Boris Pršo je známy celebritný novinár, ktorý robil rozhovory s mnohými hercami a herečkami, ale aj spevákmi či inými známymi osobnosťami. Medzi nich patrí Chris Pine, Cameron Diaz, Seal, Hugh Jackman či Will Smith. Vyštudoval žurnalistiku na UKF v Nitre. V rámci Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch sme sa stretli a pýtali sa na prácu celebritného novinára.



Pri rozhovoroch vyzeráš byť veľmi uvoľnený, ako sa na ne pripravuješ?

Neviem či som uvoľnený. Vždy je to pre mňa stres. Rozhovor trvá v priemere štyri minúty, nikdy nie viac. Oni sa tvária, že ti poskytnú aj šesť alebo sedem minút, no vždy je to menej. Najradšej by ti dali jednu minútu alebo nič, ale novinár z toho musí nejako vykľučkovať. Pozerám si rozhovory z posledného polroka. Naučím sa ako rozprávajú, reagujú čo riešia. Potom sa snažím pripraviť si nejaké otázky. Rád som nosil pre celebrity aj darčeky, tie dokázali trochu uvoľniť atmosféru. Ale potom nám to zakázali pre napätie, že sa báli, aby niekto niečo nevyviedol. Možno to zakázali aj preto, aby sa nemuseli zapodievať a riešiť veci s tým spojené. Čím menej stresu, tým lepšie.

Viem, že si priniesol napríklad bábiku zo šúpolia, aké iné darčeky ti ešte utkveli v pamäti?

Hugh Jackman bol výborný, priniesol som mu puzzle. Má ich rád, skladá ich a potešil sa. Aj na Instagrame má fotky puzzle, ktoré poskladá, následne rozloží a potom sa nimi už nezaoberá. Venoval som mu ich a pokračovali sme v rozhovore.

Dávaš aj nejaké osobné otázky, na ktoré sa bojíš opýtať?

Nikdy sa nebojím pýtať ani na pikantné otázky. Keď sa rozhovor týka filmových hviezd, môžeš sa ako novinár pýtať len na veci, ktoré odznejú vo filme. Ak sa stane, že niekto s niekým skončí niekde v posteli, môžeš sa na to pýtať len vtedy, keď to je vo filme. Inak nemám veľký priestor riešiť iné záležitosti. Napríklad, keď som robil rozhovor s Cameron Diaz, vtedy hrala vo filme, v ktorom boli takmer stále nahí. Práve v tom čase začala chodiť so spevákom zo skupiny Good Charlotte (pozn. red. aktuálne je jej manželom) a v tom momente nechcela na nič odpovedať. Ja ju dodatočne obhajujem, ale nemusel by som. Teraz už rozumiem, prečo to asi takto riešila. Ale musím povedať, že to bol príšerný rozhovor, nechcela sa ani len odfotiť.

Ako sa cítiš, keď nezískaš odpovede na svoje otázky?

Je to demotivujúce. Pripravíš sa na rozhovor s pocitom, že chceš niečo dosiahnuť. Vtipné je, že v mojom prípade sa v 90 % prípadov podarilo získať odpovede, ktoré som chcel. Dokonca sa mi podarilo získať viac, než som očakával. Je veľmi málo ľudí, ktorí sa mi v rozhovore neotvorili.

Nikdy som nezneužil to, že mám v ruke mikrofón alebo, že mám za sebou nejakých ľudí. Načo by to bolo dobré?

Čo keď sa ti nepodarí spraviť rozhovor, ako na to reaguje zamestnávateľ?

Zamestnávateľovi treba povedať, že sa nepodarilo získať rozhovor a bodka. Netreba to ďalej riešiť, nepodarilo sa. Pamätám si prípad, keď sa rozvádzal jeden slovenský spevák. Volal som mu, či sa mi chce k tomu vyjadriť, resp. či sa chce k tomu vyjadriť (pozn. red. ešte pri predchádzajúcom zamestnávateľovi). A on povedal, že túto tému nechce riešiť, nechce sa k tomu vyjadrovať, a že ju nemám riešiť ani ja. Tak som povedal, že sme sa nestretli. V práci som povedal, že je mi to ľúto ale nepodarilo sa mi to, čo som chcel. A bolo to v pohode. Odvtedy je ten človek veľmi šťastný, doteraz si zavoláme a máme sa radi. Už má aj druhú ženu. Nikdy som nezneužil to, že mám v ruke mikrofón alebo, že mám za sebou nejakých ľudí. Načo by to bolo dobré? Na nič. Ja chcem mať s ľuďmi naozaj dobrý vzťah. A je to presne o tom.

Kylie Minoque
Kylie Minoque
James Franco
James Franco

Väčšina tvojich rozhovorov je v anglickom jazyku. Ako by si poradil viesť rozhovor v cudzom jazyku uvoľnene?

Celý život som sa učil nemčinu. Nenávidím ten jazyk, neviem ním ani hovoriť. Aj napriek tomu, že som sa ho plus mínus učil trinásť, štrnásť rokov. Mám z neho aj štátnu skúšku. Avšak, nič neviem. Angličtinu som sa učil takpovediac na kolene. Mal som ju aj v škole, ale nie špeciálne, pretože som mal nemčinu. Neporadím ti v tomto smere nič, ako by mal človek viesť rozhovor v cudzom jazyku. Len by si mala byť sama sebou. To je tá najlepšia zbraň.

Čo si robil, keď si nerozumel tomu, čo hovorili?

Stalo sa mi to zopárkrát. Povedal som, že mám výborný rozhovor, ale preložím ho až vtedy, keď prídem domov. Ale asi sa s tým počíta, že ani herci nebudú hovoriť tak, ako v prirodzenej reči. Keby sme tu posadili dvoch ľudí, ktorí hovoria po anglicky, rozprávali by podľa mňa úplne inou angličtinou než vtedy, keď robia rozhovor. Počas neho skôr spomalia, prepnú, sú prirodzenejší a je fajn, že reč prispôsobujú tej aktuálnej situácii, že hovoria napríklad so mnou alebo iným novinárom.

Willem Dafoe

Mediálna sféra je dynamická, tebe sa to aj vypomstilo. Poraď študentom nejakú formu psychohygieny.

Netreba to preháňať.  Hovorím úplne vážne. Keď sa chcem vrátiť naspäť, chcem riešiť len jednu jedinú vec. Je úplne zbytočné robiť na viacerých projektoch, pretože z toho nevznikne nič iné len to, že vás porazí. A nestojí to za to.

Je úplne zbytočné robiť na viacerých projektoch, pretože nič iné z toho nevznikne len to, že vás z toho porazí.

Čo ťa najviac zaujíma na novinárčine a ako si sa dostal práve k celebritnej oblasti?

Šoubiznis je jediná vec, ktorú chcem robiť. Ja nič iné robiť neviem. Baví ma to, venujem sa mu a napĺňa ma práve táto oblasť. Chápem ľudí, ktorí robia niečo iné. Ale ja milujem práve túto oblasť. Ku mne to nejako prišlo. V štrnástich rokoch som videl seriál Murphy Brownová, ktorá v jednom rozhovore rozplakala pápeža. Je to televízny seriál, v ktorom Murphy robila rozhovory so známymi osobnosťami. Vtedy som vedel, že chcem robiť v televízii a chcem robiť šoubiznis. Chcel som byť Murphy Brownová.

A tebe sa stalo počas rozhovoru niečo prekvapivé?

Môj prvý rozhovor bol so spevákom Sealom. Volal mi kamarát, že máme ísť do Londýna a mal som s ním spraviť nejaký desaťminútový rozhovor, pretože neskôr mal prísť na Slovensko. Nakoniec ten rozhovor trval okolo štyridsať minút. Vtedy som si povedal, že to chcem robiť. Kylie Minogue mala so mnou rozhovor na pol hodiny. Potom som sa dozvedel, že lístky na jej koncerty sa dobre nepredávali. Preto nás pred koncertom pozvala, aby sme spravili rozhovor. Sama to schválila. Asi keby boli vypredané koncerty, ani by nás nepozvala a nezaujímalo by ju to. Som im normálne vďačný, že to organizačne nezvládli. Vďaka nim som mal s Kylie jeden z najlepších rozhovorov. Bola výborná.

Borisov prvý respondent Seal

Potrebovala mediálnu prezentáciu?

Myslím, že to bolo preto, že si prešla v živote mnohými vecami. Napríklad aj rakovinou. Bola nad vecou. Sadol som si u nej v šatni a hovorili sme o všetkom. Bola otvorená, hovorili sme o rakovine a nemala s tým problém.

Ktorá hviezda je pravý opak Kylie Minoque?

Ja si myslím, že asi Cameron Diaz. Nemám vnútornú pohnútku, že by som s ňou chcel robiť ďalší rozhovor. Možno by ma prekvapila a bola by skvelá, no v zásade ma to teraz ani nezaujíma. S mnohými inými by som spravil ďalší rozhovor, ale s ňou nie.

Myslím si, že je to práve o tom, že človek, ktorého sa budeš pýtať na nejaké veci má právo ich dopredu vedieť.

Spomínal si, že s niektorými hviezdami si stále v kontakte.

Myslíš Rickyho Martina? Keď som bol v New Yorku, chcel som sa pozrieť na jeho muzikál. Napísal som mu na Twitteri, že som tam a mrzí ma, že ho nehrajú, pretože mal tam byť ten muzikál. Vtedy mi niekto odpísal, ale myslel som si, že je to jeho PR manažér. Ďalej som to neriešil. O pár dní som mu napísal, že všetci v rámci turné boli v Bratislave a kedy príde on. Odpísal, že možno budúci rok. Potom som prišiel na Live Aid do Viedne a on mi asi pred tridsiatimi novinármi povedal, že “Ahoj Boris, ako sa máš?” Bolo to skvelé, pretože odpovedal každému len na jednu otázku a mne až na päť.

Liam Neeson
Liam Neeson
Ed Sheeran
Ed Sheeran
Will Smith
Will Smith

Ako selektuješ dôležitosť otázok, keď v niektorých prípadoch môžeš položiť len dve?

To sa nedá. Môžeš si povedať, že sa chcem opýtať na toto a toto. Keď hovoríme o filmoch platí to, že otázky musia byť prepojené s filmom. Platí to, že by sa nemal pýtať klišé otázky. A keď už klišé, tak v pozitívnom zmysle. Napríklad ako tu v Karlových Varoch, nikto sa tých ľudí nepýtal na to, ako sa im páči v Karlových Varoch. Je fajn byť klišé vtedy, ak si v tom jediný.

Ako obhajuješ svoju prácu v zmysle, že to nie je lacná žltá žurnalistika.

Ja robím bulvár, ale trochu iný. Nehodnotím ľudí, čo mali oblečené. Nikdy by som to nerobil, nemám na to nadanie, ani vzdelanie. Vzdelaný človek to môže pokojne robiť, ale v konečnom dôsledku je to podľa mňa nezmysel hodnotiť človeka, čo má oblečené, ak splnil všetky predpísané záležitosti. Čo koho do toho? Kto to kedy povedal, že sa ľudia musia obliekať tak alebo onak. V tom je hlavný rozdiel, môžeš to robiť aj takto, ale mal by si mať na to vzdelanie. Ja osobne mám vyštudovanú novinárčinu v Nitre, a preto to tí ľudia možno vnímajú inak, že sa pýtam na niečo iné.

Hugh Jackman, Mark Ruffalo & Chris Hemsworth

Dobre si premostil na vzdelávanie novinárov. Prečo je podľa teba dobré študovať novinárčinu aj na vysokej škole?

Aby tí ľudia vedeli, čo si môžu dovoliť, a ako si to môžu dovoliť. Napríklad mne nikdy nenapadlo niečo zverejniť bez toho, aby som článok dopredu neposlal alebo si neoveril veci. Je to dvojsečná zbraň, a preto nemám v rámci Česka a Slovenska problém zavolať niekomu a požiadať ho o rozhovor. Nemám pocit, že by som mal schovávať nejaké otázky, radšej to tomu človeku otvorene poviem a dohodneme sa dopredu. Myslím si, že je to práve o tom, že človek, ktorého sa budeš pýtať na nejaké veci má právo ich dopredu vedieť.

Stretol som sa s Madonnou a vtipné bolo, že keď prichádzala ku mne, tak som v strese vypol fotoaparát.

Ako by si opísal dobrého celebritného novinára?

Dobré by bolo mať niečo načítané. Mal by som o ňom niečo vedieť, prečo by som išiel za niekým, o kom nič neviem. Radšej vtedy namiesto seba ponúknite ten rozhovor niekomu, koho ten človek zaujíma. Idem niečo spraviť len preto, že som dostal túto príležitosť? Nie. Ja mám nejakých ľudí, o ktorých viem, že by mali radosť a väčší záujem o konkrétneho človeka. Podľa mňa je zvláštne predháňať sa v tom, že idem niečo spraviť len preto, že mám túto príležitosť. Radšej to ponúknem im a poviem, nech to idú spraviť oni a bude to super. Absolútny základ je aj to, že respondent vie, na čo sa idem pýtať.

S kým by si nerobil rozhovor z vlastného presvedčenia?

Hm, neviem. Politiku nerobím, to ma nezaujíma. A v šoubiznise možno nejaké vyprodukované dievčatá, ktoré odhodili zvršky a teraz sa tvária na hviezdy. Ani to ma nezaujíma. Radšej spravím rozhovor s človekom z malej dedinky, ktorý mi má čo povedať, než s tým, ktorý sa vyzlečie a už je na titulke. To pre mňa nemá význam, a preto to nerobím.

The Rock

Máš nejaký novinársky sen?

Stretol som sa s Madonnou a vtipné bolo, že keď prichádzala ku mne, tak som v strese vypol fotoaparát. Zapol som ho vtedy, keď už odchádzala. Keby som nechal ten foťák zapnutý a opýtam sa jej na dve tri otázky, odpovie mi. Preto by som sa veľmi rád stretol práve s ňou, ale asi by som sa naozaj bál a triasol sa. Ale bojím sa vždy, o tom potom, no tá žena má odžité. Ja ani neviem, čo by som sa jej pýtal, pretože ona odpovedala už asi na všetko a riešila všetko. Asi by sme si len tak posedeli a pýtal by som sa úplne jednoduché otázky, na ktoré by určite dávala zaujímavé odpovede.

Čo nečakané si sa dozvedel od ľudí, s ktorými si robil rozhovor?

Nemám nič prekvapivé. S jedným anglickým režisérom sme počas rozhovoru prišli na to, že jeho rodičia boli zo Slovenska. Nikto to netušil. Len sa ma spýtal odkiaľ som, pretože mám zvláštny prízvuk ako jeho otec. Toto ma prekvapilo, ale inak nič také. S Romanom Polanskim sme napríklad hovorili o úmrtí jeho ženy. V tejto téme bol nesmierne otvorený. Vždy ma to prekvapí, keď to tí ľudia riešia so mnou, že ide do rozhovoru aj s povedzme nepodstatným týpkom zo Slovenska.

Ako sa dá dostať k celebrite?

Spolupracujem s jednou českou distribučnou spoločnosťou v rámci filmov. Kedysi sa to riešilo mesiac dopredu a teraz je to dva týždne. Momentálne ani neviem, veď už dva roky nerobím. (smiech) Oni oznámia, koho a kde majú k dispozícii. Musíte napísať, kde môžete vec uverejniť, aké dlhé by to malo byť a pod. A oni vám dajú vedieť, že mám dohodnutý rozhovor vtedy a vtedy a na tom a tom mieste. Prišiel som napríklad do Londýna, New Yorku a v prvý deň som si musel pozrieť film a ďalší som mal rozhovor o tom filme.

Autor: Ľubica Bôtošová
Foto: Ján Proner & súkromný archív Borisa Prša