tunajší ľudia si s Američanmi často spájajú obezitu. Je to skutočne pravda alebo je to len mýtus?

Áno, je to pravda. Američania žijú pohodlný život a to ničí ich zdravie. Je pre nich jednoduchšie kúpiť si nejaký fast food alebo zájsť do reštaurácie. Je tam priveľa nezdravých možností a veľmi málo tých zdravých. Veľmi sa sústredia na prácu, sú zaneprázdnení a nemajú čas starať sa o seba. A ďalšou vecou, ktorá k tomu prispieva, je mäso. Každé jedlo, od raňajok až po večeru, obsahuje mäso. Myslím, že ľudia sa tam už dnes snažia žiť zdravšie, ale je ťažké urobiť zmenu, keď je tak jednoduché žiť nezdravo.

Podľa mňa sú Európania o niečo menej zaneprázdnení, nie sú až tak pracovne vyťažení a majú tak viac času na seba samých. Môžu si navariť a tak. Sú viac konzervatívni, nechcú míňať peniaze na večeru v reštaurácii, keď si môžu navariť doma za štvrtinu tej ceny. Takže aj z vlastnej skúsenosti viem povedať, že Európania naozaj žijú zdravšie.

S dcérkou. Zdroj: facebook.com/Lydia Troppova-Juliano

Ako sa k tebe správali ľudia ako k cudzincovi? Myslíš si, že Európania majú iný vzťah k cudzincom než Američania?

Žil som na viacerých miestach v USA a nie všetky sú rovnaké. Oblasť, v ktorej som vyrastal a z ktorej pochádzam, je veľmi násilná. Pohybovalo sa tam veľa ľudí, ktorí jednoducho hľadali problémy. No bol som aj na miestach, kde boli ľudia veľmi milí a správali sa ku mne pekne. Myslím, že aj tu v Európe sú krajiny, ktoré sú veľmi otvorené a príjmu vás. Takisto sú tu aj krajiny, kde si o vás budú myslieť, že ste hlupák lebo ste z Ameriky. Počul som, že takýto postoj majú napríklad vo Francúzsku. Ale ja som tu mal vo všeobecnosti dobré skúsenosti.

Keďže si Američan a tvoja žena Slovenka, máte aj iné tradície. Ktoré tradície so svojou ženou dodržiavate? Chodí u vás na Vianoce Ježiško alebo Santa Claus?

Nie som človek, ktorý by si veľmi zakladal na tradíciách. V rodine sme nikdy nedodržiavali veľa tradícií, ale slávili sme aspoň tie veľké. Oslavujeme napríklad Deň vďakyvzdania, ale to hlavne preto, aby sme sa stretli všetci pohromade. Veľmi si nezakladám na tradičnom aspekte s indiánmi. Mne sa páči, že sa stretnete s rodinou a priateľmi a ste vďační za to, čo máte.

Halloween je skvelý sviatok. To je tradícia, ktorú by som si prial aby sme mohli dodržiavať, ale na to potrebujete, aby sa zapojili všetci. Aby ste mohli chodiť po domoch a ľudia by vám dávali sladkosti. To bola jedna z vecí, ktoré som si v detstve naozaj užíval.

A či bude na Vianoce chodiť Ježiško alebo Santa Claus? Svojmu dieťaťu asi poviem o oboch. Závisí to aj od toho, ako ho bude učiť moja žena. Lebo ak ona povie, že chodí Ježiško, tak potom mu ja nemôžem hovoriť, že chodí Santa. Aspoň dokým nebude staršie a nepochopí, že sú to aj tak všetko výmysly.

V USA by ste nikdy neverili nikomu z Ruska.

Máš malú dcérku, ktorá chodí do škôlky a onedlho pôjde aj do školy. Čo si myslíš o kvalite školstva tu a v Amerike?

Systém vzdelávania v Amerike je slabý, hlavne ak vyrastáte v zlej oblasti. Tak ako som vyrastal ja. O školskom systéme v Európe toho veľa povedať neviem, lebo som nikdy nebol jeho súčasťou. Jediná vec, ktorú vám môžem povedať je, že ľudia, ktorých poznám a ktorých som tu stretol, sú veľmi inteligentní. Nikdy som nestretol niekoho, o kom by som si pomyslel, že je hlúpy. Kým v Amerike sa mi to stalo neraz. Takže z môjho pohľadu je školstvo tu celkom dobré.

Keď si pozriete štatistiky, Amerika je v rebríčku dosť nízko. Systém vzdelávania naozaj nie je veľmi dobrý, pokým sa nedostanete na vysokú školu. Za tú sa ale platia veľké peniaze a nie všetky univerzity sú dobré. Som rád, že moja dcéra sa bude vzdelávať tu, lebo keď sa dostane na vysokú, nebudeme za ňu musieť platiť. Čo sa vzdelávania týka, z môjho pohľadu sú najdôležitejší ľudia, ktorí vás podporujú. Či máte stabilný rodinný život, či máte niekoho, kto vás má rád a stará sa o vás. Lebo ak nie, nebude sa vám dariť ani v škole. Takže mojou úlohou bude zabezpečiť, aby mala moja dcérka stabilný rodinný život a mohla sa sústrediť na školu. Myslím, že to bude oveľa dôležitejšie než to, na akú konkrétnu školu bude chodiť.