Každé historické obdobie má svoje koncentračné tábory, tie naše sú preplnené ľuďmi na úteku. O nich, o ničivej sile predsudkov, ale aj o dobrákoch, ktorým táto tragédia nie je ľahostajná, hovorí zimomravý výlet do utečeneckého tábora na severozápade Srbska.



Zdroj: Miroslava Dudášová
Zdroj: Miroslava Dudášová
Zdroj: Miroslava Dudášová
Zdroj: Miroslava Dudášová
Zdroj: Matúš Pekar
Zdroj: Matúš Pekar

„Absolutně nejhorší lidskou vlastností je lhostejnost.“ Karel Kryl

V srbskom Principovači sú 3 hodiny ráno a partička mladých mužov na srbsko-chorvátskych hraniciach ešte stále hrá futbal. Sem-tam im lopta spadne na druhú stranu, trošku nervózne začnú medzi sebou vyberať niekoho, kto pre ňu zbehne. „So close, yet so far…,“ povzdychol si pri mne Afganec Feraidoon, ktorého Taliban pripravil o otca aj strýka. Rodina ho pred rokom a pol vyslala do Európy za lepším životom, no v tomto štádiu by sa však uspokojil s akýmikoľvek dôstojnými podmienkami.

Spolu s ostatnými z Pakistanu, Iraku, Sýrie, Libanonu, Maroka, Nepálu, Kuby a ďalších neblahých kútov sa teraz pri hraničnom mestečku Šid chúli od zimy a čaká na zázrak, ktorý pre niektorých ani po 9 mesiacoch stále neprichádza.

utečenecké tábory v Srbsku
Iračanka Warina mi prišla dať zbohom. Zdroj: Matúš Pekar

Predsudky ako zbraň hromadného ničenia

Ešte pred rokom sa migranti v Šide tešili hojnej pozornosti médií, odvtedy však utečenecký príbeh tohto pohraničného mestečka stratil na atraktivite. Niet sa čomu čudovať, v táboroch prevláda nuda a ľudia nemajú možnosť robiť takmer nič.

„What have you been doing for the past few days?“ pýtam sa 21-ročného Salmana z Pakistanu. „Eat, sleep,“ odpovedá v zarážajúcej krátkosti. Väčšina mladých mužov a detí tu trávi dlhé mesiace absolútnym ničnerobením. Vo svojom utečeneckom vákuu prežívajú bez štúdia, bez pracovných skúseností, bez ambícií, bez perspektívy, bez akejkoľvek nádeje, že sa veci pohnú pozitívnym smerom.

utečenecké tábory v Srbsku
Stan pre utečencov, Principovač. Zdroj: Miroslava Dudášová

Každé historické obdobie má svoje koncentračné tábory, tie naše sú preplnené ľuďmi na úteku, ktorí sa stali obeťami genocídy predsudkov. Nikoho nezaujíma, odkiaľ kto pochádza a prečo uteká. Zohráva len úlohu dopredu zaškatuľkovanej štatistiky. Snaha o vykorenenie neodôvodnených záporných postojov z našich hláv, a teda najmä z médií, je len bojom s veternými mlynmi, ktorý sa stáva charakteristickou črtou etapy 21. storočia.

Koho zaujímajú takíto ľudia

Pár takých dobrákov existuje. Od minulého roku im pomáha niekoľko organizácií, medzi nimi aj dobrovoľnícky Czech Team, ktorý sa zo skromných darov snaží pokrývať hygienické potreby, oblečenie (aj pranie), učebnice angličtiny a množstvo ďalších vecí pre približne 2000 ľudí. Okrem materiálnej pomoci sa im ťažkú situáciu snažia spríjemniť aj takýmito úletmi:

Svoju pôsobnosť na severozápade Srbska rozdeľuje Czech Team na utečenecký tábor Adaševci (1003 migrantov) a Principovač (330 migrantov). Okrem nich sa množstvo prichádzajúcich migrantov usadilo aj priamo v Šide (621), pretože strach z deportácie im bráni usadiť sa v oficiálnom tábore.

Energiu, čas a empatiu si okrem malých detí s rodinami vyžadujú najmä mladí muži, s ktorými sa pri potvrdzovaní žiadosti o azyl ráta až na samotnom konci. Tí sa bez prevádzačov nikdy do Maďarska nedostanú, často však nemajú vyhraté ani na druhej strane. Vo väčšine prípadov ich zadržia, zbijú a pošlú naspäť. Niektorí utečenci takto minuli už niekoľko tisíc eur, ktoré im posielajú rodičia z domovských krajín. Momentálne sa v Srbsku nachádza približne 7000 ľudí s podobnými osudmi, uväznení medzi agresívnym Maďarskom a neústretovým Chorvátskom. Kto si ich všimne, ak nie my?