„Jaro bol zažratý do nových programov. Dať mu cédečko s nejakým programom bol preňho najväčší darček,“ začína Róbert Dyda rozprávanie o veľkej vášni Jara Filipa. Moderné technológie mu učarovali už v ich začiatkoch na Slovensku. Aj Jarovi Filipovi preto ďakujeme za ich popularizáciu.



Bol veľkou a azda aj nenahraditeľnou osobnosťou slovenskej kultúry. Len málo umelcov sa môže pochváliť takým širokým záberom pôsobnosti a talentom. Herec, spevák, zabávač, muzikant… Jaro Filip, ktorého odchod si pripomíname 11. júla, bol širokej verejnosti známy najmä pre tieto svoje „záľuby“. Menej známou stránkou jeho života bol neutíhajúci záujem o rôzne technologické novinky vtedajšej doby.

Začiatky v online prostredí

Technické výdobytky boli pre Jara Filipa vášňou, na ktorú vynakladal veľké prostriedky. Fascinovali ho a mnohokrát sa stali súčasťou jeho každodenného života. V biografii Jaro Filip: Človek hromadného výskytu, ktorú napísal Marián Jaslovský, sa môžeme dočítať, že jeho vášeň pre moderné technológie sa začala v roku 1983, keď si prvýkrát kúpil model počítača ZX Spectrum. Takto opisoval Jaro Filip svoje pocity z prvého „stretnutia s internetom“ počas rozhovoru pre internetový magazín Sieťovka:

„Bol som z toho strašne zmätený, nemal som ucelený pocit, o čom to celé má byť. Vysvetľoval mi to Vlado Bibel, ktorý mi to celé priniesol, zapojil. Najprv som si myslel, že pri všetkej svojej mnohorakosti toto nezvládnem, to zavalenie obrovskými možnosťami, napriek tomu, že som s počítačom stále robil.“

Jeho záujem o počítače však nekončil len v jeho vlastnom svete – o svoju vášeň sa ochotne podelil aj s ľuďmi prostredníctvom médií. Záujem o počítače a znalosti v tejto oblasti prezentoval napríklad v programe Počítač na hranie. V roku 1986 vzniklo osem epizód. Náplňou jednotlivých častí bolo hravou formou naučiť mladých ľudí používať, obsluhovať počítače.

Jaro svoju vášeň pretavil napríklad aj do textu piesne Cez okno. Opisuje v nej výhody virtuálnej reality, pretože prostredníctvom internetu sa dá spoznávať svet aj bez toho, aby sa človek pohol od monitora svojho počítača. Najlepšie to dokumentujú slová v refréne skladby: „Na celý svet sa dívam cez okno, lebo všade dobre doma najlepšie…“

Napriek tomu, že nepatril k najmladším, snažil sa o interakciu s užívateľmi internetu aj prostredníctvom diskusií. Diskusná skupina s názvom SME-L bola v rokoch, keď do nej Jaro prispieval, dôležitým prvkom celospoločenskej diskusie.

Diskusná konferencia SME-L

Konferencia SME-L, v ktorej jej užívatelia navzájom komunikovali prostredníctvom mailov, fungovala od roku 1995. Názory si v nej v tej dobe vymieňali prví užívatelia internetu na Slovensku, najmä tí, ktorí nesúhlasili s politikou Vladimíra Mečiara a jeho vládnucej strany. Jaro, ktorý v nej hýril aktivitou, neostal len pri online stretnutiach.

V internetovej diskusii videl Jaro Filip aj príležitosť k politickej angažovanosti, a to tak zo strany voličov ako aj zo strany politikov. Význam diskusie politikov s bežnými ľuďmi na internete zdôvodňoval dôležitosťou skupiny, ktorá internet aktívne používala – bola to akási „elita národa“, neraz vysokoškolsky vzdelaní užívatelia, ktorí reagovali na populizmus citlivejšie a k politike sa stavali kritickejšie.

Okrem vážnych tém sa účastníci diskusie neraz zabávali – aj na Jarovi. „Niekoľkokrát sa rozhodol vystreliť si z nás, vystupoval pod niekoľkými identitami a hádal sa na SME-Lku sám so sebou. Na to sa však dalo prísť, IP adresa sa dala vystopovať a vedelo sa, že to píše Jaro zo svojho počítača. Raz však spolu s Rossom Hedvickom – (Čechokanaďan žijúci v USA) obišli aj to. Ross mu zriadil adresu niekde v USA a Jaro buď nešiel dlho spať alebo si privstal, aby mohol odpisovať skoro ráno a aby to celé vyzeralo tak, že to píše niekto poobede z USA,“ spomína na tieto časy Peter Lehotský, ďalší z členov SME-L.

Inšpirovaný spomínanými diskusiami Jaro Filip vytvoril „prvú emailovú hru“ SME-L NESME-L. Hlavnými postavami v príbehoch boli účastníci konferencie. V dialógoch sa často vyskytovali narážky a odkazy na témy z konferencie, takže pre človeka, ktorý ku SME-L komunite nepatril, bola len ťažko čitateľná. Celá „smelodráma“ bola bez diakritiky. Lehotský spomína na to, ako prvá internetová dráma vyzerala: „V tejto “smelodráme” spomínal najaktívnejších užívateľov a parodoval rôzne témy preberané v konferencii. Od Matky Terezy cez princeznú Dianu, karmu až po potraty.“

Nultý internetový magazín

Pred devätnástimi rokmi, v čase počiatkov internetu na Slovensku bola vytvorená Sieťovka: „Nultý slovenský internetový magazín vznikol 15.1.1997. Dušou projektu bol Jaro Filip, ktorý do poslednej chvíle prispieval článkami a obľúbenými stránkami.“ Píše o Sieťovke jej zakladateľ, správca a vlastník Róbert Dyda. O poslaní samotného internetového magazínu hovorí: „Počiatočným úmyslom bolo vytvoriť miesto, kde by ľudia nachádzali balík zaujímavých textov a odnášali si dobrý pocit. Preto sme zvolili názov, ktorý spájal akýsi “nákup” informácii so Sieťou.“ Jaro v tomto magazíne prispieval do niekoľkých rubrík, mnohé príspevky mali prakticky podobu dnešných blogov či komentárov v novinách.

Skica podľa ktorej vznikol prvý slovenský online magazín
Skica podľa ktorej vznikol prvý slovenský online magazín
Titulná strana portálu sieťovka.sk
Titulná strana portálu sieťovka.sk
Internetová konferencia SME-L
Internetová konferencia SME-L
Filipov osobný profil z doby ked soviálne siete ešte neboli.
Filipov osobný profil z doby ked soviálne siete ešte neboli.

Internet ako médium využíval Jaro rôznymi spôsobmi a na rôzne účely. Niektoré súviseli s jeho profesionálnou kariérou, väčšinou však z týchto aktivít nemal žiaden osobný prospech. Na web sa vďaka nemu dostali aj prví slovenskí umelci, či politici. Za začiatok aktívnej interakcie internetovej komunity s politickou scénou by sa dali považovať akési tlačové konferencie (prebiehali prostredníctvom IRC chatu) s vtedajším predsedom politickej strany SDK, Mikulášom Dzurindom z 25.6.1998 a 9.7.1998.

Práve Jaro Filip bol iniciátorom tejto udalosti, o čom hovorí aj text na stránke k „tlačovým konferenciám“: „Vďaka maestrovi Filipovi, ktorý istú osobu chytil pod krk a dovliekol k sebe domov, sa uskutočnilo virtuálne zoznámenie Internetu a Mikiho Dzurindu. Treba povedať, že zážitok to bol na obe strany.“ Táto udalosť bola významným medzníkom prepojenia politiky a nových médií. Dnes sú takéto diskusie bežné, toto však bol prvý verejný online rozhovor so slovenským politikom (jeho prepis sa zachoval tu).

Jaro Filip, propagátor

Internet propagoval kde sa dalo a výnimkou nebola ani jeho piatková rozhlasová relácoa na Rádiu Twist. V Nočných vtákoch venoval poslednú hodinu programu poslucháčom z radov internetových užívateľov – vždy od jednej hodiny v noci. Pamätníci hovoria, ako veľmi zúril, keď nastal technický problém – sklamať fanúšikov proste neprichádzalo do úvahy.

Keď bol slovenský internet v plienkach, Jaro Filip bol jeho chodiacou reklamou. Fascinoval ho, prekvapoval a o tieto zvláštne zážitky sa chcel podeliť aj so svojimi blízkymi. „Svoje okolie tak trochu nútil, aby vstupovalo do nového “módu” využívania možností, ktoré internet poskytuje. O tomto vlastne ani nediskutoval. Buď sa napojili alebo boli “mimo hry”. Možno práve toto bol najlepší spôsob ako ľudí niečo nové naučiť,” zamýšľa sa pri spomienkach na Jara Iveta Radičová.

O jeho zabávačskom talente nepochybuje snáď nikto. A baviť dokázal aj vďaka internetu či technike. Niekedy aj nevedome. Manželka zosnulého kolegu Stana Radiča s úsmevom spomína na preposielanie scenárov či diskusie o technických vymoženostiach vtedajšej doby. A aj na to, ako veľkým hriechom bolo predbehnúť Jara v tejto oblasti: „Raz sa nám podarilo, že sme mali lepší počítač ako Jaro. Keď mu môj manžel do telefónu diktoval parametre, nevediac o čo ide, Jaro sa rozhodol, že zavolá technika, ktorý mu počítač zdokonalí. Toto naše prvenstvo teda trvalo asi trištvrte hodiny.”

Filipov prvý počítač, legendárne ZX Spectrum.
Filipov prvý počítač, legendárne ZX Spectrum.
Filip na titulke firemného časopisu EuroTelu s jeho okrídlenou frázou.
Filip na titulke firemného časopisu EuroTelu s jeho okrídlenou frázou.
Krst albumu, ktorý vyšiel s podporou Microsoftu.
Krst albumu, ktorý vyšiel s podporou Microsoftu.
Obal albumu Cez Okno, ktorý obsahoval interaktívnu multimediálnu stopu pre PC.
Obal albumu Cez Okno, ktorý obsahoval interaktívnu multimediálnu stopu pre PC.

Nerozprával o internete odborne, skôr jednoduchým spôsobom. Na tie roky išlo o prevratnú vec, ktorá sa zdala byť vzdialená. Jaro jej však dokázal dodať šmrnc a vzbudiť v ľuďoch záujem. Ako by aj nie, keď mu vysedávanie na sieti natoľko rozšírilo obzory? „Určite vás ovplyvnia aj ľudia, ktorých v živote osobne nestretnete. Internet je niečo, čo je neuchopiteľné a úplne vás to pohltí. Otca na tom fascinovalo určite aj to, že internet nemal hranice, stále sa tam dalo niečo nové nájsť,” hovorí o otcovej vášni Jaro Filip mladší. Sám pri rozprávaní potvrdzuje predchádzajúce riadky o otcovej zažratosti do záľuby na sklonku jeho života. Preto na otázku, koľko času trávil otec na internete, odpovedá so smiechom: „Je to presne to isté, akokeby sa ťa niekto spýtal, koľko času dýchaš, keď si doma. V tom čase našťastie neexistoval internet v mobile, inak by na ňom bol vkuse.”

Tento text vznikol na základe výskumu k mojej bakalárskej práci s názvom Jaro Filip – pionier slovenského internetu. V projekte budem pokračovať aj naďalej, už čoskoro bude spustený crowdfunding k obnoveniu a doplneniu webovej pozostalosti, najmä webovej stránky po Jarovi Filipovi. Ak chcete ľubovoľným spôsobom pomôcť, neváhajte ma kontaktovať. V prípade, že vás zaujímajú aj viac či menej známe fakty z jeho „offlajnového“ života, odporúčam si pozrieť dokument Radosť zo života.